Poistenie FO

Z pohľadu daňových výdavkov, resp. odpočítateľnej položky je prvým okruhom uplatňovaného poistného, poistenie povinne platené podľa osobitných predpisov. Takéto poistné je zadefinované legislatívnou skratkou v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP, ktorou je „poistné a príspevky“ a platí pre všetky ustanovenia ZDP, ktoré upravujú daňové súvislosti vo väzbe na predmetnú legislatívnu skratku.

Podľa uvedeného sa za poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, pre účely ustanovení ZDP považujú

•    poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“),

•    poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tzv. I. dôchodkový pilier), 

•    povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tzv. II. dôchodkový pilier) a

Dobrovoľne platené príspevky na starobné dôchodkové sporenie nie sú daňovým výdavkom/odpočítateľnou položkou pri príjmoch zo závislej činnosti podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Nepovažujú sa za príspevok v rámci definície legislatívnej skraty „poistné a príspevky“ uvedenej v § 5 ods. 7 ZDP.

•    poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu ako sú uvedené v predchádzajúcich bodoch.

Poistné a príspevky, v zmysle zavedenia legislatívnej skratky, sa uvádzajú napr. v ustanovení:

-   § 5 ods. 8 ZDP, podľa ktorého základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;

-   § 6 ods. 10 ZDP, podľa ktorého ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, uplatňuje k týmto príjmom výdavky percentom, môže takto vyčíslené výdavky znížiť o poistné a príspevky. V prípade, ak daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky (účtovníctvo, daňová evidencia), tieto výdavky sú súčasťou uplatňovaných výdavkov spĺňajúcich základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 ZDP;

-   § 6 ods. 9 ZDP, podľa ktorého si spoločníci verejných obchodných spoločnosti (ďalej len „v.o.s.“) a komplementári komanditnej spoločnosti (ďalej len „k.s.“) môžu odpočítať daňové výdavky na toto predmetné poistné a príspevky platené v súvislosti s ich príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP.

Všetky druhy poistného zahrnutého pod legislatívnou skratkou „poistné a príspevky“ je možné uplatniť/odpočítať len od príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V prípade, ak ide konkrétne o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, platí sa toto poistné aj

•    z presne vymedzených príjmov z kapitálového majetku uvedeného v § 7 ZDP a to tých, ktoré sa uvádzajú vždy ako súčasť osobitného základu dane z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí (vždy sa uvádzajú v daňovom priznaní) ako napr. úroky z úverov a pôžičiek, výnosy zo zmeniek, a pod,

•    z ostatných príjmov uvedených v § 8 ZDP, ak sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8, t. j. nie sú vysporiadavané zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP a nie sú od dane oslobodené, a 

•    z podielov na zisku vykázaných z hospodárskych výsledkov rokov 2011 až 2016, ktoré boli vylúčené z predmetu dane z príjmov, ale poistné na verejné zdravotné poistenie sa z nich vyberalo aj stále vyberá, ak sú vyplácané aj naďalej (uvedené platí obdobne aj pre vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku).

V prípade platenia príspevkov však všeobecne stále platí, že ich je možné odpočítať len od takých druhov príjmov, s ktorými vecne súvisia.

Napr. zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti je možné znížiť len o také poistné a príspevky, ktoré sa viažu k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, t. j. poistné platené z príjmov oslobodených od dane alebo z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, nie je možné uplatniť (odpočítať) pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP, a to ani v takom prípade, ak niektorý všeobecne záväzný právny predpis ustanovuje povinnosť platiť poistné z takýchto príjmov.

Pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP si daňovník uplatní len to preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa § 5 ods. 2 ZDP, t. j. preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Príklad 1

Daňovník od 1. 1. 2025 do 30. 6. 2025 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z ktorých zamestnávateľ zrážal poistné v súlade s osobitnými predpismi. Od 1. 7. 2025 sa zaevidoval na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Celý rok 2025 platil dobrovoľné poistné.

Pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP za zdaňovacie obdobie 2025 si daňovník uplatní poistné, ktoré mu zamestnávateľ zrážal z príjmov zo závislej činnosti, a aj preukázateľne zaplatené dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť v období od 1. 1. do 30. 6. 2025, t. j. dobrovoľné poistné platené v období poberania príjmov zo závislej činnosti. Keďže daňovník od 1. 7. 2025 nepoberal príjmy zo závislej činnosti, dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť po 30. 6. 2025, nie je možné uplatniť pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP.

V prípade daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, okrem týchto výdavkov si môže uplatniť navyše aj preukázateľne zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť. Tieto poistné a príspevky si však môže odpočítať až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov a maximálne do výšky príjmov, pretože daňová strata z dôvodu odpočítania si poistného a príspevkov pri uplatňovaní výdavkov percentom z príjmov nemôže vzniknúť (definícia daňovej straty v § 2 ZDP).

Prípady odpočítania výdavkov na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 7 a § 8 ZDP upravujú § 7 ods. 7, § 8 ods. 3 a 12 ZDP.

Pre príjmy podľa § 7 ZDP sa povinnosť platenia zdravotných odvodov týka výlučne príjmov, ktoré sa bez ohľadu na skutočnosť, či sú dosahované zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí, vždy uvádzajú do daňového priznania ako súčasť osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP.

Ide napr. o:

•    úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov v.o.s. [§ 7 ods. 1 písm. c) ZDP],

•    výnosy zo zmeniek [§ 7 ods. 1 písm. f) ZDP],

•    výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok [§ 7 ods. 1 písm. h) ZDP],

•    výnos vznikajúci pri splatnosti cenného papiera [§ 7 ods. 2 ZDP].

Takýto druh výdavku bude môcť byť uplatnený aj v prípade príjmov, pri ktorých nie je možné žiadny iný druh výdavku uplatniť (§ 7 ods. 4 ZDP).

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade týchto príjmov sa poistné počíta až na základe ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie vykonávané zdravotnou poisťovňou po uplynutí zdaňovacieho obdobia (v roku 2025 za rok 2024), v ktorom daný príjem plynul a v ktorom je zdaňovaný, môže daňovník v prípade, ak takýto druh príjmu:

•    už nebude dosahovať, podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní zaplatené poistné ako daňový výdavok,

•    bude dosahovať aj v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané aj poistné, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní takýto výdavok alebo si ho uplatní k tomuto príjmu v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané.

Uvedené vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 12 ZDP, podľa ktorého ak daňovník dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa§ 6 až § 8, uplatní ich v dodatočnom daňovom priznaní alebo v daňovom priznaní, v ktorom ich musí zaplatiť, ak je to preňho výhodnejšie.

V prípade príjmov podľa § 8 ZDP sa povinnosť platenia zdravotných odvodov týka výlučne príjmov, ktoré sú zdaniteľnými príjmami uvádzanými v daňovom priznaní ako súčasť základu dane podľa § 8 ZDP, t.j. nejde o príjmy vysporiadané daňou vyberanou zrážkou (napr. peňažné ceny a výhry) a príjmy od dane oslobodené (napr. príjmy z predaja nehnuteľnosti po uplynutí päťročnej lehoty od nadobudnutia nehnuteľnosti nezaradenej do obchodného majetku).

Vrátené poistné zo zaplateného
poistného a príspevkov

V prípade vráteného poistného a príspevkov sú tieto zdaniteľnými príjmami.

Ak ide o vrátené poistné na zaplatené:

•    sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach

-   príjmy zo závislej činnosti, tieto sú príjmami podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP, ktoré sa zdaňujú ako súčasť mzdy,

-   príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, tieto sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

(Pri ostatných druhoch príjmov sa sociálne odvody neplatia, a preto nemôže dôjsť z tohto titulu ani k ich vráteniu.)

•    poistné na verejné zdravotné pois­tenie vyplývajúce z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach

-   príjmy zo závislej činnosti alebo

-   príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

sú zdaňované zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) ZDP vyplácajúcou zdravotnou poisťovňou.

