Podklady pre rozhodnutie

správcu dane – daňový proces

Rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ bolo daňové priznanie daňového subjektu podané riadne, včas a právne súladným spôsobom, tak je postačujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aké sú podklady pre rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní?

Významným podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní je dokazovanie a jednotlivé dôkazy, ktoré boli vykonané. Podkladom pre rozhodnutie správcu dane je aj zápisnica z priebehu miestneho zisťovania, ktoré prebehlo. Pokiaľ bola začatá daňová kontrola alebo konanie o určení dane podľa pomôcok, tak podkladmi sú aj týmto konaniam zodpovedajúce protokoly a v nich uvedené obsahové súčasti.

Podklady pre rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní

     Podanie daňového priznania

V určitých prípadoch, keď je jasná výška zdaniteľného plnenia, základ dane a z toho vyplývajúca výška daňovej povinnosti z riadne a včas podaného daňového priznania daňového subjektu, tak správca dane v záujme objasnenia možných nejasností nemusí vykonávať dôkazné konanie. V takomto prípadne je podkladom pre vydanie platobného výmeru, ktorý je prvostupňovým rozhodnutím správcu dane podané daňové priznanie. Pre splnenie uvedenej podmienky je nevyhnutné, aby daňové priznanie bolo podané riadne a včas v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a osobitnou právnou úpravou.

Osobitné právne predpisy upravujú konkrétne aspekty podania daňového priznania. Tak napríklad pri dani z nehnuteľností upravujú podanie daňového priznania daňovníkom § 99a ods. 1 a 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, pričom platí, že priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.

Pokiaľ si uvedenú právnu povinnosť vyplývajúcu z daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy daňový subjekt nesplní, tak správca dane primárne postupuje podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, teda vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Uvedená výzva správcu dane na podanie daňového priznania je podstatným právnym úkonom, pričom v § 15 ods. 2 daňový poriadok určuje obligatórnu obsahovú súčasť takejto výzvy, ktorou je poučenie daňového subjektu o nepriaznivých právnych následkoch nepodania daňového priznania. Uvedeným nepriaznivým následkom je napríklad to, že správca dane je podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku oprávnený začať špecifické daňové konanie o určenie dane podľa pomôcok, ktoré predstavuje vždy len odhadné určenie výšky daňovej povinnosti daňového subjektu.

     Opravné daňové priznanie

V § 16 daňový poriadok počíta s prípadom, že daňový subjekt už podal príslušnému správcovi dane daňové priznanie, ale potrebuje v ňom urobiť určité opravy, pričom mu ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania určená osobitnou právnou úpravou. Pritom môže dôjsť k tomu, že daňový subjekt podá do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania viackrát daňové priznanie. V takomto prípade je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom v takomto prípade sa na daňové priznanie a predchádzajúce opravné daňové priznania nebude prihliadať.

Jednotlivé náležitosti, ktoré sú v § 15 ods. 4 daňového poriadku ustanovené pre daňové priznanie platia rovnako aj pre podanie opravného daňového priznania, teda je potrebné k opravnému daňovému priznaniu priložiť aj jednotlivé doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v predmetnom daňovom priznaní, pričom musí byť výslovne uvedené, že ide o opravné daňové priznanie.

     Právna úprava pre dodatočné daňové priznanie

Podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku platí, že pokiaľ daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak § 16 ods. 5 daňového poriadku neustanovuje iný postup. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inakšiu právnu úpravu.

Právna povinnosť daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie je na základe § 16 ods. 2 daňového poriadku viazaná na prípad, ak by mala byť daňová povinnosť vyššia v porovnaní s tou, ktorá vyplýva z podaného daňového priznania, teda daňový subjekt by fakticky zaplatil podľa daňového priznania nižšiu daň v porovnaní s tou, ktorú mal podľa právneho poriadku uhradiť. Taktiež daňový poriadok ustanovuje zákonnú lehotu so subjektívnym začiatkom pre právnu povinnosť daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie, ktoré je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po zistení, že ním uvedená daň je nižšia v porovnaní s tou, ktorá mala byť správne uvedená.

