Pohonné látky

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. Je teda možné konštatovať, že v drvivej väčšine nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí úspešne dlhodobo pôsobiť.

V prípadoch, keď používanie automobilu je priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti (t. j. doprava materiálu, osôb, zásobovanie obchodných prevádzok tovarom a pod.) je polemika o potrebe prevádzkovania dopravného prostriedku bezpredmetná.

Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je však okrem iného neodlúčiteľne spätá aj s množstvom daňovo-účtovných problémov. Správne uplatnenie výdavkov na pohonné látky je najčastejšie sa vyskytujúca problematika v aplikačnej praxi podnikateľov v spomínanej oblasti.

Pohonné látky v zákone o dani z príjmov

U podnikateľov – fyzických osôb, sa spotreba pohonných látok uplatňuje do daňových výdavkov pri používaní motorového vozidla v závislosti od skutočnosti, aký druh príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov plynie fyzickej osobe ako aj v nadväznosti na to, či sa jedná o automobil nezahrnutý do obchodného majetku podnikateľa alebo automobil zahrnutý do obchodného majetku podnikateľa, resp. vypožičaný alebo prenajatý. V prípade právnických osôb sa výdavky na pohonné látky uplatňujú priamo v nákladoch firmy rovnako v prípadoch, keď je automobil zahrnutý do obchodného majetku resp. je vypožičaný alebo prenajatý.

Spotreba PHL u automobilu nezahrnutého do obchodného majetku podnikajúcej fyzickej osoby

Vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, je možné postup v ňom obsiahnutý aplikovať len v prípade fyzických osôb dosahujúcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, resp. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 spomínaného právneho predpisu.

Daňové výdavky v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia si však môže pri používaní vozidla uplatniť len ten daňovník, ktorý použije vlastné osobné motorové vozidlo, nie vypožičané alebo prenajaté. V súvislosti s uvedeným je potrebné upozorniť, že pre daňové účely osobné motorové vozidlo obstarávané formou finančného prenájmu na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (leasingovej zmluvy) nie je vlastným osobným motorovým vozidlom a taktiež jednostopové vozidlá a trojkolky nepatria do kategórie osobných motorových vozidiel.

Príklad 1

Podnikateľka Eva podniká na základe živnostenského oprávnenia a pri svojej činnosti používa vozidlo, ktoré si požičala od svojej dcéry. Môže si podnikateľka uplatniť sadzbu základnej náhrady?

Fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá využije na cestovanie iné ako vlastné osobné motorové vozidlo t. j. ak na cestovanie využije napr. prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo, môže do výdavkov zahrnúť len spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov – t. j. bez uplatnenia sadzby základnej náhrady.

Príklad 2

Podnikateľ – živnostník má problém ohľadne používania motorového vozidla na podnikateľské účely, ktoré nie je v jeho obchodnom majetku, čiže je evidované na jeho „rodné číslo“. Nevie, či si môže ako podnikateľ uplatniť náhradu za km jazdy aj pri nákladnom vozidle, ktoré používa na prepravu tovaru, ak ho nemá na „IČO“. Môže podnikateľ použiť takú náhradu ako je stanovená pri osobnom automobile?

Je pravdou, že na základe § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov okrem iného platí, že do daňových výdavkov v prípade, ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, možno uplatniť výdavky (náklady) buď

•    do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., alebo

•    vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Dôležitá teda v uvedenej súvislosti je skutočnosť, že sa musí jednať skutočne len o vlastné osobné motorové vozidlo, nie o vozidlo prenajaté, vypožičané alebo nákladné.

Ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije na cestovanie iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, t. j. ak na cestovanie využije napr. prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo alebo využije vlastné nákladné motorové vozidlo, alebo vlastné osobné motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku, postupuje pri uplatňovaní výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov.

V zásade teda platí, že ak daňovník – fyzická osoba na cestovanie v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, má na výber možnosť uplatnenia výdavkov (nákladov) z dvoch spôsobov.

V zmysle prvého spôsobu môže uplatniť výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, pričom uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.

Nutné je upozorniť, že pri uplatňovaní náhrady za spotrebované pohonné látky je daňovník povinný preukázať počet najazdených kilometrov evidenciou jázd, cenu pohonnej hmoty účtovným dokladom o nákupe PHL a spotrebu pohonnej látky technickým preukazom alebo osvedčením o evidencii cestného motorového vozidla.

V sume základnej náhrady sú zohľadnené odpisy, opravy a údržba, poistenie, t. j. všetky prevádzkové náklady. Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje da§ z motorových vozidiel, nakoľko nesúvisí s prevádzkou vozidla, súvisí len s jeho používaním v súvislosti s podnikaním. Da§ z motorových vozidiel si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov, bez ohľadu na to, či má vozidlo zahrnuté do obchodného majetku alebo nie.

Pre rok 2024 je sadzba základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pre osobné cestné vozidlá nasledovne:

•    pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,071 eura,

•    osobné cestné motorové vozidlá 0,252 eura.

Dôležité je v uvedenej súvislosti upozorniť na skutočnosť, že spomínanú sadzbu základnej náhrady nie je možné použiť u podnikateľov alebo samostatne zárobkovo činných osôb pri nákladných motorových vozidlách.

