Podnikanie popri štúdiu

Pre študenta je založenie živnosti jednoduchým a rýchlym spôsobom ako si začať zarábať popri škole. Do veľkej miery sa na študentskú živnosť vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných živnostníkov, resp. SZČO. O aké pravidlá ide?

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej iba „živnostenský zákon“) sú za všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami ustanovené tieto:

a)  dosiahnutie veku 18 rokov,

b)  spôsobilosť na právne úkony,

c)  bezúhonnosť,

ak živnostenský zákon neustanovuje inak. Uvedené pripadá v úvahu pri splnení požiadaviek na odbornú alebo inú spôsobilosť podľa druhu podnikania (u remeselných a viazaných živností).

Študenti vyšších ročníkov strednej školy, prípadne študenti vysokých škôl však najčastejšie prevádzkujú voľné živnosti. Ide o živností napríklad v oblasti IT služieb, marketingu, tvorby grafických návrhov, fotenia a pod.

Ak študent hodlá prevádzkovať živnosť

je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa jeho bydliska. Študent v ohlásení uvedie:

a)  meno a priezvisko, akademický titul, bydlisko (ďalej len „osobné údaje“), rodné priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

b)  obchodné meno,

c)  predmet podnikania,

d)  identifikačné číslo organizácie (ďalej len „identifikačné číslo“), ak bolo pridelené,

e)  miesto podnikania,

f)  adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

g)  dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

h)  deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Ak študent uvádza v ohlásení viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný.

Pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti musí študent preukázať odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu. Takisto musí preukázať oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedol ako miesto podnikania, ak adresa miesta podnikania je odlišná od miesta bydliska.

Ak z akéhokoľvek dôvodu študent nechce podnikať na adrese trvalého bydliska, resp. nevie získať súhlas vlastníka, tak môže využiť aj služby tzv. virtuálneho sídla (ide o komerčnú službu s relatívne nízkym mesačným poplatkom za poskytnutie adresy sídla a súvisiacich služieb, ako je napríklad súhlas so zápisom, notifikácie o pošte, označenie schránky alebo online aplikácia s prehľadným zoznamom pošty).

Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti

podľa § 45, § 45a ods. 1 až 4 a § 46 živnostenského zákona a študent (podnikateľ) spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.

V zmysle § 66ba ods. 3 živnostenského zákona jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia

a)  ohlásenia živnosti podľa živnostenského zákona,

b)  údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov alebo na účely získania iného dokladu, ktorý sa vyžaduje podľa osobitného predpisu, najneskôr ku dňu začatia prevádzkovania živnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,

c)  údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa zákona č. 563/­2009 Z .z. o správe daní v z.n.p. (ďalej iba „Daňový poriadok“),

d)  údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia,

e)  údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra,

f)  údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Z uvedeného teda vyplýva, že je potrebné mať k dispozícii len doklad totožnosti (občiansky preukaz), prostriedky na úhradu správneho poplatku vo výške 7 eur za každú voľnú živnosť a 22 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť.

Študent má pritom na výber spôsob založenia živnosti, a to osobne, písomne (poštou) alebo založenie živnosti elektronicky (online).

Ohlásiť živnosť môže študent elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk

Výhodou elektronického podania je, že nemusí chodiť na úrad osobne, ale môže ho podať kdekoľvek sa nachádza. Takisto veľkým plusom sú nižšie poplatky. Od správneho poplatku za voľné živnosti je oslobodený úplne a za remeselné/­viazané živnosti bude platiť len 50 % z celkovej sumy z dôvodu elektronického podania (za každú remeselnú alebo viazanú živnosť je teda v prípade elektronického podania poplatok polovičný - tzn. 11 eur).

