Poistenie zodpovednosti zamestnanca
za škodu spôsobenú zamestnávateľovi

Zodpovednostné vzťahy patria medzi odvodené pracovnoprávne vzťahy a sú nepríjemnou, avšak bežnou súčasťou pracovného života. V prípade škody, ktorú spôsobí zamestnávateľovi zamestnanec sa môže jednať o významnú udalosť, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na finančnú situáciu zamestnanca. Zameriame sa na možnosť ochrany pred týmto negatívnym vplyvom, ktorá je ponúkaná zo strany komerčných poisťovní.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu              

Zákonník práce upravuje štyri druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu, a to:

•    všeobecnú zodpovednosť zamestnanca

•    zodpovednosť zamestnanca za nesplnenie oznamovacej a zakročovacej povinnosti

•    zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách

•    zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.

Pri prvých dvoch z uvedených druhov hovoríme o zodpovednosti s prezumpciou neviny, a teda kým nie je preukázané inak platí, že zamestnanec škodu nespôsobil.

Ďalšie dva druhy sú označované ako zodpovednosti s prezumpciou viny, u ktorých sa predpokladá spôsobenie škody zamestnancom. K tomu, aby sme mohli konštatovať zodpovednosť zamestnanca, musia byť prítomné ďalšie právne skutočnosti.

V prípade zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je nevyhnutné, aby zamestnanec uzavrel so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, a teda aby sa zaviazal zodpovedať za zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. V prípade zodpovednosti za stratu zverených predmetov musí zamestnanec prevziať predmet na základe písomného potvrdenia.

V prípade zodpovedností s prezumpciou viny, t. j. zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách a zodpovednosti za stratu zverených predmetov, na seba zamestnanec preberá záväzok, že bude konkrétne určené hodnoty, či predmety chrániť. Naproti tomu, v prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu môže mať škoda rôznorodý charakter.

Predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu

Zákonník práce upravuje predpoklady, ktoré musia byť splnené na to, aby mohla byť konštatovaná všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu. Ide o nasledovné:

•    existencia pracovnoprávneho vzťahu

•    protiprávny úkon, ktorý môže spočívať v konaní, ale aj nekonaní

•    vznik škody na strane zamestnávateľa

•    príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou – vzťah príčiny (protiprávneho úkonu) a následku (vzniknutej škody)

•    zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti

•    vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.

Uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Ak by ktorýkoľvek z nich absentoval, nemohli by sme hovoriť o pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca. V prípade ak bude preukázané, že škodu skutočne zavinil zamestnanec, má voči nemu zamestnávateľ nárok na jej náhradu. Aj v tomto smere sa prejavuje ochranná funkcia pracovného práva, ktorá v prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú z nedbanlivosti limituje výšku nároku zamestnávateľa na náhradu škody. Maximálna výška náhrady škody nemôže byť vyššia než štvornásobok priemerného zárobku zamestnanca, ktorý škodu spôsobil. Ak však zamestnanec škodu spôsobí úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu, omamných, či psychotropných látok, limitácia výšky náhrady škody sa nebude aplikovať a zamestnanec bude povinný uhradiť celú výšku škody.

Poistenie zodpovednosti zamestnanca za škodu

Práve prípady všeobecnej zodpovednosti za škodu môžu byť nečakanou komplikáciou, ktorá ovplyvní finančnú situáciu najmä na strane zamestnanca. Aj keď Zákonník práce umožňuje uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy a rozložiť tak prípadnú náhradu škody, v konečnom dôsledku bude náhrada škody hradená z finančných prostriedkov zamestnanca.

V tomto smere môže byť veľmi zaujímavým inštitútom poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ktoré ako jeden zo svojich produktov ponúkajú komerčné poisťovne. Hneď v úvode však je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v zásade toto poistenie kryje len nároky vyplývajúce zo všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

Nevzťahuje sa teda na zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, zodpovednosť za stratu zverených predmetov a zodpovednosť za nesplnenie oznamovacej a zakročovacej povinnosti. O rozsahu poistného krytia sa odporúčame informovať v konkrétnej komerčnej poisťovni, prípadne sa oboznámiť s verejne dostupnými všeobecnými poistnými podmienkami.

Vzhľadom na to, že sa jedná o dobrovoľné poistenie, môže ho zamestnanec uzavrieť aj bez vedomia zamestnávateľa. V praxi sa však stále častejšie vyskytujú prípady, kedy pri založení pracovného pomeru zamestnávateľ vyžaduje od zamestnanca uzavrieť toto poistenie. Splnenie ústne vyjadrenej požiadavky zamestnávateľa je však v prípade, že zamestnanec poistenie neuzatvorí, náročné vymôcť. Z toho dôvodu odporúčame zamestnávateľom, ktorí majú záujem o to, aby ich zamestnanci mali uzavreté poistenie, upraviť túto povinnosť v pracovnej zmluve.

Upozorňujeme však, že samotné nesplnenie tejto povinnosti nemôže byť dôvodom na uloženie sankcie vo forme zmluvnej pokuty, či iných sankcií, ktoré Zákonník práce neupravuje. Zároveň nemôže byť ani dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Zákonník práce však ponúka možnosti, ako dosiahnuť aby zamestnanec poistnú zmluvu uzatvoril a ak by tak predsa len neučinil, Zákonník práce upravuje aj možné sankcie.

Zamestnávateľom odporúčame dohodnúť si v pracovnej zmluve skúšobnú dobu a v prípade ak by zamestnanec neuzatvoril poistnú zmluvu, môže zamestnávateľ bez udania dôvodu, až na niekoľko výnimiek, skončiť pracovný pomer. Ak by skúšobná doba riadne dohodnutá nebola, môže zamestnávateľ vyhodnotiť nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu ako porušenie pracovnej disciplíny s tým, že ak v ďalších šiestich mesiacoch opätovne poruší pracovnú disciplínu (neuzatvorí poistnú zmluvu) môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Ďalším výpovedným dôvodom, ktorý zamestnávateľ môže aplikovať, je nespĺňanie požiadaviek na riadny výkon dohodnutej práce. V tomto prípade by však mal zamestnávateľ mať vo svojom vnútornom predpise stanovené uzavretie poistenia ako jednu z požiadaviek na riadny výkon práce.

Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania je výhodným inštitútom aj pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Pri jeho uzatváraní však odporúčame dôkladne sa oboznámiť s rozsahom poistenia a tiež s výlukami z poistenia. Dodávame tiež, že toto poistenie môže v prospech svojich zamestnancov uzavrieť aj zamestnávateľ.

Mgr. Katarína Skolodová