Preplatok na poistnom z verejného zdravotného poistenia môže vzniknúť aj v prípade vykonania ročného zúčtovania poistného, v ktorom bude uplatnená odpočítateľná položka určená zákonom o zdravotnom poistení a to konkrétne podľa § 13a zákona o zdravotnom poistení, z ktorého sa daň vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. p) ZDP.

Vzhľadom na to, že pri príjmoch podľa § 7 a § 8 ZDP sa nevyberajú preddavky na zaplatenie zdravotného poistenia, nemôžu z tohto titulu vzniknúť preplatky na zdravotnom poistení, ale skôr vznikajú nedoplatky, t. j. uplatňujú sa dodatočne ako daňové výdavky.

Z podielov na zisku z vykázaných hospodárskych výsledkov rokov 2011 až 2016 vyplácajúca spoločnosť vyberá v súlade so zákonom o zdravotnom poistení preddavky na zdravotné poistenie. V prípade, ak by došlo k vráteniu poistného, pretože súvisí s príjmom, ktorý nie je predmetom dane, nebude ani vrátené poistné zdaniteľným príjmom. Ak dôjde k nedoplatku, tento sa neuzná ako daňový výdavok z rovnakého dôvodu, a to že nesúvisí so zdaniteľným príjmom.

Dávky vyplácané z povinného
zákonného poistenia daňovníka

Prvou skupinou oslobodených príjmov sú:

•    dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,

•    dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,

•    dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a 

•    plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

Tieto dávky sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona.

            Dávky vyplácané na území SR

Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia sú poskytované v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2004 Z. z. o poisťovníctve v z.n.p. Dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia určuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.

Nevzťahuje sa napr. na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. medzi dávky, podpory a služby zahŕňa dôchodky, resp. plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia.

Príspevkami na starobné dôchodkové sporenie sú povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca:

•    starobný dôchodok, a to vo forme programového výberu s doživotným dôchodkom alebo doživotného dôchodku,

•    predčasný starobný dôchodok, a to vo forme programového výberu s doživotným dôchodkom alebo doživotného dôchodku,

•    pozostalostný dôchodok, a to vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Takto vyplácané dávky sú potom v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) ZDP oslobodené od dane z príjmov.

Výnimku z uvedeného oslobodenia vyplácaných dávok podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení tvoria plnenia vyplácané podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, t. j. suma vyplatená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zodpovedajúca súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu. Takáto suma bude dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vyplácaná v zákonom stanovených prípadoch.

Vyplatená suma bude zahŕňaná medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona, a to iné príjmy (uvádzané v daňovom priznaní), pričom túto sumu si bude môcť daňovník znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

     Dávky vyplácané zo zahraničia

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu sú oslobodenými príjmami.

Dávky vyplácané ako pomoc štátu v ťažkých životných situáciách ako pomoc v hmotnej núdzi

     Oslobodenie dávok vyplácaných na území Slovenskej republiky

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP sú od dane oslobodené aj:

®  dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené v § 2 zákona o životnom minime a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Príjemcom dávky v hmotnej núdzi je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

®  sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

Sociálne služby sa podľa tohto zákona rozlišujú napr. na sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania, na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach dočasnej starostlivosti o deti, poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu a ďalšie určené zákonom.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.

®  štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Sú nimi napr. rodičovský príspevok, ktorým štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa – zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca podľa zákona č. 383/2013 Z .z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku, ktorým štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ďalšie určené osobitnými predpismi.

®  ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v z.n.p.

Medzi sociálne dávky patrí napr.: osobitný príspevok baníkom, ktorý je poskytovaný baníckymi organizáciami pracujúcim v baníctve na zmiernenie hmotných a sociálnych dôsledkov spojených so zmenou zamestnania alebo s uvoľnením na výkon verejnej funkcie podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v z.n.p., dávka podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

Príklad 2

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa odborného lekárskeho posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Na základe rozhodnutia dostáva príspevok na osobnú asistenciu v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z.

