Poistenie v nezamestnanosti
Nezamestnanosť je jedným z vážnych problémov súčasnej trhovej ekonomiky. Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Zákon v rámci osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti pozitívne, ako aj negatívne určuje okruh osôb poistenia v nezamestnanosti. Povinne poistený v nezamestnanosti je jedine zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.
Zamestnancom na účely poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem v zmysle zákona o sociálnom poistení, okrem výnimiek uvedených ust. § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Okrem povinného poistenia v nezamestnanosti zákon upravuje aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, pričom dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť osoba uvedená ust. § 19 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
Negatívnym vymedzením zákon určuje, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na
• zamestnanca podľa osobitného predpisu, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.
Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený zákonom a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Okrem toho dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky určené zákonom pre dobrovoľné poistenie.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa zo zákona v určitých prípadoch prerušuje, napr. v období, v ktorom zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku, pracovné voľno bez nároku na mzdu, alebo v ktorom má zamestnanec neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Presný výpočet, kedy sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti, obsahuje ust. § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení.
Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
- zamestnanec vo výške 1 % z vymeriavacieho základu
- zamestnávateľa vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu, ak platí poistné na financovanie podpory a vo výške 1 % z vymeriavacieho základu, ak neplatí poistné na financovanie podpory
- dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.
Za podmienok ustanovených zákonom sa z poistenia v nezamestnanosti poskytuje dávka v nezamestnanosti (ust. § 104 až § 108) slúžiaca na zabezpečenie príjmu zamestnanca a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti v dôsledku nezamestnanosti.
Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Je dôležité podotknúť, že spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá žiadny vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku a ani na dobu poskytovania tejto dávky.
Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti započítava len v tom prípade, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti, pričom poistné na poistenie v nezamestnanosti je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podmienka sa považuje za splnenú aj v prípade, ak dlžné poistné na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšie ako päť eur.
Nárok na dávku v nezamestnanosti sa uplatňuje v pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej podľa trvalého pobytu poistenca. Ak sa poistenec zaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nemusí zvlášť žiadať o dávku v nezamestnanosti na pobočke Sociálnej poisťovne, ale žiadosť bude zaslaná úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia, ktoré trvá šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítavajú dni, počas ktorých poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu, že má nárok na nemocenské, na ošetrovné, na materské alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni, pričom výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je pritom obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nahor.
Môže sa stať, že v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti. V takom prípade sa denný vymeriavací základ zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak by poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného zákonom [ust. § 138 ods. 9 písm. a) – t. j. mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné], ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ide o tzv. konštantu.
V prípade, kedy je v rozhodujúcom období len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To isté platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského.
Napokon, ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti za predpokladu, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
Všeobecným vymeriavacím základom je
• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Zákon v rámci ustanovení týkajúcich sa výšky dávky v nezamestnanosti určuje maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti, ktorý môže byť najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Takto vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nahor.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v období od 1. 7. 2024 do 30. 6. 2025 predstavuje sumu 1 410,50 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní a sumu 1 457,50 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní. V prípade uplatnenia tzv. konštanty maximálna výška dávky v nezamestnanosti v tomto období predstavuje sumu 326,10 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní a sumu 336,90 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v termínoch určených Sociálnou poisťovňou.
V praxi sa stáva, že poistenec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti. Pre tento prípad zákon upravuje dva inštitúty, a to nárok na dávku za zostávajúcu časť podporného obdobia a jednorazové vyplatenie dávky za zostávajúcu časť podporného obdobia.
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných, t. j. odo dňa opätovného zaradenia do danej evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. To znamená, že ak od vyradenia fyzickej osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie neuplynuli dva roky a predchádzajúce podporné obdobie neuplynulo, pri opätovnom zaradení do evidencie má poistenec nárok na výplatu dávku v predchádzajúcej výške len za ostávajúce podporné obdobie a uplynutím tejto zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká.
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia za splnenia dvoch podmienok, a to, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace a ak o jednorazové vyplatenie požiada písomnou formou.
Je dôležité upozorniť, že jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak by bol v období kratšom ako dva roky opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti môže zaniknúť z viacerých dôvodov. Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti zaniká vždy
• dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie
• uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti
• jednorazovým vyplatím dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia
• dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
• smrťou fyzickej osoby.
Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila, pričom premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o dávke v nezamestnanosti a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
Je dôležité upozorniť, že zákon poistencovi ukladá povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a tiež na výšku dávky. V prípade zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a nároku na jej výplatu je príjemca dávky povinný takúto zmenu oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do 8 dní. Ak bol príjemca dávky písomne vyzvaný Sociálnou poisťovňou na preukázanie rozhodujúcich skutočností, je povinný výzve vyhovieť, a to rovnako v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak nebola vo výzve stanovená iná lehota.
Príjemca dávky v nezamestnanosti je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak
• si nesplnil povinnosť uloženú zákonom
• prijímal dávku v nezamestnanosti alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume
• vedome spôsobil, že sa dávka v nezamestnanosti alebo jej časť vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila.
Právo na vrátenie dávky v nezamestnanosti poskytnutej neprávom alebo vo vyššej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa danú skutočnosť zistila (subjektívna lehota), najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka v nezamestnanosti vyplatila (objektívna lehota). Subjektívna a ani objektívna lehota neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
Ak by sa stalo, že fyzická osoba zomrie po uplatnení a splnení podmienok nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela/manželku, deti a rodičov. Nároky prechádzajúce na manžela/manželku, deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva. Predmetom dedičstva sa tieto nároky stávajú len v prípade, ak zomrelá fyzická osoba nemala manžela/manželku, deti, ani rodičov.
JUDr. Sandra Mrukviová - Tomiová