Do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpis z registra trestov budú doručené, živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Identifikačné číslo (IČO) pridelí osobe Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť živnostenského úradu podľa § 9 ods. 3 zákona č. 272/­2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak sa teda chce študent vyhnúť behaniu po úradoch, vyplní vo formulári na ohlásenie živnosti časť týkajúcu sa prihlášky na verejné zdravotné poistenia a prihlášky k registrácii daňovníka k dani z príjmov fyzickej osoby. Vďaka takto kompletne vyplnenému formuláru tak zabezpečí, že údaje z neho dostanú aj nasledujúce inštitúcie:

•    živnostenský úrad,

•    daňový úrad,

•    zdravotná poisťovňa.

Povinnosť študenta podať daňové priznanie k dani z príjmov

Vo všeobecnosti, fyzická osoba podáva daňové priznanie k dani z príjmov vždy za kalendárny rok, a to v termíne do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného roka, a to na ktoromkoľvek daňovom úrade, alebo na pobočke daňového úradu, alebo na kontaktnom mieste daňového úradu. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2025 je fyzická osoba (teda aj študent) povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahnu sumu 2 876,90 eur (s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov), alebo ak vykazuje daňovú stratu.

Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov a nie je od tejto dane oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. rezidenta SR).

Daň vybratá zrážkou

Do sumy celkových zdaniteľných príjmov pre účely posúdenia povinnosti podať daňové priznanie (2 876,90 eur) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, ak

•    vybratím tejto dane je splnená daňová povinnosť, alebo

•    daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov (ak sa daňovník rozhodne, že daň vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov nebude považovať za preddavok na daň).

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je tak povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2025 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

Uplatňovanie výdavkov

Fyzickým osobám a teda samozrejme aj študentom, dosahujúcim zdaniteľné príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre nich výhodný, a to:

•    tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z príjmov, resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) najviac však do výšky 20 000 eur ročne,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Podnikajúci študent, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 17, § 19 až 21 zákona o dani z príjmov.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. aj podvojného účtovníctva.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Vo všeobecnosti daňovník, a teda aj študent má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z príjmu z prenájmu nehnuteľností, príjmu z nepeňažnej výhry, príjmu z predaja nehnuteľnosti, príjmu z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1. 1. 2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura. Túto sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si môže daňovník uplatniť v roku 2025 prípade, ak jeho základ dane vykázaný za rok 2025 je rovný alebo je nižší ako 25 426,27 eura (čo predstavuje 92,8-násobok sumy životného minima).

Ak by bol základ dane daňovníka vyšší ako 25 426,27 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa určí ako rozdiel medzi sumou 12 110,36 eura (vypočítaná ako 44,2-násobok platného životného minima) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Podnikajúci študent a zdravotné poistenie - stav platný k 15. 9. 2025

Začatie samostatnej zárobkovej činnosti musí študent svojej zdravotnej poisťovni oznámiť najneskôr do 8 dní. Za deň začatia sa považuje už dátum ohlásenia živnosti, nie dátum prvej uskutočnenej zákazky, keďže oprávnenie prevádzkovať živnosť mu vzniká už odo dňa ohlásenia živnosti. Avšak ak vo formulári na ohlásenie živnosti vyplní príslušnú časť týkajúcu sa prihlášky na verejné zdravotné poistenie, tak začatie samostatnej zárobkovej činnosti svojej zdravotnej poisťovni oznámiť nie je potrebné, vykoná to namiesto študenta živnostenský úrad.

Až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť študent nemusí. Nakoľko ide o študenta a zdravotné poistenie za neho platí štát, tak u neho dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia a výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si na začiatku podnikania môže určiť ľubovoľnú, teda aj nulovú. Po podaní prvého daňového priznania mu však jeho zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok.

V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu bude následne stanovená aj výška mesačných preddavkov na zdravotné poistenie na kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom študent svoje prvé daňové priznanie podal.

Pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti ako vedľajšej činnosti popri štúdiu sa študenta netýkajú minimálne odvody stanovené zákonom. To znamená, že výška poistného sa v danom prípade odvíja od dosiahnutého základu dane z príjmov.

Upozornenie!