Príklad 3

Podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal pracovnú cestu zo Žiliny do Banskej Bystrice späť. Na cestovanie použil vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku. Z evidencie jázd vyplýva, že najazdil 212 kilometrov, pričom jeden liter benzínu nakúpil za 1,70 eura a v technickom preukaze má uvedenú spotrebu PHL podľa slovenskej technickej normy 6,8 litra/100 km.

Do daňových výdavkov si môže zahrnúť náhradu za spotrebované pohonné látky vypočítanú ako

    212 x 0,068 × 1,70 = 24,51 eura.

Základná náhrada za 212 km jazdy predstavuje sumu

                53,42 eura (212 × 0,252)

Celkové daňové náklady na pracovnú cestu predstavujú 77,93 eura.

Druhý spôsob uplatnenia výdavkov (nákladov) je založený na paušálnych výdavkoch, a to do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. V tomto prípade si podnikateľ môže teda dať do nákladov 50 percent zo spotreby benzínu alebo nafty, pričom nemusí viesť knihu jázd, ani inú evidenciu a prepočítavať spotrebu. Zárove§ treba upozorniť, že pri uplatňovaní spotreby PHL formou paušálnych výdavkov daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

Príklad 4

Podnikateľ Anton vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a používa na pracovné cesty vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku. O vozidle nikdy neúčtoval, ani ho neevidoval v daňovej evidencii. V roku 2024 nakúpi PHL za 1 480 eur.

Do daňových výdavkov si môže podnikateľ Anton uplatniť výdavky vo výške 50 % zo sumy 1 480 eur, t. j. 740 eur. Podnikateľ je povinný v prípade kontroly správcovi dane preukázať doklady (bločky) o nákupe pohonných hmôt. Ak sa rozhodne pre zdaňovacie obdobie roku 2024 uplatňovať spotrebu PHL uvedeným spôsobom (t. z. § 19 ods. 2 písm. e) bod 2 zákona o dani z príjmov), musí si zaznamenať stav tachometra na začiatku roku a na konci roku 2024. Podnikateľ Anton si nebude môcť uplatniť vyššiu spotrebu, ako je spotreba pohonných hmôt pripadajúca na vykázaný stav tachometra na motorovom vozidle.

Spotreba PHL u automobilu zahrnutého do obchodného majetku, vypožičaného automobilu, prenajatého automobilu

Pri používaní motorového vozidla zahrnutého do obchodného majetku si môže daňovník sám vybrať spôsob, akým bude postupovať pri uplatňovaní preukázateľne vynaložených daňových výdavkov na spotrebované PHL, pričom mu zákon o dani z príjmov prostredníctvom ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l) ponúka vybrať si jeden z troch možných ustanovených spôsobov.

Podľa vyššie spomínaného ustanovenia môžu postupovať právnické osoby a fyzické osoby, ktoré neuplatňujú spotrebu PHL podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Pri používaní motorového vozidla zahrnutého do obchodného majetku si teda podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov môže podnikateľ s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov), SZČO s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov] a FO s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) ako aj FO s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vybrať jeden z troch možných spôsobov, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL.

Všetky tri spôsoby [§ 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov] preukazovania spotreby PHL sú rovnocenné. Daňovník, fyzická osoba alebo právnická osoba sa môže rozhodnúť a vybrať ten spôsob preukazovania spotreby PHL, ktorý je pre neho najvhodnejší. Výdavky na spotrebované PHL sú výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov pri dodržaní definície daňového výdavku.

Daňovým výdavkom je v zmysle § 2 písm. i) totiž len taký výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákona o dani z príjmov neustanovuje inak.

V každom prípade platí, že ak má daňovník zaradených v obchodnom majetku viac automobilov, môže na každý z nich použiť iný spôsob uplatňovania podľa tohto ustanovenia. Pri všetkých troch možnostiach je však daňovník povinný preukázať nákup PHL reálnym dokladom o nákupe a cene PHL.

Príklad 5

Môže podnikateľ časť kalendárneho roka uplatňovať výdavky na spotrebované PHL vo forme paušálnych výdavkov a časť roka prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze? Je teda možné v priebehu zdaňovacieho obdobia meniť spôsoby uplatnenia výdavkov na spotrebované PHL?

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov umožňuje uplatňovať spotrebu PHL do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že tento spôsob spotreby PHL môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov len za celé zdaňovacie obdobie. Spôsob uplatňovania výdavkov na PHL tak, že časť kalendárneho roka by daňovník uplatňovať výdavky na spotrebované PHL vo forme paušálnych výdavkov a časť roka prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze zákon o dani z príjmov neumožňuje.

Príklad 6

Obchodná spoločnosť má v obchodnom majetku viac motorových vozidiel.

Je spoločnosť povinná uplatňovať výdavky na spotrebu pohonných látok podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov rovnakým spôsobom u všetkých vozidiel?

Samozrejme, je viac ako častým javom, že podnikateľský subjekt má vo svojom obchodnom majetku viacero automobilov. V takýchto prípadoch zákon o dani z príjmov neobsahuje žiadne obmedzenie pri jednotlivých motorových vozidlách uplatňovať výdavky na spotrebované PHL rôznym spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodov 1. až 3. zákona o dani z príjmov. To znamená, že u jedného vozidla uplatní výdavky na spotrebované PHL napríklad spôsobom prepočtu podľa spotreby PHL v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pri ďalšom vozidle spotrebu PHL paušálnym spôsobom, pri ďalšom, ak je vybavené satelitným systémom sledovania prevádzky vozidla, do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému.

Príklad 7

Právnická osoba používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich zdaniteľných príjmov plug-in hybrid, pri ktorom dochádza k spotrebe dvoch rôznych PHL – elektriny a benzínu. Tento osobný automobil je vybavený aj prístrojom satelitného systému sledovania prevádzky vozidla na meranie spotreby benzínu. Môže daňovník pri tomto vozidle kombinovať dva rôzne spôsoby uplatňovania daňových výdavkov na spotrebované PHL, a to pri PHL, ktorou je benzín, využiť spôsob podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 2 zákona o dani z príjmov a pri PHL, ktorou je elektrina, využiť spôsob podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1 podbodu 1a zákona o dani z príjmov?

Nie. Daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1 podbodu 1a a bodu 2 zákona o dani z príjmov na spotrebované PHL a spôsob ich preukazovania sa vzťahujú na vozidlo ako také. Ak vozidlo využíva na svoj pohon dva druhy PHL, daňovník nemôže samostatne posudzovať spôsob preukazovania spotreby PHL pre každý typ PHL. V prípade, že satelitný spôsob sledovania jázd a spotreby nie je možné využiť pri elektrickom pohone, daňovník môže postupovať len podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1 podbodu 1a zákona o dani z príjmov a spotrebu podľa satelitu pri benzínovom pohone môže použiť len ako podklad k celkovému vyúčtovaniu evidencie jazdy podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1 podbodu 1a zákona o dani z príjmov. Daňovník môže uplatňovať daňové výdavky na spotrebované PHL u PHEV aj podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 3 zákona o dani z príjmov.

Daňovník, ktorý používa vozidlo aj na súkromné účely môže zahrnúť výdavky na spotrebu PHL do daňových výdavkov len vo výške, v akej ho používa v súvislosti s podnikaním, avšak najviac však do výšky 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL. V obidvoch prípadoch daňovník nie je povinný viesť evidenciu jázd.

Príklad 8

Zahŕňa sa nákup pohonnej látky v podobe autoplynu (LPG) do osobných áut do daňových výdavkov dani z príjmov tak isto ako benzín a nafta?

Pri uplatňovaní daňových výdavkov na PHL si daňovník môže rovnako vybrať z 3 alternatív v kontexte s ustanovením § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Aké palivo daňovník využíva, závisí od technických podmienok a rozhodnutia samotného daňovníka. Dôležité je, aby preukázal súvislosť využívania vozidla s podnikateľskou činnosťou v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu v nadväznosti na počet ubehnutých km

V prípade preukazovania spotreby PHL do daňových výdavkov takýmto spôsobom došlo už s účinnosťou od 21. 7. 2020 k zmenám, podľa ktorých daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa 1a. spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, ktorým je § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby PHL, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a.

Už s účinnosťou od 21. 7. 2020 je tak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou a daňovníkovi, ktorý je právnickou osobou, umožnené preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na spotrebované PHL prepočítať podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu zvýšenej o 20 %. Ak sa skutočná spotreba PHL nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa v týchto dokladoch spotreba PHL neuvádza, vtedy je tak možné vychádzať zo spotreby PHL preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu. Takýmto spôsobom preukazovaná spotreba PHL sa však o 20 % už nezvyšuje.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov je možné uplatňovať spotrebu PHL podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia. Uvedené však platí len vtedy, ak sa daňovník pri týchto automobiloch a mechanizmoch nerozhodol uplatniť spotrebu zvýšenú o 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu.

Príklad 9

Spoločnosť vlastní osobný automobil, pri ktorom postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. l) bodu 1a) zákona o dani z príjmov, spotreba PHL za zdaňovacie obdobie roku 2024 je vo výške 10 462,00 eur, prepočítané podľa TP 8 828,00 eur (zvýšená o 20 % je 10 593,60 eur). V akej výške si môže spoločnosť v danom zdaňovacom období uplatniť spotrebu PHL v daňových výdavkoch?

Keďže spotreba PHL prepočítaná podľa technického preukazu a zvýšená o 20 % je vyššia ako skutočná spotreba, daňovník si môže v roku 2024 v daňových výdavkoch uplatniť skutočné náklady na spotrebu PHL vo výške 10 462,00 eur.

Ing. Ján Mintál

§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,

b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,

c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom 1a)

1a. fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,

1b. fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspo§ 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý de§ pobytu,

2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri, 1b)

e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode alebo fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte,

2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia,

3. právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode alebo právnická osoba uvedená v písmene d) druhom bode, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom zmluvnom štáte,

f)  predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,

g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16),

h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,

i)  daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby...