Podnikanie študentov

Už počas štúdia si študent môže privyrábať podnikaním buď ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) alebo formou obchodnej spoločnosti, najvhodnejšie s. r. o.. Môže si tým zlepšiť svoju finančnú situáciu a taktiež získať praktické skúsenosti na obdobie po skončení štúdia. Študenti najčastejšie prevádzkujú voľné živnosti. Tam patria napr. počítačové služby, marketing alebo tvorba grafických návrhov. Aké pravidlá sa vzťahujú k živnosti študenta?

Do veľkej miery sa na živnosť prevádzkovanú študentom vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných živnostníkov resp. SZČO.

Podnikať na Slovensku môže každý občan, ktorý dosiahol vek 18 rokov, je spôsobilý na právne úkony, je bezúhonný a spĺňa požiadavky na odbornú alebo inú spôsobilosť podľa druhu podnikania (u remeselných a viazaných živností). Ohlásiť živnosť je možné aj elektronicky. Pri elektronickom ohlásení živnosti sa za voľnú živnosť neplatí žiadny poplatok a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť je poplatok polovičný, výhodou je aj, že nie je potrebné chodiť po úradoch.

Živnostenský úrad vydá do troch pracovných dní odo dňa doručenia ohlásenia živnosti osvedčenie o živnostenskom oprávnení (predtým živnostenský list) a pridelí identifikačné číslo organizácie (IČO). Pokiaľ sa študent chce vyhnúť behaniu po úradoch, je dobré vyplniť vo formulári na ohlásenie živnosti aj časť týkajúcu sa prihlášky na verejné zdravotné poistenia a prihlášky k registrácii daňovníka k dani z príjmov fyzickej osoby. Vďaka takto kompletne vyplnenému formuláru zaistí, že údaje z neho dostane živnostenský úrad a tiež daňový úrad a zdravotná poisťovňa.

Daň z príjmov sa platí jednorazovo pri podaní daňového priznania. Fyzické osoby (SZČO) podávajú daňové priznanie vždy za uplynulý kalendárny rok. Pre študenta - SZČO platia v prípade daní rovnaké pravidlá ako pre všetkých. Na vyčíslenie dane z príjmov je potrebné zistiť svoj základ dane z príjmov. Ten zistí tak, že od celkových príjmov z podnikania sa odpočítajú výdavky.

Pri zostavovaní a podaní daňového priznania je možné využiť tieto úľavy:

–   od svojich príjmov z podnikania si môže živnostník odpočítať predovšetkým paušálne výdavky vo výške 60 % zo svojich príjmov – ak si neuplatní reálne výdavky alebo tieto má výrazne nižšie ako si môže uplatniť paušálne výdavky. Zdaní len zostatok, no aj ten si môže znížiť:

–   od príjmov si môže odpočítať aj všetky odvody, ktoré zaplatil ako SZČO do zdravotnej a sociálnej poisťovne – ak ich platil. Uvedené platí aj pre SZČO s paušálnymi nákladmi ako aj pre SZČO s reálnymi nákladmi.

–   od takto vypočítaného základu dane si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na seba. Pre rok 2023 si môže odpočítať od základu dane sumu vo výške 4 922,82 eur. Od sumy základu dane 21 754,18 eur (t. j. rozdielu medzi príjmami a výdavkami) sa však táto úľava s rastúcim príjmom znižuje.

–   od základu dane z príjmov si študent môže odpočítať aj ďalšie nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré má nárok – napríklad nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.

–   rovnako ako iné SZČO si môže po splnení určitých podmienok znížiť daň o daňový bonus na dieťa aj študent.

Z tejto sumy študent (SZČO) odvedie daňovému úradu daň z príjmov vo výške 15 % za predpokladu, že jeho zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 49 790 eur. Ak by ste túto hranicu zdaniteľných príjmov presiahli, tak môžete v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane z príjmov platiť 19 % alebo až 25 % daň z príjmov. Daň sa platí daňového úradu spoločne s podaním daňového priznania.

Aby študentovi vznikla za rok 2023 daňová povinnosť, musí dosiahnuť základ dane z príjmov vyšší ako 4 922,82 eura za rok. Ak taký základ dane z prímov nedosiahne, tak po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 4 922,82 eura vychádza výsledná daňová povinnosť nulová.

Príklad 1

Študent SZČO dosiahne za rok 2023 príjmy v sume 20 000 eur. Ako počítačový grafik si uplatní výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %, čo predstavuje paušálne výdavky v sume 12 000 eur. Taktiež si môže odpočítať od príjmov prípadne zaplatené odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Základ dane z príjmov je 8 000 eur, z ktorého vychádza daňová povinnosť vo výške 1 200 eur (8 000 eur × 0,15).

Študent SZČO si však môže od základu dane odpočítať sumu nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 4 922,82 eur. Takto znížený základ dane predstavuje sumu 3 077,18 eur, Z takto zníženého základu dane je daň vo výške 461,57 eur (3 077,18 × 0,15)

TERMÍNY PRE PODANIE DAŇOVÉHO PRIZNANIA

Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva a daň platí (platí sa vždy za rok spätne) najneskôr do 31. marca, ak daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak však koniec vyššie uvedenej lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Za deň úhrady sa považuje pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňovníka, pri platbe v hotovosti poštovým poukazom deň, keď pošta hotovosť prevzala.

V prípade záujmu o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je potrebné daňovému úradu poslať oznámenie ešte pred uplynutím riadnej lehoty na podanie daňového priznania.

ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Začatie samostatnej zárobkovej činnosti musí študent SZČO oznámiť svojej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní. Za deň začatia sa považuje dátum ohlásenia živnosti, keďže oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká už odo dňa ohlásenia živnosti. Ak vo formulári na ohlásenie živnosti vyplní príslušnú časť týkajúcu sa prihlášky na verejné zdravotné poistenie, tak začatie samostatnej zárobkovej činnosti svojej zdravotnej poisťovni oznámiť nie je potrebné, vykoná to živnostenský úrad.

Až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania mesačné preddavky na zdravotné poistenie študent SZČO platiť nemusí. Keďže za študenta platí zdravotné poistenie štát, tak u neho dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia. Výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si na začiatku podnikania môže študent – podnikateľ určiť ľubovoľnú, teda aj nulovú.

Po podaní prvého daňového priznania zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Pri nulových preddavkoch na zdravotné poistenie je to skôr nedoplatok. V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia poisťovňa stanoví aj výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie na kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom študent podal prvé daňové priznanie. Ak teda študent začal podnikať v roku 2023, daňové priznanie za rok 2023 podá v marci 2024, zdravotná poisťovňa mu vypočíta z podaného daňového priznania preddavky, ktoré začne platiť od 1. 1. 2025.

Vymerané mesačné preddavky na zdravotné poistenie sa platia najneskôr do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sadzba poistného je 14 % v vymeriavacieho základu.

V tomto prípade je študent-živnostník vo výhode. Ak bol živnostníkom bez kombinácie so štúdiom, musel by zaplatiť aspoň minimálny mesačný preddavok za každý mesiac podnikania. T. j. v roku 2023 mesačnú sumu 84,77 eur, pri podnikaní počas celého roka sumu 1 017,24 eur (suma pre rok 2023). A to aj v prípade, že zarobil nulu, bol v mínuse alebo z jeho základu dane z príjmu by sa zákonným výpočtom vypočítali nižšie odvody.

Po skončení roka zaplatí zdravotné odvody v skutočne vypočítanej výške podľa základu dane v daňovom priznaní – nemusí teda platiť ročné minimálne odvody 1 017,24 eur (2023). Od nasledujúceho roka po podaní daňového priznania platí mesačné preddavky vo výške vypočítanej z jeho posledného daňového priznania. A táto môže byť tiež nižšia ako minimálny mesačný preddavok 84,77 EUR v prípade živnostníka, neštudenta – napr. aj len 15 eur.