Pokiaľ po ukončení strednej školy ďalej študent nepokračuje na vysokej škole, tak musí začať platiť ako SZČO preddavky v minimálnej výške 107,25 eura mesačne (pre rok 2025) už za september. Štát ho už totiž už nepovažuje za nezaopatrené dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie a prestáva za neho platiť zdravotné poistenie. Ak pokračuje v štúdiu na vysokej škole, študent ďalej platí preddavky stanovené z ročného zúčtovania zdravotného poistenia bez zmeny. O zmene svojho obchodného mena, miesta podnikania, trvalého bydliska, identifikačného čísla a čísla bankového účtu musí informovať zdravotnú poisťovňu najneskôr do 8 dní.

Rozdiel medzi „zdravotnými odvodmi“ a „preddavkami na zdravotné poistenie“

spočíva v tom, že odvody sa platia po podaní daňového priznania. Z ročného zúčtovania sa vypočíta výška odvodov (15 % z vymeriavacieho základu) a od tejto sumy sa odpočíta suma všetkých preddavkov, ktoré zaplatil. Niekedy študentovi-živnostníkovi vznikne povinnosť doplatiť rozdiel, prípadne dostane naspäť preplatok alebo sa výška preddavkov rovná výške odvodov, a teda výsledok je nula. Ak by bol iba „čistým“ živnostníkom bez kombinácie so štúdiom, musel by zaplatiť aspoň minimálny mesačný preddavok za každý mesiac podnikania. Tzn. v roku 2025 ide o mesačnú sumu 107,25 eur, pri podnikaní počas celého roka o sumu 1 287 eur (suma pre rok 2025). A to aj v prípade, že zarobil nulu, bol v mínuse alebo z jeho základu dane z príjmu by boli zákonným výpočtom vypočítané nižšie odvody.

Ak však zarobí viac a z jeho základu dane z príjmov v daňovom priznaní vychádzajú celkové ročné odvody do zdravotnej poisťovne vyššie ako už zaplatené minimum, tak si zdravotná poisťovňa bude pýtať rozdiel – nedoplatok.

Podnikajúci študent a sociálne poistenie - stav platný k 15. 9. 2025

Počas štúdia za študenta štát neplatí sociálne poistenie, tzn. doba štúdia sa nezahŕňa do výpočtu starobného dôchodku. Sociálnej poisťovni študent ani nemusí oznámiť začatie svojho podnikania. Sociálne poistenie sa skladá z:

•    dôchodkového poistenia,

•    nemocenského poistenia,

•    poistenia v nezamestnanosti,

•    úrazového poistenia,

•    garančného poistenia.

Ako podnikajúceho študenta sa však môže týkať len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Ak mu vznikne povinné dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie, môže si k nim dobrovoľne navyše platiť aj poistenie v nezamestnanosti.

V zmysle aktuálneho právneho stavu študent - zároveň začínajúci živnostník nemusí po založení živnosti v roku 2025 so Sociálnou poisťovňou riešiť nič. Povinné sociálne poistenie mu môže vzniknúť najskôr od 1. júla 2026. To sa stane vtedy, ak jeho „hrubé“ príjmy zo živnosti za rok 2025 presiahnu stanovenú hranicu. Jej výška je 9 144 eur a vychádza z priemernej mzdy za rok 2024 (50 % z 12-násobku priemernej mzdy za rok 2024).

Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni teda platia pre odvody študenta rovnaké pravidlá ako pre ostatných živnostníkov a SZČO

-    Ak jeho príjmy z podnikania za ukončený kalendárny rok presiahnu zákonnú hranicu (pre rok 2025 ide o 9 144 EUR), od júla nasledujúceho roka začína platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

-    Ak jeho príjmy z podnikania za ukončený kalendárny rok sú nižšie alebo rovné ako táto suma, odvody študent neplatí v podstate ďalší rok. Znova sa však táto hranica bude prehodnocovať o rok neskôr na základe výsledkov z posledného podaného daňového priznania.

To znamená, že do konca júna (resp. do konca septembra, ak bude mať podnikajúci študent predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začal podnikať, žiadne sociálne poistenie neplatí podobne ako pri zdravotnom poistení. Ak pri podaní prvého daňového priznania zákonom stanovenú hranicu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (suma 9 144 eur platí pre príjmy za rok 2025):

•    prekročí, sociálne začne platiť od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak bude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, v ktorom svoje prvé daňové priznanie podal. Výšku sociálneho poistenia mu vypočíta a oznámi Sociálna poisťovňa. Sociálne poistenie odvádza do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý ho odvádza,

•    neprekročí, žiadne sociálne poistenie neplatí a táto povinnosť sa u neho bude znovu posudzovať až po podaní ďalšieho daňového priznania. Ak mu nevzniklo povinné sociálne poistenie, tak sa na jeho platenie môže prihlásiť aj dobrovoľne (napríklad kvôli materskej alebo dôchodku).

RADA!

V čase písania príspevku ešte nebol schválený zákon upravujúci tzv. 3. konsolidačný balík opatrení v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, ktorý okrem iného prinesie zmeny do problematiky odvodov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie SZČO a teda aj podnikajúcich študentov.

Čo sa týka odvodov na sociálne poistenie, pre SZČO by od roku 2026 malo platiť zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu z 50 % na 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Zatiaľ čo pôvodne mali byť budúcoročné minimálne odvody do Sociálnej poisťovne pre SZČO na úrovni 252,59 eura (nárast o 15,57 eura), v zmysle nového návrhu by šlo o sumu 303,11 eura (navýšenie až o 66,09 eura oproti roku 2025). V roku 2026 by sa mal zvyšovať aj zdravotný odvod SZČO o 1 %.

Ďalšia významná zmena sa týka tzv. odvodových prázdnin. Od roku 2026 má platiť, že vznik odvodovej povinnosti v Sociálnej poisťovni bude od 1. dňa 6. kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie. Týkať sa to má aj SZČO, ktoré odvody do Sociálnej poisťovne z dôvodu neprekročenia hranice príjmov neplatia. Sociálne odvody tak budú musieť platiť, a to vo výške 131,34 eur.

Ing. Ján Mintál

§ 9 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
Cit. na strane 86

(1) Identifikačné číslo organizácie sa používa na jednoznačnú identifikáciu toho, komu je v registri právnických osôb pridelené, a má evidenčný význam. Spôsob jeho tvorby určuje štatistický úrad. V úradnej komunikácii možno namiesto slovného označenia „identifikačné číslo organizácie“ používať akronym „IČO“.

(2) Identifikačné číslo organizácie sa prideľuje každému, o kom sa podľa § 2 ods. 2 zapisujú údaje do registra právnických osôb.

(3) Identifikačné číslo organizácie prideľuje štatistický úrad podľa § 10.

(4) Pridelené identifikačné číslo organizácie sa nesmie prideliť inej právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, fyzickej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. c), podniku zahraničnej osoby, organizačnej zložke alebo inému orgánu verejnej moci, a to ani vtedy, ak dôjde k zániku toho, komu bolo pridelené.

(5) Právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, fyzickej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. c), podniku zahraničnej osoby, organizačnej zložke a orgánu verejnej moci sa prideľuje len jedno identifikačné číslo organizácie. Tomu, kto má viacero právnych postavení podľa prvej vety alebo má právne postavenie fyzickej osoby – podnikateľa podľa viacerých predpisov, sa prideľuje len jedno identifikačné číslo organizácie.

(6) Ten, komu bolo pridelené identifikačné číslo organizácie a chce podnikať alebo vykonávať činnosť podľa § 2 ods. 2 písm. c), je povinný uvádzať pridelené identifikačné číslo organizácie v úradnom styku s orgánom verejnej moci, ktorý je oprávnený vydať doklad o oprávnení na vykonávanie tejto činnosti; to platí, aj keď skôr vydané oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti zaniklo.

(7) Ak dôjde k prideleniu nesprávneho identifikačného čísla organizácie, štatistický úrad vykoná nápravu bezodkladne, keď sa o tom dozvie, pričom povinná osoba musí štatistickému úradu poskytnúť potrebnú...