Podnikanie a živnosť – znaky

Pojem podnikanie vymedzuje § 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Znaky podnikania

1. sústavná činnosť,

2. (činnosť) vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene,

3. (činnosť) vykonávaná na vlastnú zodpovednosť,

4. (činnosť vykonávaná) za účelom dosiahnutia zisku.

Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o činnosť:

•    samostatnú (takouto činnosťou však nie je činnosť, ktorá je organizovaná a priamo riadená osobou, pre ktorú je vykonávaná),

•    vykonávanú pod vlastným menom (takouto činnosťou nie je činnost vykonávaná zamestnancom v mene inej osoby – zamestnávateľa),

•    vykonávanú na vlastnú zodpovednost (takouto činnosťou nie je činnosť, pri ktorej zamestnanec nenesie najmä majetkovoprávne dôsledky vyplývajúce z vykonávanej činnosti voči tretím osobám).

Pojem živnosť vymedzuje § 2 živnostenského zákona

podľa ktorého živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom.

Práca na živnosť však prináša viaceré nevýhody samotnému živnostníkovi, a to napr. následovné:

•    platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne vo svojej réžii,

•    podávanie daňového priznania k dani z príjmov a zaplatenie dane z príjmov,

•    v začiatočnom období živnostník nie je povinne sociálne poistenou osobou, čo môže priniesť nevýhodu pri uplatňovaní nároku na nemocenskú, či materskú dávku,

•    ak si živnostník neplatí dobrovoľne poistenie v nezamestnanosti, nebude mať nárok na dávku v nezamestnanosti.

Manažérska zmluva v zmysle pracovnoprávnych predpisov

Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce platí, že ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že voľbou alebo vymenovaním sa zakladá pracovný pomer s vrcholovým manažmentom spoločnosti, sa častokrát v praxi zamestnávateľa popri voľbe či vymenovaní uzatvárajú rôzne druhy manažérskych zmlúv, ktorými sa bližšie upravujú najmä platové podmienky, rôzne druhy kompenzácií, na ktorých majú obe zmluvné strany záujem, ale ktoré zároveň musia byť v súlade s kogentnými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov, predovšetkým Zákonníkom práce.

V manažérskych zmluvách môžu byť okrem mzdy dohodnuté aj ďalšie záväzky

týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, napr. povinnosť mlčanlivosti počas výkonu funkcie, alebo po jej skončení, najmä skutočnosti, s ktorými sa zmluvná strana oboznámila v priebehu pracovného pomeru, ochrana obchodného tajomstva, rôzne konkurenčné dojednania a pod..

V praxi je možný súbeh pracovnej zmluvy a manažérskej zmluvy, rovnako súbeh vymenovania ako spôsobu založenia pracovného pomeru a manažérskej zmluvy. Zároveň nie je vylúčená kombinácia vymenovania (pracovnej zmluvy) a manažérskej zmluvy ako inominátnej (nepomenovanej) zmluvy v zmysle § 269 Obchodného zákonníka, resp. zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

V prípade súbehu pracovnej a manažérskej zmluvy je možné v manažérskej zmluve upraviť, že zamestnávateľ a zamestnanec sa v pracovnej zmluve uzatvorenej v určitý deň dohodli, že v manažérskej zmluve upravia mzdové a ďalšie podmienky, na ktorých majú zmluvné strany záujem v súvislosti s pracovným pomerom zamestnanca.

Štatutárne orgány majú komplexnú spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa ako právnickej osoby

Kto je štatutárnym orgánom spoločnosti a v akom rozsahu je oprávnený konať za spoločnosť, sa každá tretia osoba dozvie z výpisu z obchodného registra, ktorý je verejným zoznamom. Obchodný zákonník ustanovuje, kto je štatutárnym orgánom podnikateľských subjektov, právnických osôb, najmä jednotlivých druhov obchodných spoločností. Štatutárne orgány sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Vedúci jednotlivých organizačných útvarov sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi.

Čo sa týka manažérov tzv. druhej línie, najčastejšie sú to vedúci zamestnanci, ktorí na jednotlivých stupňoch riadenia určujú podriadeným pracovné úlohy a kontrolujú ich. Jedná sa o medzistupeň medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nakoľko vedúci zamestnanec vykonáva aj niektoré úlohy v jeho mene. Tradične však vedúci zamestnanci nie sú členom štatutárneho orgánu firmy a vykonávajú činnosti podľa pokynov tzv. „vyššieho manažmentu“ alebo priamo zamestnávateľa. Na rozdiel od manažérov prvej línie však navonok nekonajú v mene firmy, teda mali by uzatvoriť pracovnú zmluvu. Opäť však treba posúdiť, či vykonávajú tzv. závislú prácu. Vo väčšine prípadov tento druh manažérov koná v podriadenosti a podľa pokynov svojich nadriadených. Vedúci zamestnanec totiž koná v mene zamestnávateľa, avšak len vo vnútri organizácie a na základe toho, že ho do tejto pozície ustanovil. V každom prípade je však nevyhnutné posúdiť najmä to, na ktoré činnosti sa manažér prijíma, a následne vyhodnotiť, či vykazujú znaky závislej práce, nakoľko závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnoprávnom vzťahu. Z dôvodu, že pracovná zmluva poskytuje vyššiu mieru ochrany a viacero nárokov, čo Obchodný zákonník neposkytuje, je vhodné rôzne výhody a nároky, ktoré zamestnancovi automaticky vyplývajú zo zákona, dohodnúť v manažérskej zmluve, inak na ne nevznikne nárok.