Tento príspevok je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Odmena, ktorá je vyplácaná osobnému asistentovi, nie je oslobodeným príjmom, ale zdaniteľným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP.

            Zdanenie vyplácaných dávok
plynúcich zo zahraničia

V prípade, ak sú dávky, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, vyplácané zo zahraničia, je potrebné rozlišovať medzi dávkami, ktoré sú vyplácané:

•    z územia spadajúceho pod EÚ alebo

•    mimo krajiny nepatriacej do Európskej únie.

V prípade, ak ide o krajinu patriacu do EÚ, potom je potrebné posúdiť, či ide o obdobné dávky, ako sú dávky vyplácané podľa osobitných predpisov platných v SR, vymenovaných v ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Aj keď ZDP priamo neupravuje oslobodenie vymenovaných dávok v § 9 ods. 2 písm. b) zákona, je potrebné vychádzať aj z Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci európskeho spoločenstva a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, majú mať v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody.

Na základe uvedeného by sa rodinné dávky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu mali z hľadiska dane z príjmu posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území SR podľa slovenských právnych noriem. Ak sú teda napr. rodinné prídavky vyplácané zo sociálneho poistenia (zabezpečenia) Rakúska obdobným plnením ako prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov alebo rodičovský príspevok vyplácaný v Rakúsku je obdobný ako rodičovský príspevok poskytovaný podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ktoré sú na území SR od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené, potom aj takéto (obdobné) dávky poskytované z Rakúska nepodliehajú na území SR dani z príjmu.

V opačnom prípade, t. j. v prípade, ak nie sú plnenia sociálneho zabezpečenia vyplácané v zahraničí obdobnými plneniami, ako by boli podľa osobitných predpisov na území SR, potom sú takéto plnenia zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.

Obdobne sa postupuje aj pri uvedených plneniach, ktoré sú vyplácané na území štátu, ktorý nepatrí medzi krajiny Európskej únie, t. j. takéto dávky sú zdaniteľnými príjmami, ktoré sa uvedú daňovníkom ako súčasť ostatných príjmov – iné príjmy, podľa § 8 ZDP.

Ak ide o takéto plnenia, ktoré nie sú obdobného charakteru ako dávky vyplácané na území SR a sú vyplácané štátom, s ktorým má Slovenská republika zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení aj v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy. Vo väčšine zmlúv je takýto príjem iným príjmom (článok 21 – Modelovej zmluvy OECD), ktorý sa zdaňuje v štáte rezidencie. Záleží však od konkrétne uzavretej zmluvy, či nerieši takýto príjem v inom článku, resp. či nie je zdaniteľnosť takéhoto príjmu prisúdená štátu zdroja.

Keďže ide o štátom priznané dávky, ktoré by mali podliehať štátnemu rozhodovaciemu procesu, dokladom preukazujúcim výšku dosiahnutých príjmov by mohla byť kópia rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.

Vyplácanie plnení – náhrady
na stratu na zárobku v dôsledku úrazu („úrazová renta“)

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písm. a) a c) citovaného ustanovenia.

Medzi stratu príjmu, ktorá je zabezpečená dávkami alebo príplatkami, patrí aj úrazová renta, ktorú vypláca príslušná Sociálna poisťovňa. Za úrazovú rentu sa od 1. 1. 2004 považuje náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa vyplácala k 31. 12. 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni. To znamená, že úrazová renta (náhrada za stratu na zárobku) vyplácaná príslušnou Sociálnou poisťovňou je od dane oslobodená. Od dane sú oslobodené aj dávky alebo príplatky nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané v súlade s ustanovením § 5 a § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. Medzi takéto dávky patrí napr. náhrada služobného platu policajta, náhrada služobného platu profesionálneho vojaka, resp. náhrada za stratu na služobnom plate.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZDP oslobodenie od dane sa nevzťahuje na náhradu škody, ktorá má charakter náhrady za stratu príjmu. Takýto charakter má aj náhrada, ktorú vyplácajú poisťovne z povinného zmluvného poistenia v súlade s ustanoveniami § 445 a nasledujúcimi zákona č. 40/1964 Zb. ObčZ v z.n.p. Právna úprava rozoznáva stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach. V tomto prípade nepôjde o príjem zo závislej činnosti, lebo medzi poisťovňou (platiteľom príjmu) a príjemcom náhrady nie je vzťah závislosti a náhrada za stratu na zárobku nie je vyplácaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýto príjem zaraďujeme medzi príjmy podľa § 8 ZDP, z ktorého si daňovú povinnosť daňovník vysporiada sám, a to prostredníctvom daňového priznania.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa však takáto náhrada za stratu na zárobku vyplácaná z plnení poskytovaných poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu oslobodzuje, ale len pre prípady, ak má daňovník viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.

