Pohonné látky
    ako náklady podnikateľa

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. Je teda možné konštatovať, že v drvivej väčšine nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí úspešne dlhodobo pôsobiť.

Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti

V prípadoch, keď používanie automobilu je priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti (t. j. doprava materiálu, osôb, zásobovanie obchodných prevádzok tovarom a pod.) je polemika o potrebe prevádzkovania dopravného prostriedku bezpredmetná.

Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s podnikaním je však okrem iného neodlúčiteľne spätá aj s množstvom daňovo-účtovných problémov. Správne uplatnenie výdavkov na pohonné látky je najčastejšie sa vyskytujúca problematika v aplikačnej praxi podnikateľov v spomínanej oblasti.

Pohonné látky z pohľadu ZDP

U podnikateľov – fyzických osôb, sa spotreba pohonných látok uplatňuje do daňových výdavkov pri používaní motorového vozidla v závislosti od skutočnosti, aký druh príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov plynie fyzickej osobe ako aj v nadväznosti na to, či sa jedná o automobil nezahrnutý do obchodného majetku podnikateľa alebo automobil zahrnutý do obchodného majetku podnikateľa, resp. vypožičaný alebo prenajatý.

V prípade právnických osôb sa výdavky na pohonné látky uplatňujú priamo v nákladoch firmy rovnako v prípadoch, keď je automobil zahrnutý do obchodného majetku resp. je vypožičaný alebo prenajatý.

Spotreba PHL u automobilu nezahrnutého do obchodného majetku podnikajúcej fyzickej osoby

Vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, je možné postup v ňom obsiahnutý aplikovať len v prípade fyzických osôb dosahujúcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, resp. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 spomínaného právneho predpisu.

Daňové výdavky v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia si však môže pri používaní vozidla uplatniť len ten daňovník, ktorý použije vlastné osobné motorové vozidlo, nie vypožičané alebo prenajaté. V súvislosti s uvedeným je potrebné upozorniť, že pre daňové účely osobné motorové vozidlo obstarávané formou finančného prenájmu na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (leasingovej zmluvy) nie je vlastným osobným motorovým vozidlom a taktiež jednostopové vozidlá a trojkolky nepatria do kategórie osobných motorových vozidiel.

V zásade teda platí, že ak daňovník – fyzická osoba na cestovanie v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, má na výber možnosť uplatnenia výdavkov (nákladov) z dvoch spôsobov.

Prvý spôsob uplatnenia výdavkov

Môže uplatniť výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, pričom uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Nutné je upozorniť, že pri uplatňovaní náhrady za spotrebované pohonné látky je daňovník povinný preukázať počet najazdených kilometrov evidenciou jázd, cenu pohonnej hmoty účtovným dokladom o nákupe PHL a spotrebu pohonnej látky technickým preukazom alebo osvedčením o evidencii cestného motorového vozidla.

V sume základnej náhrady sú zohľadnené odpisy, opravy a údržba, poistenie, t. j. všetky prevádzkové náklady. Sadzba základnej náhrady nezohľadňuje daň z motorových vozidiel, nakoľko nesúvisí s prevádzkou vozidla, súvisí len s jeho používaním v súvislosti s podnikaním. Daň z motorových vozidiel si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov, bez ohľadu na to, či má vozidlo zahrnuté do obchodného majetku alebo nie.

Pre rok 2026 je sadzba základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pre osobné cestné vozidlá nasledovne:

•    pre jednostopové vozidlá a trojkolky 0,085 eura,

•    osobné cestné motorové vozidlá 0,296 eura.

Dôležité je v uvedenej súvislosti upozorniť na skutočnosť, že spomínanú sadzbu základnej náhrady nie je možné použiť u podnikateľov alebo samostatne zárobkovo činných osôb pri nákladných motorových vozidlách.

