Podpora cestovného ruchu

– zmeny v Zákonníku práce

Podpora cestovného ruchu je upravená zákonom č. 91/2010 Z. z., ktorý upravuje podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepčných dokumentov a financovanie rozvoja cestovného ruchu. Ostatnou novelou zákona od 1. 1. 2019 sa zavádzajú nové nástroje financovania cestovného ruchu slúžiace na podporu domáceho cestovného ruchu.

Rekreačný poukaz

Novelou zákona č. 347/2018 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2019, v § 27a písm. a) zákona č. 91/2010 Z. z. sa definuje rekreačný poukaz, ktorý môže byť vydávaný jedine vo forme elektronickej platobnej karty, jeho použitie je viazané výlučne na osobu, ktorej je vydaný a na územie Slovenskej republiky. Rekreačný poukaz má tiež obmedzenú časovú platnosť do konca príslušného kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.

Druhou novou formou podpory cestovného ruchu je v § 27apísm. b) uvedená podpora rozvoja cykloturistiky. Podpora má byť smerovaná najmä do rozvoja infraštruktúry líniového typu, opravy a obnovy existujúcich cykloturistických trás, s tým spojených činností ako budovanie a značenie nových cyklotrás a cyklochodníkov, budovanie doplnkovej infraštruktúry pre cykloturistov ako informačné panely, stojany pre bicykle, prístrešky a podobne, výroba propagačných materiálov ako napríklad mapové podklady a podobne, či do samotnej propagácie cykloturizmu.

Treťou z foriem podpory cestovného ruchu je v § 27a písm. c) zavádzaná investičná pomoc pre oblasť cestovného ruchu.

Ciele novely zákona o podpore cestovného ruchu

Cieľom novely zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi nástroje financovania cestovného ruchu, ako sme už uviedli, patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.

Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce (príspevku na rekreáciu zamestnancov) vytvára možnosť a zvyšuje motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku v Slovenskej republike a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či neexistujúcim značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady pre zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb.

Štáty, v ktorých je obdobný systém podpory už zavedený (Francúzsko, Maďarsko a Taliansko), vykazujú najvyššiu účasť domáceho obyvateľstva na domácich súkromných cestách a potvrdzujú tak účinnosť tohto systému podpory domáceho cestovného ruchu. Naopak, z výsledkov prieskumov Európskej komisie preferencií občanov EÚ v turizme z roku 2015 spomedzi krajín EÚ v roku 2014 vyplýva, že domácu dovolenku pred zahraničnou uprednostnilo len 33 % dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska. Približne polovica týchto dovolenkujúcich obyvateľov Slovenska pritom nevyhľadávala prioritne typicky prímorské destinácie, ale také, pre ktoré má aj Slovenská republika veľmi dobré predpoklady (príroda, wellness, gastronómia, kultúra, šport, atď.).

Podmienky poskytnutia príspevku

Od januára 2019 sa ustanovilo, aby príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytoval zamestnávateľ povinne takému zamestnancovi, ktorý nepretržite pracuje u zamestnávateľa aspoň 12 mesiacov a ktorý má dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas, ak o tento príspevok zamestnanec zamestnávateľa požiada. Príspevok na rekreáciu takéhoto zamestnanca sa ustanovil vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne však vo výške sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu. O pomernú časť sumy príspevku na rekreáciu môže zamestnávateľa požiadať aj taký zamestnanec, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak u zamestnávateľa pracuje dlhšie ako 12 mesiacov.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov sa vzťahuje aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a doplnením osobitných zákonov (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe; zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície; zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov; zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore; zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov) sa vzťahuje aj na štátnych zamestnancov, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby a profesionálnych vojakov.

Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov je doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov, čo môže byť atraktívne a umožňuje využitie tohto nástroja aj samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť najmenej 12 mesiacov.

Zavedením nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov SR

dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.

Novela zákona zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnancov tiež reaguje na skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku majú z pomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti. Podľa dostupných štatistík je v najslabších sezónach vyťaženosť týchto zariadení len okolo 20 %, pričom málokedy presahuje hranicu 40 %. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby.

Zavedením opatrení sa očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu

pričom sa predpokladá zvýšený dopyt po ubytovacích a s tým súvisiacich službách, rozvoj marginalizovaných regiónov a naopak vznik nových pracovných miest v cestovnom ruchu a príbuzných odvetviach, nárast návštevnosti a zvýšenie povedomia o domácom cestovnom ruchu. Očakáva sa však aj negatívny vplyv na podnikateľské subjekty zamestnávajúce zamestnancov dlhšie ako 12 mesiacov z dôvodu ustanovenia novej zákonnej povinnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu každému takémuto zamestnancovi, ak o to požiada, až do výšky sumy 275 eur ročne na zamestnanca.

Ďalej sa očakáva mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; očakáva sa zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že aj mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu.

Veľká časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na rekreáciu, ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka, očakáva sa zvýšenie počtu zamestnancov v oblasti domáceho cestovného ruchu.

Zmeny Zákonníka práce

Rekreácia zamestnancov

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

V odseku 1 je uvedený rozsah a podmienky, za akých je zamestnávateľ povinný na žiadosť zamestnanca poskytnúť príspevok na rekreáciu. Pracovný pomer zamestnanca musí byť v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času a trvať nepretržite aspoň 12 mesiacov. Výška príspevku zamestnávateľa je limitovaná 55 % oprávnených výdavkov a zároveň maximálnou výškou sumy príspevku 275 eur. Ďalej sa ustanovuje, že zamestnancovi s dohodnutým pracovným pomerom na kratší pracovný čas patrí len pomerná časť sumy príspevku na rekreáciu. Tiež sa upravuje rozhodujúci časový okamih na určenie rozsahu sumy príspevku na rekreáciu pre prípad, ak zamestnanec v priebehu roka so zamestnávateľom dohodne zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas alebo naopak zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. Poslednou vetou sa definuje spôsob zaokrúhlenia sumy príspevku na najbližší eurocent nahor.

Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu

Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb podľa odseku 4 maximálne 3 % z hodnoty rek­reačného poukazu.

V odseku 2 sa zavádza úprava, ktorá obsahovo nadväzuje na zavedenie rekreačných poukazov ako nástroja financovania rozvoja cestovného ruchu v zákone č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu zamestnanca aj vo forme rekreačného poukazu. Nový systém je riešený podobným spôsobom, akým je riešený systém podpory stravovania prostredníctvom stravovacích poukazov. Systém predpokladá využitie už vybudovanej siete subjektov pôsobiacich na trhu so stravovacími poukážkami, pričom zo strany štátu nebude potrebné budovať žiadne dodatočné platobné systémy alebo organizačné štruktúry. Ustanovilo sa zákonné stanovenie limitu 3 % z hodnoty rekreačného poukazu pre výšku poplatku za sprostredkovanie rekreačného poukazu.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa

Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

V odseku 3 sa zaviedlo obmedzenie pre zamestnanca, v zmysle ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ďalej sa ustanovilo, aby zamestnávateľ nemohol žiadnym spôsobom znevýhodniť zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu oproti porovnateľnému zamestnancovi, ktorý o tento príspevok nepožiada. K uvedenému by mohlo dôjsť napríklad pri udeľovaní rôznych odmien zamestnancom.

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca

na služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky, ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby, organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

V odseku 4 zákon definuje rozsah oprávnených výdavkov zamestnanca, ktoré môže zamestnanec zamestnávateľovi preukázať za účelom uplatnenia príspevku na rekreáciu.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca

na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

V odseku 5 sa uvádza, že oprávnené výdavky sa môžu vzťahovať aj na každého rodinného príslušníka zamestnanca, ktorým je v zmysle návrhu iba manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení. Ostatní rodinní príslušníci v zmysle definície podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce sú z nároku na preukázanie oprávnených výdavkov vylúčení. Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je tiež skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu

zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

V odseku 6 sa zaviedla povinnosť zamestnanca preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr v lehote 30 dní odo dňa skončenia rekreácie príslušným účtovným dokladom, ktorý musí obsahovať označenie zamestnanca, aby bolo možné priradiť jednotlivý účtovný doklad ku konkrétnemu zamestnancovi a zároveň na základe zamestnancom predložených účtovných dokladov zo strany zamestnávateľa vyčísliť presnú výšku sumy príspevku zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca. Ďalej si tieto účtovné doklady zamestnávateľ musí uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných právnych predpisov. Zároveň sa zaviedla povinnosť vyúčtovania príspevku na rekreáciu najneskôr do konca príslušného kalendárneho roka jednak vzhľadom na s tým súvisiace daňové povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa a jednak vzhľadom na skutočnosť, že aj rekreačný poukaz má v zmysle zavádzaného § 27a písm. a) zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov stanovenú časovú platnosť do konca príslušného kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.