Každý manažér disponuje určitým rozsahom práv a povinností

ale má i istú zodpovednosť. Je nutné rozlišovať skutočnosť, či ide o manažéra prvej línie (štatutárny orgán), ktorého konanie sa považuje za konanie spoločnosti, alebo o manažéra druhej línie, ktorý síce koná v mene firmy, ale výlučne na základe pokynov zamestnávateľa. „Vedúci zamestnanec koná v podriadení zamestnávateľovi, na základe jeho pokynov, s využitím jeho prostriedkov a na jeho účet v pracovnom čase. Manažér, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu na základe zmluvy o výkone funkcie alebo inej zmluvy obchodného práva, disponuje oveľa väčšími právomocami. Svoj čas môže flexibilne využívať a nemusí byť prítomný na pracovisku ako radový zamestnanec. S tým je však spojená aj väčšia zodpovednosť. Má tiež širšiu rozhodovaciu právomoc, ktorou zamestnanec nedisponuje a vedúci zamestnanec ňou disponuje len v obmedzenom rozsahu.

Každá zmluva má tzv. podstatné náležitosti

bez ktorých by k jej uzavretiu nedošlo. Ak ide o manažérsku zmluvu podľa obchodného práva, tak zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu. Tiež ju musí schváliť valné zhromaždenie firmy alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za jej záväzky neobmedzene.

Ak niektoré práva a povinnosti nie sú upravené v zmluve o výkone funkcie, potom sa primerane použijú ustanovenia o mandátnej zmluve. Tiež sa použijú vtedy, ak nie je zmluva o výkone správy uzatvorená vôbec. Zákonnými náležitosťami mandátnej zmluvy sú označenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu zmluvy, dojednanie o zariadení obchodnej záležitosti a dohodnutie odmeny.

Zmluva o výkone funkcie môže byť na rozdiel od mandátnej zmluvy formulovaná aj tak, že štatutárny orgán nemá nárok na odmenu. Ak teda chce mať nárok na odmenu, je potrebné to do zmluvy naformulovať. Pokiaľ ide o manažérov, s ktorými treba uzatvoriť pracovnú zmluvu, pretože ich činnosť vykazuje znaky závislej práce, pracovný pomer vnikne písomnou pracovnou zmluvou. Jej podstatnými náležitosťami sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, deň nástupu do práce, miesto výkonu práce a mzdové podmienky. Tiež je potrebné dohodnúť v nej aj iné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Zmluva môže obsahovať aj iné náležitosti, najmä rôzne hmotné výhody.

Posudzovanie závislosti práce z pohľadu zdaňovania príjmov

Z pohľadu režimu zdaňovania príjmov predstavujú jednu zo skupiny príjmov zo závislej činnosti uvedených v rámci ustanovenia § 5 ods.1 písm. a) zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) príjmy plynúce z uzatvoreného súčasného alebo predchádzajúceho odbobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.

Zákon o dani z príjmov má teda obdobným vzťahom na mysli právny vzťah obdobný pracovnému pomeru, v ktorom je medzi platiteľom príjmu a daňovníkom pri výkone práce vzťah závislosti. Pri určení odbobného pomeru vychádza zákonodarca z predpokladu, že daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na jeho príkazy napriek tomu, že medzi uvedenými subjektami nie je uzatvorený pracovnoprávny vzťah.

Vzťah závislosti vyplýva buď z právneho predpisu, zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti

v ktorom je jeden z účastníkov tohto vzťahu povinný pre druhého účastníka osobne konať práce určitého druhu, za ktoré je potom odmeňovaný. V praxi môže ísť najčastejšie napr. o činnosť vykonávanú podľa príkazov platiteľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva alebo nepomenovaná zmluva uzavretá v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka (napr. mandátna zmluva), pri ktorom predmetom zmluvy v skutočnosti nie je zhotovenie diela, obstaranie veci alebo vykonanie inej činnosti, ale druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a pod.. Zároveň však musí byť splnená podmienka uvedená v zákone o dani z príjmov, t. j. že daňovník je pri výkone práce povinný dbať na príkazy platiteľa príjmu.

Príklad

Pán XY uzatvoril s obcou zmluvu o spolupráci v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka na vykonanie fotografických prác pre účely zhotovenia knižnej publikácie o obci z dôvodu výročia prvej zmienky o obci. Za túto prácu bola dohodnutá odmena 1 000 €.

Ide na strane pána XY o jednorazový príležitostný príjem oslobodený od dane ?

Za príjem „z obdobného vzťahu“, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, možno v niektorých situáciách považovať napríklad aj príjem na základe uzatvorenej príkaznej alebo nepomenovanej zmluvy uzatvornej podľa Občianskeho zákonníka. Ak z takejto zmluvy vyplývajú jednoznačne princípy „závislosti“ medzi občanom a platiteľom (napr. poskytovanie pracovných pomôcok, preplácanie cestovných náhrad) a ide o príjem za prácu, príjem sa považuje z daňového hľadiska za príjem zo závislej činnosti s príšlušným zdanením pred výplatou. Takýto príjem potom nie je možné považovať za tzv. ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (ako príjem z príležitostnej činnnosti, náhodný alebo jednorazový), ktorý by mohol byť od dane z príjmov oslobodený za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Ing. Ján Mintál

§ 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Ostatné príjmy

(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,

b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,

c) príjmy z predaja hnuteľných vecí,

d) príjmy z prevodu opcií,

e) príjmy z prevodu cenných papierov,

f)  príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,

h) dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,

i)  výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

j)  ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)],

k) príjmy z derivátových operácií,

l)  peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,