Podpora výskumu, vývoja a inovácií
Rast inovačného potenciálu krajiny je determinovaný úrovňou jej výskumu a vývoja. Od vyššej úrovne aplikovaného výskumu sa očakáva, že pomôže zlepšiť kvalitu života aj konkurencieschopnosť krajiny. V súlade s európskym trendom je na Slovenskú republiku vytváraný tlak na lepšie prepojenie výskumu a inovácií a úzku spoluprácu verejnej a súkromnej sféry. Spája sa táto problematika aj s potrebou vyššej koncentrácie ľudských zdrojov vo vede a výskume?
Veda a inovácie ako piliere rozvoja vedomostnej spoločnosti
Podľa zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, výskum je systematická tvorivá činnosť uskutočňovaná v oblasti vedy a techniky pre potreby spoločnosti a v záujme rozvoja poznania.
Je potrebné rozlišovať medzi základným a aplikovaným výskumom. Podľa § 2 zákona č. 172/2005 Z. z., základný výskum je systematická tvorivá činnosť, ktorej hlavným cieľom je získavanie nových poznatkov bez ohľadu na možnosti ich priameho praktického využitia. Aplikovaný výskum je zameraný na získavanie nových poznatkov s cieľom priameho využitia získaných výsledkov v hospodárskej praxi a v spoločenskej praxi. Vývoj je systematická tvorivá činnosť v oblasti vedy a techniky využívajúca zákonitosti a poznatky získané prostredníctvom výskumu alebo vychádzajúce z praktických skúseností pri tvorbe nových materiálov, výrobkov, zariadení, systémov, metód a procesov alebo ich zlepšení.
Inováciu definuje zákon č. 172/2005 v § 2 ako nový alebo zdokonalený výrobok alebo službu, ktoré sú uplatniteľné na trhu a založené na výsledkoch výskumu a vývoja alebo podnikateľskej činnosti. Inováciou môže byť aj nový alebo zdokonalený výrobný postup, nový spôsob organizácie v podnikateľskej praxi podniku a pod.
Inováciu môžeme tiež charakterizovať ako množinu vedných, technologických, organizačných, finančných a komerčných postupov, ktoré majú alebo by mali vyústiť do realizácie nových alebo zlepšených technologických produktov či prostriedkov. Popri vzdelávaní o vede a technike predstavujú inovácie jeden z troch kľúčových aspektov vedomostnej spoločnosti, a súčasne jeden z najlepších nástrojov ako udržať a zlepšiť vývoj ekonomiky štátu.
Transfer poznatkov a technológií prebieha tak, že univerzity a vedecko-výskumné inštitúcie ako tvorcovia poznatkov tieto ďalej presúvajú k iným subjektom (do praxe), ktoré ale svojou činnosťou spätne pôsobia na tvorcov poznatkov pri ich ďalšom vytváraní.
Súčasnou prekážkou je stále pretrvávajúci nedostatočne rozvinutý vzťah medzi výskumno-vzdelávacím systémom a podnikmi, na základe čoho majú podniky nedostatočný dopyt po výsledkoch výskumu a vývoja uskutočňovaného štátnymi inštitúciami. Na strane univerzít a vedecko-výskumných inštitúcií možno za nedostatok považovať obmedzenú ponuku takých výsledkov výskumu a vývoja, ktoré by boli vhodné na komerčné využitie.
Pre vytvorenie fungujúceho prepojenia je potrebné investovať viac úsilia aj finančných prostriedkov do budovania infraštruktúry, ktorá zabezpečí efektívny transfer výsledkov výskumu a vývoja od univerzít a vedecko-výskumných inštitúcií k podnikateľom.
Infraštruktúra výskumu a vývoja
Infraštruktúra výskumu a vývoja je tvorená osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj a sústavou prístrojov, zariadení, informačných, komunikačných a technologických celkov a systémov, ako i ostatných hnuteľných a nehnuteľných vecí a nehnuteľností, ktoré slúžia pre potreby výskumu a vývoja.
V rámci podpory budovania infraštruktúry začali v poslednom období vznikať popri univerzitách vedecko-technologické parky, výskumno-vývojové centrá a technologické inkubátory. Podľa § 7b zákona č. 172/2005 ide o špecializované organizácie vedy a techniky, ktorých hlavnou činnosťou je podpora aktivít zameraných na prenos výsledkov aplikovaného výskumu alebo výsledkov vývoja do praxe a poskytovanie vedecko-technických služieb.