V § 16 ods. 3 daňového poriadku je prostredníctvom kogentnej právnej normy ustanovený taxatívny právny výpočet prípadov, za splnenia ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Ide o prípad, keď daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný. Taktiež ide o prípad, keď daňový subjekt zistí, že daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Lehota pre podanie dodatočného daňového priznania daňovým subjektom v uvedených prípadoch je určená so subjektívnym začiatkom, pričom dodatočné daňové priznanie musí daňový subjekt podať správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí skutočnosti, ktoré ustanovuje § 16 ods. 3 daňového poriadku.

V § 16 ods. 4 daňového poriadku sú ustanovené právne prípady, za splnenia ktorých je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, pričom taktiež ide o taxatívny právny výpočet. V porovnaní s § 16 ods. 3 daňového poriadku však ide o výpočet prípadov, za splnenia ktorých daňový subjekt môže, ale nemusí podať dodatočné daňové priznanie.

Podľa § 16 ods. 5 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa § 16 ods. 4 daňového poriadku v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. Ide teda o špecifické určenie lehoty pre možnosť podania dodatočného daňového priznania daňovým subjektom pre prípady, keď je tento na podanie takéhoto dodatočného daňového priznania oprávnený.

Špecificky upravuje v § 16 ods. 7 daňový poriadok možnosť daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie v prípade, že sa v zdaňovacom období, na ktoré sa dodatočné daňové priznanie vzťahuje, určovala daň podľa pomôcok v špecifickom daňovom konaní. V kontexte uvedeného platí, že dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, alebo po dni vydania vyrubovacieho rozkazu.

Taktiež platí špecifická právna úprava pre podanie dodatočného daňového priznania v prípade výkonu daňovej kontroly. Pritom podľa § 16 ods. 8 daňového poriadku platí, že znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Rovnako v prípade výkonu daňovej kontroly podľa § 16 ods. 9 daňového poriadku platí, že dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Právna úprava dôkazného
konania a dôkazu

Významným podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní sú dôkazy, ktoré sa v rámci neho vykonali. Pritom priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania a vzťahuje sa na každé jeho štádium, teda nielen na prvostupňové konanie pred správcom dane, ale aj na odvolacie konanie. O uvedenom svedčí § 74 ods. 3 daňového poriadku podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.

Pritom daňové konanie sa podľa § 58 ods. 1 písm. a) daňového poriadku môže začať na návrh účastníka daňového konania, ktorým je aj daňový subjekt, v ktorom musí nielen uviesť právne skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, ale aj dôkazné prostriedky, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia.

V rámci priebehu daňového konania daňový poriadok ustanovuje dôkazné konanie, v rámci ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, teda daňový poriadok len demonštratívne ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky a je na správcovi dane, či určitú vec uzná za dôkazný prostriedok.

V daňovom konaní má daňový subjekt právnu povinnosť dokazovať niektoré tvrdenia. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku ide o skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je daňový subjekt povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov.

Pokiaľ je daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazných prostriedkov počas daňovej kontroly alebo kedykoľvek počas daňového konania správcom dane, musí dôkazné prostriedky správcovi dane predložiť.

Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti, nezrovnalosti, ktoré je potrebné preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní.

Priebeh miestneho zisťovania

Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku je miestne zisťovanie činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

     Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní

Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane podľa § 37 ods. 3 daňového poriadku povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania.

O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. V súlade s § 19 ods. 6 daňového poriadku príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v § 19 odseku 4 daňového poriadku opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva. Preto v zápisnici bez rozhodnutia nemožno opravovať závažné hmotnoprávne nedostatky, napríklad nepresnosti v opise skutkového stavu.

Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Pri miestnom zisťovaní sa totiž môže stať, že pri jeho výkone nebude prítomný priamo daňový subjekt, ktorý je kontrolovaný, prípadne zamestnanec takéhoto daňového subjektu, ktorý by mohol zápisnicu z miestneho zisťovania podpísať alebo ktorý by mohol vzniesť prípadné námietky proti jej obsahu.

Pokiaľ sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. V súlade s § 19 ods. 7 daňového poriadku úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane § 19 odseky 1 až 6 daňového poriadku, ktoré pojednávajú o obsahových náležitostiach zápisnice vydanej v daňovom procese.

Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 daňového poriadku, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.

