Podanie podania v správnom procese
– postup miestnej samosprávy

Miestna samospráva pri posúdení podania podaného účastníkom správneho konania musí podanie posúdiť, a to po formálnej, a aj obsahovej stránke. V prípade formálnej stránky musí obec, ktorá je správnym orgánom predovšetkým posúdiť, či boli dodržané formálne náležitosti podania, napríklad či bola dodržaná písomná forma podania, pokiaľ je právnou úpravou požadovaná. Aké sú náležitosti podania v správnom konaní?

V prípade obsahovej stránky musí obec zvážiť, či podanie účastníka správneho konania obsahuje všetky právnym poriadkom ustanovené obsahové súčasti. Pritom je výlučným oprávnením obce zvážiť podania účastníkov správneho konania v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a osobitnou právnou úpravou. Jednotlivé obce totiž majú v správnom konaní právne postavenie správneho orgánu.

Formálne náležitosti podania v správnom konaní

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice.

Príklad 1

Obec uskutočnila miestne zisťovanie spojené s ústnym konaním, na ktoré však prišla aj osoba, ktorá o sebe tvrdila, že je účastníkom správneho konania. Pritom k záverom uvedeným v zápisnici o procesnom úkone mala pripomienky a žiadala, aby boli v zápisnici riadne uvedené. Zamestnanec obce, ktorý vystupoval v mene správneho orgánu však argumentoval, že na právne postavenie účastníka správneho konania nepostačuje, že osoba tvrdí, že je účastníkom, ale musí to byť dôkazmi jednoznačne preukázané. S uvedenou argumentáciou osoba nesúhlasila v danom prípade. Uvedený názor osoby je správny?

Postavenie účastníka správneho konania sa rieši v § 14 ods. 1 správneho poriadku formuláciou, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak v danom prípade.

Preto v tomto prípade mal zamestnanec obce jednať s osobou ako s účastníkom správneho konania.

Podľa § 22 správneho poriadku platí, že o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní (čo je aj tento prípad) a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali. Pritom v § 22 ods. 2 správneho poriadku je ustanovený len demonštratívny právny výpočet obsahových súčastí zápisnice, čo znamená, že správny orgán môže v zápisnici o ústnom podaní subjektu uviesť ešte aj iné obsahové náležitosti v konkrétnom prípade.

Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. Subjekt, ktorý podal podanie môže mať výhrady k spôsobu spísania zápisnice a preto pokiaľ má výhrady, tie v zápisnici o podaní musia byť uvedené. Preto možno uviesť, že názor osoby je správny.

Príklad 2

Žiadateľ zaslal príslušnej obci podanie v písomnej forme. Uvedená obec mu však prijatie podania nepotvrdila, pričom okamih doručenia podania bol významný z pohľadu plynutia lehoty v správnom konaní. Podľa názoru žiadateľa mu obec mala potvrdiť prijatie podania. Uvedený názor žiadateľa bol správny?

Podľa § 19 ods. 5 správneho poriadku platí, že na žiadosť účastníka konania sa musí prijatie podania potvrdiť. Pritom v ďalšom správny poriadok ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje formálne, a ani obsahové náležitosti takejto žiadosti.

Žiadateľ si však mal vyžiadať od obce potvrdenie prijatia žiadosti a preto jeho názor nebol správny.

Príklad 3

Obci bolo zaslané podanie žiadateľa v podobe elektronickej správy bez autorizovaného elektronického podpisu. Pretože od odoslania elektronickej správy už uplynulo 30 dní a žiadateľovi neprišla žiadna odpoveď, napísal obci písomnú žiadosť o vyrozumenie ohľadom postupu pri vybavení jeho žiadosti. Príslušná obec mu zaslala vyrozumenie, že jeho podanie nebolo doplnené v lehote ustanovenej správnym poriadkom ustanovenou formou a preto sa ním ďalej nezaoberala v tomto prípade. S takýmto postupom obce žiadateľ nesúhlasil, pričom argumentoval, že obec ho mala upovedomiť o potrebe doplnenia podania v správnej forme. Konala obec v súlade s platným právom?

Podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku platí, že podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci [týmto predpisom je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov] treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva v danom prípade. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

Preto žiadateľ nemôže na takýto postup obce, ktorá je správnym orgánom, podať sťažnosť pre jej nečinnosť v súvislosti s jeho podaním a možno uviesť, že príslušná obec konala v súlade s platným právom.

Obsahové náležitosti podania v správnom konaní

Preto, aby mohlo podanie spôsobiť právnym poriadkom ustanovené právne následky, musí popri náležitostiach formy spĺňať aj jednotlivé obsahové náležitosti. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku musí podanie v správnom konaní obsahovať tieto náležitosti:

•    kto ho podáva,

•    akej veci sa týka,

•    čo sa navrhuje.

Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

Kto podanie podáva

V podaní sa musí navrhovateľ jednoznačne a nezameniteľne identifikovať. Pokiaľ ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, musí presne uviesť svoje obchodné meno a adresu miesta podnikania zo živnostenského registra. Pokiaľ je navrhovateľom obchodná spoločnosť je potrebné uviesť presné údaje z obchodného registra.

Akej veci sa podanie týka

Pokiaľ sa podanie týka už začatej procesnej veci, tak možno uviesť spisovú značku konania, ktorého sa týka, inak je potrebné slovne uviesť, opísať dané procesné konanie, ktoré prebieha. Pokiaľ ide o prvotný podnet na začatie správneho konania je nevyhnutné, aby podanie obsahovalo opis skutkového stavu a jednotlivé obsahové súčasti, ktoré požaduje osobitná právna úprava.

Čo sa navrhuje

V tomto prípade musí navrhovateľ jednoznačne uviesť cieľové zameranie svojho podania, napríklad či chce doplnenie, navrhnutie dôkazných prostriedkov, rozšírenie predmetu správneho konania.

Príklad 4

Účastník správneho konania podal obci podanie, ktoré označil ako sťažnosť. Pritom z obsahu uvedeného podania bolo zrejmé, že účastník správneho konania podáva obci odvolanie proti jej rozhodnutiu vydanému v správnom konaní a obec žiada, aby svoje prvostupňové rozhodnutie zrušila v celom rozsahu. Pretože zamestnanec obce podľa označenia nepovažoval podnet za odvolanie ale sťažnosť, nezačal odvolacie konanie preskúmaním uvedeného podania. Konal uvedený zamestnanec obce v súlade s platným právom?

Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku správny orgán posudzuje podanie podľa jeho obsahu. Pokiaľ teda z obsahu podania vyplýva, že účastník správneho konania podáva odvolanie, hoci podanie sám nesprávne označil ako sťažnosť, zamestnanec obce mal s podaním nakladať ako s odvolaním a začať odvolacie konanie preskúmaním podaného odvolania a postupom podľa § 56 správneho poriadku, podľa ktorého obec upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov. Taktiež mal zamestnanec obce zvážiť, či môže obec o podanom odvolaní rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 správneho poriadku v rámci autoremedúry.

Preto možno uviesť, že zamestnanec obce nekonal v súlade s platným právom.

Príklad 5

Zamestnancovi obce bolo doručené odvolanie účastníka správneho konania proti rozhodnutiu vydanému obcou. V podanom odvolaní však účastník správneho konania neuviedol svoj návrh, akým spôsobom má odvolací orgán rozhodnúť. Preto zamestnanec obce uvedené odvolanie považoval za obsahovo nekompletné a ďalej sa ním nezaoberal, teda nevykonal následné procesné úkony v správnom procese. Konal zamestnanec obce v súlade s platným právom?

Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku platí, že pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví v danom prípade. Preto je právnou povinnosťou správneho orgánu/obce skontaktovať sa s navrhovateľom, pomôcť mu, prípadne ho vyzvať na odstránenie obsahových nedostatkov v jeho podaní/odvolaní. Taktiež navrhovateľovi obec určí vo výzve primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov odvolania a až následne, po nerešpektovaní tejto výzvy alebo pokynov správny orgán zastaví správne konanie v tomto prípade.

Právna povinnosť obce zastaviť správne konanie taktiež vyplýva aj z § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podľa § 30 ods. 1 písm. g) správneho poriadku taktiež platí, že správny orgán správne konanie zastaví, ak zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Preto si správny orgán/obec musí riadne preveriť, či aktuálne neprebieha súdne konanie v tej istej záležitosti.

Správny poriadok v § 3 ods. 2 ustanovuje zásadu/základné pravidlo konania, podľa ktorej správne orgány/obce sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Preto možno uviesť, že zamestnanec obce nekonal v súlade s platným právom.

Podanie sa podáva na vecne príslušnom správnom orgáne (§ 19 ods. 4 správneho poriadku).

V prípade vecnej príslušnosti správneho orgánu v správnom procese, ktorá je predmetom § 5 a § 6 správneho poriadku, ide o vyriešenie otázky, ktorý z rôznych druhov správnych orgánov je oprávnený konať v danom správnom procese. Ide teda o praktické riešenie otázky, či má v správnom procese rozhodovať okresný úrad, obec, samosprávny kraj alebo iný správny orgán. Podľa § 5 ods. 1 správneho poriadku je potrebné pri určovaní vecnej príslušnosti vychádzať z ustanovení osobitnej právnej úpravy. Pokiaľ osobitný zákon neurčuje vecnú príslušnosť, má právnu povinnosť v správnom procese vystupovať obec, a to obligatórne.

Pokiaľ ide o správny orgán, ktorý sa člení na vnútorné celky, ktoré môžu samostatne vystupovať a konať, môže ísť napríklad o rôzne štrukturálne organizačné súčasti správneho orgánu, tak správnym orgánom oprávneným konať v prvom stupni je útvar, ktorý je zákonom ustanovený.

Pokiaľ je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery. A až keď štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu, môže ísť napríklad o riaditeľa úradu.

Osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady alebo inak označené kolektívne orgány, teda je záležitosťou a závisí aj od druhu procesného konania, ktorá komisia, rada alebo kolektívny orgán bude mať rozhodovacie oprávnenie. Tieto subjekty však musia mať potrebnú právnu spôsobilosť na konanie, nakoľko musia vykonávať voči účastníkom konania procesné úkony.

Podľa § 19 ods. 4 správneho poriadku sa podanie podáva na miestne príslušnom správnom orgáne. V prípade určovania miestnej príslušnosti správneho orgánu v správnom procese ide primárne o určovanie toho, ktorý z viacerých správnych orgánov jedného druhu bude mať oprávnenie rozhodovať v správnom konaní. Napríklad pokiaľ sú na rozhodovanie v správnom konaní vecne príslušné obce, tak miestna príslušnosť rieši otázku, ktorá z viacerých obcí bude v správnom konaní konať.

Miestna príslušnosť správneho orgánu je predmetom § 7 správneho poriadku. Pokiaľ je predmetom správneho konania činnosť účastníka konania, spravuje sa miestna príslušnosť správneho orgánu miestom výkonu tejto činnosti; pokiaľ je predmetom správneho konania nehnuteľnosť, bude miestne príslušný správny orgán podľa miesta, kde je nehnuteľnosť, ktorá je predmetom správneho procesu.

Pokiaľ nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa uvedených kritérií a ani podľa osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka.

Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.

Pri zisťovaní miesta trvalého pobytu účastníka správneho konania správny orgán vychádza z oficiálnych databáz vedených v Slovenskej republike, napríklad z registra obyvateľov Slovenskej republiky. V prípade, že je účastníkom správneho konania fyzická osoba oprávnená na podnikanie možno vychádzať aj z oficiálnych údajov uvedených v živnostenskom registri. V prípade právnickej osoby, ktorá je obchodnou spoločnosťou možno zohľadniť jednotlivé záznamy uvedené v obchodnom registri.

Popri uvedených oficiálnych databázach môže správny orgán sám zisťovať údaje o aktuálnom pobyte účastníka správneho konania za účelom určenia miestnej príslušnosti správneho orgánu v správnom procese. Ide predovšetkým o prípady, keď sa miestna príslušnosť správneho orgánu určuje podľa miesta, kde sa fyzická osoba obvykle zdržiava, pričom takéto miesto sa zisťuje, keď správny orgán nepozná trvalý pobyt takéhoto účastníka správneho konania v konkrétnom prípade.

Podľa § 7 ods. 3 správneho poriadku platí, že ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.

V tomto prípade ide v správnom konaní o kompetenčný konflikt. V § 7 ods. 3 ustanovuje správny poriadok prípad riešenia kompetenčného konfliktu správnych orgánov, ak sú viaceré miestne príslušné na konanie. Ak nastane takýto stav, že viacero správnych orgánov je miestne príslušných konať v správnom procese, tak uskutočňuje konanie ten správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pričom ide o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá platí za predpokladu, že sa príslušné správne orgány nedohodli inak, teda možno riešiť situáciu vzájomným konsenzom orgánov.

Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý z nich konanie uskutoční. Ide o významné ustanovenie § 7 ods. 4 správneho poriadku, ktorého cieľom je zabrániť prípadom, keď je síce daný predpoklad pre začatie správneho konania, ale v konečnom dôsledku žiadny zo správnych orgánov nekoná, čím môže dôjsť k ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov správneho konania.

Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa predchádzajúcich ustanovení správneho poriadku, určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny orgán konanie uskutoční. Ide o konečné riešenie určovania miestnej príslušnosti, keď ju nemožno určiť podľa predchádzajúcich kritérií. V takomto prípade rozhoduje ústredný orgán štátnej správy, ktorý je vecne príslušným. Uvedené pravidlo je určené kogentnou právnou úpravou, od ktorej sa nemožno odchýliť rozhodnutím správneho orgánu alebo konsenzom a musí byť rešpektované. Pritom v § 7 ods. 5 správny poriadok neustanovuje, akým spôsobom určuje príslušnosť ústredný orgán štátnej správy, teda nemusí ísť o vydanie rozhodnutia, taktiež sa neustanovujú obsahové náležitosti tohto právneho úkonu.

Príklad 6

Obci bolo doručené podanie účastníka správneho konania, pričom príslušná mala byť obec, kde má účastník správneho konania trvalý pobyt. Pretože ale účastník správneho konania sa prevažne zdržuje v mieste svojho pracoviska, kde aj má nahlásený prechodný pobyt, požiadal, aby sa správne konanie konalo v obci, kde má pracovisko. Uvedenej žiadosti príslušná obec vyhovela. Konala príslušná obec v súlade s platným právom?

Podľa § 8 správneho poriadku platí, že na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa § 7 ods. 2 správneho poriadku postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.

Uvedený postup je taktiež v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku podľa ktorého správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Preto možno uviesť, že príslušná obec konala v súlade s platným právom.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.