Vedecko-technologický park uskutočňuje najmä podporu komerčného uplatnenia výsledkov výskumu a vývoja v praxi. Výskumno-vývojové centrum zabezpečuje využitie výsledkov výskumu a vývoja vo vlastnej výrobnej praxi.
Podporu v oblasti výskumu a inovácií je tiež potrebné orientovať na vytváranie efektívnych prepojení medzi podnikmi, centrami výskumu a vývoja a vysokoškolským vzdelávacím prostredím. V posledných rokoch sa kladie zvýšený dôraz na technologický transfer z univerzít a vedecko-výskumných inštitúcií do podnikateľskej sféry aj v SR. Na univerzitách sa zakladajú Centrá technologického transferu a Centrá transferu poznatkov s cieľom zabezpečiť komerčnú aplikáciu výsledkov univerzitného výskumu do praxe.
K významnému zvýšeniu úrovne infraštruktúry výskumu a vývoja došlo v uplynulých 3 rokoch s prispením štrukturálnych fondov Európskej únie. Od roku 2013 realizuje SR v rámci operačného programu Výskum a vývoj projekty výstavby ôsmich vedeckých parkov a výskumných centier, ktoré vznikajú pri univerzitách, pričom celková výška nenávratného finančného príspevku predstavovala sumu takmer 280 mil. eur. Tieto finančné prostriedky pochádzali z fondov Európskej únie ako aj zo zdrojov štátneho rozpočtu. Univerzity z vlastných zdrojov prispeli na tieto projekty celkovo sumou 15 mil. eur.
Hlavnou činnosťou budovaných výskumných centier a vedeckých parkov je základný aj aplikovaný výskum, a vývoj nových produktov a procesov. Preto sa od tejto aktivity očakáva významný pozitívny vplyv na rozvoj výskumu a vývoja na slovenských univerzitách. Vybudovaná výskumná infraštruktúra má vedcom a výskumníkom poskytnúť pre ich prácu podmienky porovnateľné s tými v zahraničí, s možnosťami využitia moderných prístrojov a technológií.
Pracovníci výskumu a vývoja
Hlavným meradlom výskumno-vývojového potenciálu krajiny a nevyhnutným predpokladom rozvoja vedomostnej spoločnosti je celkový počet pracovníkov výskumu a vývoja, ktorými disponuje národná ekonomika.
Zo štatistík vyplýva, že Európska únia mala v roku 2011 v absolútnom vyjadrení vyšší počet výskumníkov ako USA, Čína či dokonca Japonsko, avšak v priemere stále zaostáva za krajinami severnej Európy, ako sú Fínsko či Dánsko. Organizácie výskumu a vývoja sú sústredené v štátnom, podnikateľskom i neziskovom sektore. Jednou z výziev, ktorej Európa čelí, je vysoká koncentrácia výskumu a vývoja v štátnom sektore na úkor podnikateľského sektora. V EÚ je podiel výskumníkov súkromného sektora 48 %, zatiaľ čo v Číne je to 62 %, v Japonsku 75 % a v USA dokonca 80 %.
Vývoj počtu pracovníkov vo vede a výskume na Slovensku mal v rokoch 2008 - 2011 rastúci trend. V roku 2011 pracovalo v sektore veda a výskum na Slovensku celkovo 28 596 pracovníkov, čo predstavuje 1,22 % z celkovej zamestnanosti.
Čo sa týka pracovnej sily v oblasti výskumu a vývoja (VaV), oveľa častejšie ako ich celkový počet alebo pomer počtu zamestnancov vo VaV k celkovej zamestnanosti sa vo svete používa tzv. počet vedecko-výskumných pracovníkov na 1000 zamestnaných.
Slovensko v roku 2011 zaostávalo v počte výskumníkov súkromného sektora (s hodnotou 0,77 výskumníka v prepočte na 1000 zamestnaných) za európskym priemerom (3,08), kým v počte výskumníkov verejného sektora (4,94 výskumníkov na 1000 zamestnaných) prevyšovalo európsky priemer (3,59).