     Postavenie daňového subjektu pri miestnom zisťovaní

Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. Pritom môže ísť aj o iné spôsoby poskytnutia súčinnosti správcovi dane, napríklad poskytnutie programového vybavenia výpočtovej techniky, prípadne predvedenie jej funkčnosti.

Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov.

Pre tento postup správcu dane sa vzťahuje § 38 ods. 5 daňového poriadku, teda prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Pritom daňový poriadok neustanovuje, že má ísť výlučne o protokolárne prevzatie.

Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci; to neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie podľa § 68a daňového poriadku, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis, takýmto je napríklad Colný zákon. 

V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania alebo ak tieto boli poskytnuté Kriminálnemu úradu finančnej správy, Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie. Pritom v tomto prípade postačuje len upozornenie, teda správca dane vykonávajúci miestne zisťovanie nemusí vydávať písomné rozhodnutie o predĺžení lehoty v daňovom konaní.

Podľa § 39 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti podľa osobitnej právnej úpravy.

Protokol o výsledku daňovej kontroly

Prostredníctvom daňovej kontroly podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných právnych predpisov, napríklad zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Rozsah, prípadne predmet daňovej kontroly je podmienený jej účelom, za splnenia ktorého sa realizuje. Spravidla sa daňová kontrola vykonáva priamo u kontrolovaného daňového subjektu, najčastejšie tam, kde tento subjekt vykonáva činnosť podliehajúcu zdaneniu, ale môže to byť aj na inom mieste, ktoré určí správca dane a ktoré je podstatné pre naplnenie účelu daňovej kontroly.

Výkon daňovej kontroly predstavuje proces, v rámci ktorého správca dane získava dôkazy, ktoré sú nevyhnutné k správnemu určeniu základu dane alebo konkrétnej výšky daňovej povinnosti, nakoľko nemá podklady na určenie výšky daňovej platby. Pritom môže ísť napríklad o prípad podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, kedy síce daňový subjekt podal správcovi dane daňové priznanie, toto ale nespĺňalo právne náležitosti ustanovené právnou úpravou a správca dane má určité nejasnosti o jeho správnosti, pričom daňový subjekt nepodal správcovi dane doplňujúce vysvetlenia.

O vykonanej daňovej kontrole a teda aj o vykonanom dokazovaní sa vyhotoví protokol, ktorý sa doručuje kontrolovanému daňovému subjektu. Okamih doručenia protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu spôsobuje podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončenie daňovej kontroly. Kontrolovaný daňový subjekt má právo vyjadriť sa ku protokolu o daňovej kontrole, pričom na poskytnutie takéhoto vyjadrenia musí byť správcom dane riadne vyzvaný. Výkon daňovej kontroly vylučuje konanie o určení dane podľa pomôcok podľa § 48 a § 49 daňového poriadku, tieto konania teda nemôžu prebiehať súbežne. Obsahové náležitosti protokolu o daňovej kontrole ustanovuje § 47 daňového poriadku taxatívnym právnym výpočtom. Počas výkonu daňovej kontroly je možné vyhotoviť podľa § 47a daňového poriadku aj čiastkový protokol.

Protokol o určení dane podľa pomôcok

Určovanie dane podľa pomôcok je výsledkom aplikácie § 3 ods. 5 daňového poriadku, kde je ustanovená podstatná základná zásada platná v daňovom konaní, podľa ktorej je správca dane povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, keď si daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje právne povinnosti ustanovené platným právom. Taktiež podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku pokiaľ daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok.

Správca dane taktiež podľa § 48 ods. 1 daňového poriadku zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok pokiaľ daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane alebo si nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu (uvedené neplatí ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku).

Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku konanie o určení dane podľa pomôcok sa ukončuje dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, na ktorého obsahové náležitosti sa podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku primerane vzťahujú ustanovenia § 47 daňového poriadku, ktoré pojednávajú o obsahu protokolu z daňovej kontroly. V prípade protokolu o určení dane podľa pomôcok je však potrebné navyše priložiť aj jednotlivé pomôcky, ktoré si správca dane zadovážil a ktoré boli podstatné pre určenie dane u daňového subjektu.

Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt má oprávnenie písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku (ide o rešpektovanie ustanovenia, že pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené) najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.