Oslobodenie takejto náhrady je však len do výšky sumy uvedenej v § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, čo je suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Ak takto vymedzené plnenia presiahnu uvedenú sumu, do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

Plnenia z poistenia osôb

Podľa § 790 písm. b) ObčZ je v oblasti poistenia osôb možné poistiť fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Z daňového hľadiska však oslobodeným plnením podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZDP sú len plnenia plynúce v prípade jej telesného poškodenia, smrti, resp. inej udalosti, avšak s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu a doplnkového dôchodkového poistenia.

Tak plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu ako aj plnenia z doplnkového dôchodkového poistenia sú príjmami z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, pričom vyplácajúca spoločnosť zráža daň z týchto plnení podľa § 43 ZDP.

Rovnako ako plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia. Podľa § 43 ods. 5 písm. a) ZDP je základom dane pre daň vyberanú zrážkou plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

Dávky z celoeurópskeho dôchodkového produktu a z doplnkového dôchodkového sporenia sú príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. d) ZDP, pričom rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa zákona č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Rovnako ako v prípade plnení vyplácaných pre prípad dožitia určitého veku, aj v prípade plnení na celoeurópsky dôchodkový produkt a na doplnkové dôchodkové sporenie, vyberá daň zrážkou platiteľ týchto plnení podľa § 43 ZDP.

Ak by obidve tieto plnenia plynuli zo zdrojov v zahraničí, potom by ich daňovník priznával sám prostredníctvom daňového priznania.

Vo väzbe na príspevky na celoeurópsky dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie je tieto možné odpočítať/uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnu po splnení podmienok určených v § 11 ZDP a v úhrnne výške 180 eur.

Ostatné plnenia prijaté ako náhrada

za poškodenie majetku, nemajetkovej ujmy, odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, z poistenia majetku a zodpovednosti za škodu

V súlade s § 9 ods. 2 písm. i) ZDP sú oslobodenými príjmami aj:

•    prijaté náhrady škôd,

•    náhrady nemajetkovej ujmy,

•    plnenia na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,

•    plnenia z poistenia majetku,

•    plnenia z poistenia za škodu.

Uvedené oslobodenie sa však netýka prípadov, ak sa takéto poskytujú ako náhrada za:

®  stratu zdaniteľného príjmu, za predpokladu, že nejde o:

•    stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) ZDP, t. j. dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia podľa zákona o zdravotnom poistení, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu a príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov, a to napr. zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v z.n.p.,

Náhradu mzdy z titulu neplatne rozviazaného pracovného pomeru nemusí vždy určiť súd, ale zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o mimosúdnom vysporiadaní a odškodnení. V dohode môžu určiť nielen sumu náhrady mzdy, ale aj výšku škody či inej ujmy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Môže ísť napr. o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP oslobodená od dane alebo môže ísť o škodu vypočítanú vo forme úroku z omeškania vyplatenia náhrady mzdy, ktorá je taktiež oslobodená od dane.

•    plnenie poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, ktoré je oslobodené len do určitej zákonom stanovenej výšky (uvedené v časti 4),

®  škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,

®  škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),

®  škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Ing. Miroslava Brnová