Druhý spôsob uplatnenia výdavkov (nákladov)

je založený na paušálnych výdavkoch, a to do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. V tomto prípade si podnikateľ môže teda dať do nákladov 50 percent zo spotreby benzínu alebo nafty, pričom nemusí viesť knihu jázd, ani inú evidenciu a prepočítavať spotrebu. Zároveň treba upozorniť, že pri uplatňovaní spotreby PHL formou paušálnych výdavkov daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

Spotreba PHL u automobilu zahrnutého do obchodného majetku, vypožičaného automobilu, prenajatého automobilu

Pri používaní motorového vozidla zahrnutého do obchodného majetku si môže daňovník sám vybrať spôsob, akým bude postupovať pri uplatňovaní preukázateľne vynaložených daňových výdavkov na spotrebované PHL, pričom mu zákon o dani z príjmov prostredníctvom ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l) ponúka vybrať si jeden z možných ustanovených spôsobov.

Podľa vyššie spomínaného ustanovenia môžu postupovať právnické osoby a fyzické osoby, ktoré neuplatňujú spotrebu PHL podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Pri používaní motorového vozidla zahrnutého do obchodného majetku si teda podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov môže podnikateľ s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov), SZČO s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov) a FO s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) ako aj FO s príjmami podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov vybrať jeden z troch možných spôsobov, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL.

Všetky spôsoby [§ 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov] preukazovania spotreby PHL sú rovnocenné. Daňovník, fyzická osoba alebo právnická osoba sa môže rozhodnúť a vybrať ten spôsob preukazovania spotreby PHL, ktorý je pre neho najvhodnejší.

Výdavky na spotrebované PHL sú výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov pri dodržaní definície daňového výdavku. Daňovým výdavkom je v zmysle § 2 písm. i) totiž len taký výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak zákona o dani z príjmov neustanovuje inak.

V každom prípade platí, že ak má daňovník zaradených v obchodnom majetku viac automobilov, môže na každý z nich použiť iný spôsob uplatňovania podľa tohto ustanovenia. Pri všetkých troch možnostiach je však daňovník povinný preukázať nákup PHL reálnym dokladom o nákupe a cene PHL.

Počnúc 1. januárom 2025 sa zaviedla z dôvodu podpory „elektromobility“ navyše možnosť preukazovania výdavkov na pohonné látky (pri preukázaní súvislosti najazdených km so zdaniteľnými príjmami) pri domácom nabíjaní elektromobilov („BEV“ alebo „PHEV“) na základe: 

•    priemerných mesačných cien vyhlásených Štatistickým úradom Slovenskej republiky pre elektrickú energiu spotrebovanú pri nabíjaní na báze striedavého prúdu pri domácom nabíjaní a

•    množstva spotrebovanej elektrickej energie uvedenej v osvedčení o evidencii elektromobilu alebo v technickom preukaze, a ak sa tieto neuvádzajú, tak podľa doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu elektromobilu.

Daňovník, ktorý používa vozidlo aj na súkromné účely môže zahrnúť výdavky na spotrebu PHL do daňových výdavkov len vo výške, v akej ho používa v súvislosti s podnikaním, avšak najviac však do výšky 80 % z celkového preukázaného nákupu PHL.

Výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu v nadväznosti na počet ubehnutých km

V prípade preukazovania spotreby PHL do daňových výdavkov takýmto spôsobom došlo už s účinnosťou od 21. 7. 2020 k zmenám, podľa ktorých daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu prepočítané podľa

•    § 19 ods. 2 písm. l) bod 1a. zákona o dani z príjmov spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu, ktorým je § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•    § 19 ods. 2 písm. l) bod 1b. zákona o dani z príjmov 1b. preukázanej spotreby vrátane spotreby uvedenej vo vnútornom akte riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje u daňovníka spôsob výpočtu spotreby PHL, ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou PHL alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, a ak sa neuplatňuje postup podľa bodu 1a.

Už s účinnosťou od 21. 7. 2020 je tak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou a daňovníkovi, ktorý je právnickou osobou, umožnené preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na spotrebované PHL prepočítať podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu zvýšenej o 20 %.

Ak sa skutočná spotreba PHL nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa v týchto dokladoch spotreba PHL neuvádza, vtedy je tak možné vychádzať zo spotreby PHL preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa osobitného predpisu. Takýmto spôsobom preukazovaná spotreba PHL sa však o 20 % už nezvyšuje.