Pokiaľ po ukončení strednej školy študent nepokračuje na vysokej škole a naďalej podniká, tak musí začať platiť preddavky ako SZČO v minimálnej výške 84,77 eura mesačne už za september. Štát ho totiž už nepovažuje za nezaopatrené dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie a prestáva zaň platiť zdravotné poistenie. Ak pokračuje v štúdiu na vysokej škole, ďalej platí preddavky stanovené z ročného zúčtovania zdravotného poistenia bez zmeny.

Ak po ukončení strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole a v priebehu roka potom nastúpi do zamestnania na pracovný pomer, prípadne dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a zamestnávateľ platí zdravotné poistenie za zamestnanca, odpadá povinnosť platiť minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie.

SOCIÁLNE POISTENIE

Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni platia pre odvody študenta rovnaké pravidlá ako pre ostatných živnostníkov a SZČO. Do konca júna (resp. do konca septembra, ak bude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začal podnikať, žiadne sociálne poistenie neplatí podobne ako pri zdravotnom poistení.

Ak študent SZČO pri podaní prvého daňového priznania zákonom stanovenú hranicu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (suma 7 824 eur platí pre príjmy za rok 2023):

–   prekročí, sociálne poistenie zač­ne platiť od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak bude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, v ktorom svoje prvé daňové priznanie podal. Výšku sociálneho poistenia vypočíta a oznámi Sociálna poisťovňa, avšak minimálna mesačná výška sociálneho poistenia v roku 2023 je 200,72 eura. Sociálne poistenie je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí.

–   neprekročí, žiadne sociálne poistenie neplatí a táto povinnosť sa bude znovu posudzovať až po podaní ďalšieho daňového priznania na ďalší rok.

Ak študentovi nevzniklo povinné sociálne poistenie, tak sa na jeho platenie môže prihlásiť aj dobrovoľne (napr. kvôli materskej alebo dôchodku).

Daň z pridanej hodnoty je samostatná, ďalšia daň, ktorá sa týka iba časti podnikateľov:

–   spravidla tých s vyšším obratom, t. j. obratom v sume 49 790 EUR za 12, resp. menej po sebe idúcich mesiacoch.

–   prípadne tých, ktorí podnikajú so zahraničím – nakupujú služby zo zahraničia, prípadne do EÚ dodávajú služby či digitálne produkty.

Platitelia DPH sú povinní oznamovať finančnej správe svoje bankové účty.

Nárok na daňový bonus u rodiča na podnikajúceho študenta. Daňový bonus môže rodič uplatniť na každé vyživované dieťa bez ohľadu na dosiahnutý príjem dieťaťa, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

Počnúc januárom 2023 platí, že daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania, či inej samostatnej zárobkovej činnosti si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohoto daňového bonusu.

RADA!

Nárok na rodinné prídavky u rodiča na podnikajúceho študenta. Ak nezaopatrené dieťa študent denného štúdia na strednej škole/ vysokej škole popri štúdiu vykonáva zárobkovú činnosť pre účely prídavku na dieťa to nemá žiaden vplyv na nárok a na výplatu prídavku na dieťa rodičom.

Ing. Anton Kolembus

§ 10 zákona č. 455/1991 Zb., o živnostenskom podnikaní
citácia na strane 40

Živnostenské oprávnenie

(1) Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len „živnostenské oprávnenie“) vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý nie je živnosťou, nie je ohlásením.

(2) Preukazom živnostenského oprávnenia je

a) osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živností (ďalej len „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“); do vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením,

b) výpis zo živnostenského registra.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, zahraničným právnickým osobám, ktoré chcú na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť, sa pri splnení určených podmienok vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení pred zápisom do obchodného registra. Pri nesplnení určených podmienok sa im o tom vydá rozhodnutie.

(4) Na žiadosť zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis slovenskej právnickej osoby do obchodného registra, vydá živnostenský úrad...