Po roku 2012 došlo k výraznejšiemu poklesu v počte pracovníkov vo vede a výskume, no od roku 2014 ich počet mierne vzrástolna úroveň 28 825.
Ľudské zdroje vo vede a výskume sú rozhodujúcim faktorom vzostupu vedeckých poznatkov, technologického pokroku, zlepšenia kvality života, prosperity občanov a konkurencieschopnosti krajiny. Zabezpečiť dostačujúce a vysokovzdelané ľudské zdroje vo výskume a vývoji je preto jedným z cieľov celej Európskej únie.
Atraktivita vedy a výskumu pre mladých ľudí
Zvýšenie záujmu mladých ľudí pracovať vo výskume a vývoji si vyžaduje prispôsobenie vysokoškolského vzdelávania potrebám vedomostnej spoločnosti. Z pohľadu potrieb zabezpečenia kvalifikovaných ľudských zdrojov v dostatočnom počte pre systém vedy a techniky je nevyhnutné sústrediť pozornosť na vzdelávanie a výchovu potenciálnych zamestnancov výskumu a vývoja už na základnej škole a pokračovať na všetkých typoch stredných škôl, vysokých škôl. Zamestnanci výskumu a vývoja by zároveň mali mať zabezpečené celoživotné vzdelávanie. V súvislosti s odborným kvalifikačným rastom zamestnancov výskumu a vývoja bude potrebné, aby sa vysoké školy aktívnejšie zapájali do tvorby vzdelávacích systémov pre zamestnancov malých a stredných podnikov prostredníctvom ich výskumných a vzdelávacích centier.
Výchova mladých výskumných pracovníkov
je významnou podmienkou na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru.Vysokoškolské vzdelávanie predstavuje bázu znalostnej ekonomiky - pripravuje vysokokvalifikovaný ľudský kapitál a poskytuje znalosti determinujúce ekonomický rast znalostnej ekonomiky. Miera spoločenskej návratnosti investícií do terciárneho vzdelávania z dlhodobého hľadiska predstavuje vysokú pridanú hodnotu. Výnosy z investícii do vysokoškolského štúdia rastú exponenciálne s rastom absolventov, pričom rastú aj so stupňom získaného vzdelania. Tento efekt podporuje aj predpoklad, že ľudský kapitál s vyšším dosiahnutým vzdelaním je náchylnejší sa ďalej vzdelávať a rozvíjať svoje poznanie a zručnosti.
Záver
Od výskumu a vývoja spoločnosť očakáva, že ich výsledky prispejú k hospodárskemu rastu, ako aj tvorbe pracovných miest. Úspešnosť aplikovaného výskumu je daná mierou komerčného uplatnenia jeho výsledkov. To si vyžaduje vložiť zvýšené úsilie aj investície do budovania výskumnej infraštruktúry a rozvoja spolupráce verejného a súkromného sektora v zmysle prenosu poznatkov a výsledkov výskumu z prostredia vedecko-výskumných inštitúcií do praxe. Uvedené sa spája tiež s potrebou zvyšovania kvality a kapacity ľudských zdrojov vo vede a výskume.
Ing. Jana Jarošová, PhD.
Použitá literatúra:
• DELOITTE. Researchers report 2014. Dostupné na: http://ec.europa.eu/euraxess/pdf/research_policies/Researchers%20Report%202014_FINAL%20REPORT.pdf; • KAČÍRKOVÁ, M. Veda a výskum na Slovensku: základné východiská, stratégia, trendy. Ekonomický ústav SAV, Bratislava 2012. ISSN 1337-5598. Dostupné na: http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/213_working_papers_38.pdf; • Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Veda a Technika v SR. Dostupné na: http://www.veda-technika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/odboryVaT/Stranky/default.html; • Štatistický úrad Slovenskej republiky. Ročenka vedy a techniky v Slovenskej republike 2015. November 2015. ISBN 978-80-8121-396-0; • VLČKOVÁ, V., PALAŠČÁKOVÁ, D. Výskum, vývoj a vzdelávanie v kontexte budovania znalostnej ekonomiky na Slovensku. National and RegionalEconomics VIII. Košice, 2010. ISBN 978-80-553-0517-2; • Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z.n.p.