V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov je možné uplatňovať spotrebu PHL podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia. Uvedené však platí len vtedy, ak sa daňovník pri týchto automobiloch a mechanizmoch nerozhodol uplatniť spotrebu zvýšenú o 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu.

Výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel

Daňovník môže uplatniť výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok maximálne do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel.

Daňovník, ktorý používa vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla (GPS), ktorá zaznamenáva evidenciu jázd, si ako daňové výdavky môže uplatniť nákup na spotrebované PHL. Zároveň evidencia jázd podľa tohto zariadenia slúži ako podklad, na aké cesty bolo vozidlo použité. Daňovník neprepočítava spotrebu podľa osvedčenia alebo podľa technického preukazu ale bude uplatňovať preukázané výdavky na nákup PHL.

To znamená, že daňovník, ktorý používa vozidlá vybavené jednotkami satelitného sledovania pohybu vozidla a ktorý sa rozhodne uplatniť výdavky na spotrebované PHL spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. l) druhého bodu zákona o dani z príjmov, preukazuje výdavky na spotrebované PHL dokladmi, ktorými sú doklady o nákupe PHL, evidencia jázd a spotreba PHL z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel.

V súvislosti s uvedeným spôsobom uplatňovania výdavkov na pohonné látky je nevyhnutné upozorniť, že ak jednotka satelitného sledovania pohybu vozidla nesleduje aj spotrebu PHL, daňovník nemôže použiť tento spôsob preukazovania spotreby PHL.

Výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie

Daňovník môže uplatniť výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Pri tomto spôsobe si daňovník môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je pritom povinný vychádzať z počtu najazdených kilometrov, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

K uplatneniu tohto spôsobu mu stačia doklady o nákupe PHL, ktoré musí pri prípadnej daňovej kontrole preukázať. Tento spôsob eliminuje administratívnu náročnosť preukazovania daňových výdavkov a je všeobecne pre daňovníka komfortnejší.

V súvislosti so spomínaným spôsobom uplatňovania výdavkov na pohonné látky je potrebné poznamenať, že ak daňovník využíva motorové vozidlo len v súvislosti s príjmami z podnikania a účtuje o ňom ako o obchodnom majetku, automaticky to neznamená, že uplatnením 80 % paušálnych výdavkov na pohonné látky deklaruje použitie automobilu aj na súkromné účely. Uplatňovanie výdavkov na spotrebu PHL spomínaným spôsobom prostredníctvom paušálnych výdavkov nemá na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania odpisov a iných výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto vozidlom dopad, ak daňovník využíva vozidlo výlučne v súvislosti s podnikaním.

Avšak je nevyhnutné v súvislosti s uplatňovaním ostatných výdavkoch vznikajúcich pri obstarávaní a prevádzkovaní automobilu rešpektovať aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého možno medzi daňové výdavky (náklady) uplatniť výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, a to:

1.  vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2.  v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Výdavky na PHL pri inom (nie vlastnom) automobile

Predovšetkým treba poznamenať, že za iné motorové vozidlo sa pre daňové účely považuje motorové vozidlo okrem vlastného osobného motorového vozidla – t. j. môže sa jednať o vlastné nákladné vozidlo, vlastné špeciálne vozidlo, vlastné jednostopové vozidlo, ale aj o vozidlo prenajaté v rámci operatívneho prenájmu, prenajaté s právom kúpy prenajatej veci (leasing), vypožičané vozidlo a pod..

Ak daňovník v súvislosti s výkonom podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti použije na cestovanie iné motorové vozidlo (okrem vlastného osobného motorového vozidla), môže uplatniť do daňových výdavkov výdavky na spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov rovnakým spôsobom, ako pri použití vlastného osobného motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku podnikateľa – to znamená, že si môže zvoliť jeden z vyššie spomínaných spôsobov preukazovania spotreby PHL.

Spotreba PHL pri elektromobiloch

V uvedenej súvislosti si je potrebné predovšetkým uvedomiť, že u elektromobilov je pohonnou látkou elektrická energia a v technickom preukaze alebo osvedčení o evidencii elektromobilov sa neuvádza spotreba, ale len ich výkon.

Elektromobil môže daňovník nabíjať:

•    v nabíjacej stanici, v ktorej získa doklad, ktorý si môže uplatniť ako daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov alebo

•    nabíjaním na báze striedavého prúdu (klasická zástrčka) – prostredníctvom faktúry za elektrickú energiu. V prípade, ak by bolo predmetné vozidlo zaradené do obchodného majetku, daňovník si môže uplatňovať daňový výdavok v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Daňovník môže v prípade elektromobilu preukazovať spotrebu elektrickej energie:

•    vlastným meraním (pri ktorom si daňovník musí viesť knihu jázd) – spotreba preukázaná na základe vlastnej internej smernice, ktorou sa preukáže skutočná spotreba a postup, akým bola táto spotreba zistená. Pri tomto spôsobe určenia spotreby elektrickej energie je potrebné na účely správneho zistenia výšky daňového výdavku sledovať skutočnú spotrebu elektrickej energie a viesť osobitné záznamy spotreby elektrickej energie v prepočte na 100 km jazdy. Pri vlastnom meraní spotreby elektrickej energie je možné primerane použiť aj postup stanovený v oznámení Ministerstva financií SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a špeciálne použitie (publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2000), v tomto prípade si daňovník môže uplatniť daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, alebo

•    meračom (zabudovaným priamo vo vozidle), prostredníctvom ktorého by sa dalo zistiť presný odber kWh elektrickej energie.

Pohonné látky z pohľadu DPH

Platiteľ DPH si môže uplatniť odpočítanie dane z dokladov o nákupe pohonných látok v tuzemsku v rozsahu a za podmienok stanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH za predpokladu že:

•    pohonné hmoty použije na pracovné cesty v súvislosti s podnikaním, na dodávky tovarov a služieb, ktoré nie sú od dane oslobodené,

•    DPH bola voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku,

•    má doklady o nákupe, ktorými sú faktúry podľa § 71 zákona o DPH,

•    pri výpočte výdavkov za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov sa použije cena pohonných látok bez DPH.

Odpočítanie DPH sa neviaže na skutočnosť, či nakúpené pohonné látky boli v príslušnom zdaňovacom období spotrebované alebo evidované v zásobách.

Právo na odpočítanie DPH vzniká z dokladov o nákupe pohonných látok. Odpočítanie dane však nie je možné uplatniť z prepočítanej spotreby za odjazdené kilometre podľa knihy jázd a spotreby podľa technického preukazu.

Ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 zákona o dani z príjmov a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 zákona o dani z príjmov.

Nutné je poznamenať, že Slovenská republika s účinnosťou od 1. 1. 2026, v súlade s Vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ, obmedzila právo na odpočítanie dane v prípade určitých osobných motoroch vozidiel, ktoré sa nepoužívajú v plnej miere na podnikateľské účely a v prípade súvisiacich tovarov a služieb na stanovený percentuálny podiel.

Odpočítanie dane v rozsahu 50 % sa vzťahuje však aj na tovary, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH (napr. teda aj pohonné hmoty), ktoré platiteľ prijal v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 v súvislosti s osobným motorovým vozidlom, ktoré používa na tzv. zmiešané použitie. Pričom aj v tomto prípade, ak platiteľ používa vozidlo v rámci podnikateľskej činnosti aj na plnenia, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne aj na plnenia, pri ktorých nemôže odpočítať daň (napr. oslobodené plnenia § 28 - 42 zákona o DPH), paušálnu výšku odpočítanej dane prepočíta koeficientom podľa § 50 zákona o DPH.

RADA!

Paušálne odpočítanie dane pri pohonných látkach prijatých v súvislosti v období od 1. 1. 2026 do 30. 6. 2028 a súvisiacich s používaním vozidla na podnikanie a súčasne na iný účel ako podnikanie sa uplatní, aj ak bolo toto vozidlo nadobudnuté pred 1. 1. 2026, resp. sa pred týmto obdobím začalo používať.

Ing. Ján Mintál

§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Príjmy zo závislej činnosti

(3) Príjmom zamestnanca je aj

a) počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % alebo 0,5 %, ak ide o motorové vozidlo zaradené do odpisovej skupiny 0, v

1. prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,

2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,

b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou...