Podanie odvolania v správnom procese
– postup obce
Podanie odvolania v správnom procese je podstatným procesným úkonom v správnom konaní, nakoľko sa ním zabezpečuje preskúmanie už vydaného prvostupňového rozhodnutia vydaného správnym orgánom. Podané odvolanie pritom musí spĺňať jednotlivé obsahové náležitosti ustanovené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktoré musí odvolanie obsahovať obligatórne. Pokiaľ došlo k podaniu odvolania, tak v rámci odvolacieho konania realizuje správny orgán dôkazné konanie, kde dochádza ku vykonaniu dôkazov a ich posúdeniu.
V rámci odvolacieho konania sa taktiež uplatňujú jednotlivé procesné inštitúty dané právnym poriadkom. Odvolacie konanie preto predstavuje určitý proces, štádium správneho konania, ktoré bude uvedené z procesnej stránky.
ODVOLANIE V SPRÁVNOM KONANÍ – POSTUP
Odvolanie je procesné štádium správneho konania, ktoré je zamerané na preverenie skutočností uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom v správnom konaní, pričom má procesný postup a obsahovú stránku.
Obsahové súčasti odvolania
Správny poriadok výslovne neustanovuje obsah podaného odvolania, v § 60a však odkazuje na primerané použitie prvej až tretej časti správneho poriadku. Podstatné je hlavne ustanovenie § 19 správneho poriadku, ktoré ustanovuje, čo musí obsahovať každé podanie v správnom konaní, pričom odvolanie je takýmto podaním.
Odvolanie obsahuje tieto súčasti:
• označenie správneho orgánu, na ktorý sa podáva odvolanie. Odvolanie sa zásadne podáva na ten správny orgán, ktorého rozhodnutie sa napáda, teda na prvostupňový správny orgán. Tento má totiž možnosť vyhovieť námietkam odvolávajúceho sa v plnom rozsahu a rozhodnúť v rámci autoremedúry,
• presné označenie rozhodnutia, ktoré odvolanie napáda,
• presné označenie odvolávajúceho sa, pričom odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané, pokiaľ sa podáva elektronicky, tak musí byť doplnené zaručeným elektronickým podpisom,
• presné označenie, čoho sa odvolávajúci domáha a čo podaným odvolaním sleduje. V tejto časti odvolania je potrebné uviesť okolnosti, tvrdenia, ktoré vyvracajú fakty z prvostupňového rozhodnutia. Tieto tvrdenia by však mali byť podložené dôkaznými prostriedkami, ktoré budú vykonané v rámci odvolacieho konania,
• návrh účastníka konania, odvolávajúceho sa, akým spôsobom má odvolací správny orgán rozhodnúť, teda či má zrušiť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu alebo mu má danú procesnú záležitosť vrátiť na opakované rozhodnutie. Odvolací správny orgán má možnosť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu aj pozmeniť, teda môže sám rozhodnúť. Odvolávajúci subjekt teda má možnosť uviesť, akým spôsobom má byť rozhodnuté a čo má byť v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu pozmenené,
• je potrebné uviesť aj, kedy bolo odvolanie vyhotovené a v prípade, že odvolanie podáva právnická osoba, napríklad obchodná spoločnosť aj doplňujúce údaje a odtlačok pečiatky, pokiaľ odvolanie podáva splnomocnený zástupca, tak je potrebné priložiť notárom overený podpis.
Pre proces dokazovania v odvolacom konaní platia určité všeobecné zásady, ktoré formuluje a ustanovuje správny poriadok. Pri dokazovaní musia správne orgány postupovať v súlade s právnym poriadkom štátu, teda ide o princíp zákonnosti procesu dokazovania, ktorý požaduje, že žiadny z dôkazných prostriedkov nemôže byť získaný nezákonným spôsobom a každý takto nezákonne získaný a vykonaný dôkaz nebude správnym orgánom akceptovaný.
Proces dokazovania musí byť výsledkom úzkej kooperácie a súčinnosti rozhodujúceho subjektu a účastníkov správneho konania, teda ide o princíp súčinnosti pri dokazovaní. Správny orgán prijíma dôkazné prostriedky účastníkov správneho konania, vyhodnocuje ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, v rámci súčinnosti potom dochádza k preukazovaniu jednotlivých faktov podstatných pre správne konanie.
Rozhodnutie správneho orgánu musí vyplývať zo správne zisteného skutkového stavu veci, pričom tento princíp sa označuje ako princíp materiálnej pravdy. Tento princíp si bezpodmienečne vyžaduje, aby dokazovanie prebehlo takým spôsobom, že závery z neho vyplývajúce budú jednak vecne a jednak právne odôvodnené a správne. Vecná správnosť dokazovania si vyžaduje, aby dokazovanie prebehlo v logickej štruktúre, kde jednotlivé dôkazné prostriedky sú vzájomne podmienené a súvisia. Právna stránka procesu dokazovania si vyžaduje, aby proces dokazovania prebehol tak, že výsledné prvostupňové rozhodnutie je právne správne a odôvodnené.
Správne orgány pritom musia spolupracovať nielen s inými správnymi orgánmi pri zisťovaní materiálnej pravdy, ale taktiež s inými štátnymi orgánmi, napríklad so súdmi. Pokiaľ vznikne akákoľvek otázka, ktorá je v konaní pred iným správnym orgánom alebo súdom, tak rozhodujúci správny orgán má právnu povinnosť prerušiť predmetné správne konanie a vyžiadať si od daného správneho orgánu alebo súdu podklady a až následne môže pokračovať v danom správnom konaní.
Podstatným je preto aspekt vzájomnej informovanosti, ktorý sa vzťahuje nielen na správne orgány, ale aj na štátne orgány. Uvedený aspekt je potrebné dodržiavať aj z pohľadu možného protiprávneho súbehu právnych zodpovedností, totiž nemôže sa stať, aby osoba bola za jeden a ten istý skutok stíhaná trestnoprávne v podobe uloženého trestu a aj administratívnoprávne v podobe uloženia pokuty za priestupok.
Pri dokazovaní je potrebné pristupovať k predloženým dôkazným prostriedkom extenzívnym náhľadom a výkladom, nakoľko všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci musí byť správnym orgánom pripustené a vykonané. Preto jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré sú ustanovené v správnom poriadku nepredstavujú taxatívny výpočet dôkazných prostriedkov a môžu byť ešte aj iné, správnym poriadkom výslovne neustanovené, ktoré môžu byť správnym orgánom uznané v správnom konaní. Ide napríklad o rôzne audiovizuálne záznamy, ktoré preukazujú skutočnosti, ktoré sú podstatné v predmetnom správnom konaní.
Pokiaľ správny orgán neuzná určitý dôkazný prostriedok, ktorý mohol byť podstatným v správnom konaní, má možnosť účastník správneho konania podať odvolanie, ktoré je riadnym opravným prostriedkom v správnom konaní. Odvolacie konanie však predlžuje čas, kým dôjde k vydaniu právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré je potom následne aj vykonateľné. Preto je podstatné, aby boli dôkazné prostriedky v správnom konaní riadne a včas vykonané správnym orgánom.
Pre dokazovanie je taktiež nevyhnutné nielen to, aby boli dôkazné prostriedky vykonané správnym orgánom, ale aby ich aj posúdil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom ide o veľmi náročnú úlohu. Vyžaduje si to predovšetkým komplexné posúdenie dôkaznej situácie, jej porovnanie s predmetom správneho konania, zváženie dôkaznej váhy daného dôkazného prostriedku. Pokiaľ správny orgán nevykonal určitý dôkazný prostriedok, tak musí to riadne odôvodniť v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia. Komplexné zhodnotenie dôkazného procesu je preto podstatnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je vydané v správnom konaní.
Účastník správneho konania musí navrhnúť na vykonanie dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré prispejú k objasneniu materiálnej pravdy. Správny orgán má k dispozícii sankčné opatrenia, pokuty, ktoré sú použiteľné v prípade, že účastník správneho konania nepredloží riadne a včas dôkazné prostriedky, ktoré sú mu známe, pričom ale najskôr vyzve účastníka správneho konania na predloženie takýchto dôkazných prostriedkov.
Skutočnosti, ktoré sú správnemu orgánu známe alebo sú mu známe z jeho zákonom ustanovenej činnosti netreba dokazovať, pričom môže ísť napríklad o informácie z rozhodovania daného správneho orgánu, ktoré si správny orgán môže vyhľadať z vlastnej spisovej evidencie a ide o úradne overené a potvrdené právne skutočnosti. V tomto prípade postačuje, keď účastník správneho konania poukáže na právny fakt, ktorý môže byť podstatným v danom správnom konaní a má komplexný význam.
Správny poriadok ustanovuje jednotlivé dôkazné prostriedky demonštratívnym právnym výpočtom. V tomto prípade teda nejde o taxatívny právny výpočet a je možné, aby správny orgán vykonal aj iné dôkazné prostriedky, ktoré správny poriadok výslovne nevymenováva, ale ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá sa prejednáva pred správnym orgánom. Každý dôkazný prostriedok však musí byť dosiahnutý v súlade so zákonom, inak správnym orgánom nemôže byť vykonaný.
Správny poriadok ustanovuje nasledovné dôkazné prostriedky:
• výsluch svedka,
• znalecký posudok,
• listinné dôkazy,
• ohliadka,
• čestné vyhlásenie.
Výsluch svedka v správnom konaní
Výpoveď svedka je podstatným dôkazným prostriedkom, ktorý je využiteľný v správnom konaní, jeho opodstatnenosť závisí od schopnosti svedka správne reprodukovať udalosť, ktorej bol svedkom. Správny poriadok ustanovuje prípady, kedy je svedecká výpoveď zakázaná alebo keď je možné odoprieť výpoveď svedkom.
Výpoveď svedka je zakázaná, keď by takouto výpoveďou došlo k sprístupneniu bankového, daňového, obchodného tajomstva alebo porušeniu zákonom výslovne ustanovenej povinnosti mlčanlivosti s výnimkou, že je svedok zbavený tejto povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom alebo tým, v prospech koho daný svedok takúto povinnosť má ustanovenú.
Jednotlivé druhy tajomstiev sú definované osobitnou právnou úpravou. V prípade bankového tajomstva je potrebné uplatniť § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri daňovom tajomstve § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a pri obchodnom tajomstve hlavu I, diel V Obchodného zákonníka.
Svedeckú výpoveď môže svedok odoprieť v tom prípade, pokiaľ by takouto svojou svedeckou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Pre výklad právneho spojenia „blízka osoba“ je potrebné použiť § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné za „blízku osobu“ považovať nielen všetkých príbuzných v priamo rade, súrodenca a manžela, ale taktiež každú osobu, ktorej ujmu by daný subjekt považoval za svoju vlastnú. V kontexte uvedeného je možné za „blízku osobu“ považovať aj druha alebo družku svedka a preto je možné odoprieť svedeckú výpoveď aj z dôvodu spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhania druhovi alebo družke daného svedka.
Trestné stíhanie je štádium trestného konania, ktoré sa začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, ktoré vydá príslušný policajt. Pokiaľ hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie aj vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Následne však vydá uznesenie o začatí trestného stíhania. Takýto právny postup ustanovuje § 199 Trestného poriadku. Pokiaľ by svedkovi v správnom konaní hrozilo, že v dôsledku jeho svedeckej výpovede by mohlo dôjsť k začatiu trestného stíhania voči nemu alebo jemu blízkej osobe policajtom, tak svedok v správnom konaní má možnosť odoprieť svedeckú výpoveď.
V prípade znaleckého posudku ide o posúdenie odbornej záležitosti prostredníctvom znalca v príslušnom odbore. V správnom konaní sa na posúdenie odbornej otázky, napríklad v oblasti dopravy, ustanoví znalec, a to zásadne rozhodnutím správneho orgánu, proti ktorému je možné podať odvolanie. Náležitosti rozhodnutia o ustanovení znalca v správnom konaní správny poriadok neustanovuje a taktiež ani náležitosti odvolania proti takémuto rozhodnutiu. V tomto prípade je však potrebné použiť osobitnú právnu úpravu, ktorou je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
LISTINY. Podľa § 37 ods. 1 a 2 správneho poriadku správny orgán môže vlastníkovi alebo držiteľovi listiny uložiť právnu povinnosť, aby takúto listinu predložil správnemu orgánu, pokiaľ je významná z pohľadu predmetu správneho konania. Predloženie listiny je zakázané alebo je ho možné odmietnuť z rovnakých dôvodov, z akých je zakázaná svedecká výpoveď alebo je možné svedeckú výpoveď odoprieť.
Všeobecné náležitosti pre každé podanie, teda aj pre podanie v písomnej forme, ktoré je listinou, ustanovuje § 19 správneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia má každé podanie v správnom konaní, teda aj listina, obsahovať tieto náležitosti – kto podanie podáva, akej veci sa týka a čo sa podaním navrhuje. Osobitné právne predpisy však môžu ustanoviť aj iné náležitosti listiny.
V určitých prípadoch zákon ustanovuje náležitosti listiny taxatívnym spôsobom, teda presným výpočtom, v určitých prípadoch je uprednostnený demonštratívny právny výpočet náležitostí listiny.
|
! |
Upozornenie:
Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku platí, že pokiaľ listina neobsahuje všetky náležitosti, ktoré predpisuje právny poriadok, správny orgán pomôže účastníkovi konania tieto nedostatky opraviť alebo ustanoví procesnú lehotu, ktorú má účastník správneho konania na opravu alebo doplnenie neúplného alebo nesprávneho podania. Taktiež upovedomí účastníka správneho konania, že v prípade, že v ustanovenej lehote neopraví nedostatky predloženého podania, správne konanie zastaví a nebude v ňom pokračovať. V kontexte uvedeného teda neplatí, že správny orgán automaticky zastaví správne konanie, keď mu príde nesprávne podanie.
Taktiež je potrebné dodržať formu ustanovenej listiny, pokiaľ ju predpisuje právny poriadok. Ide napríklad o prípady, keď sa majú použiť špecifické formuláre, ktoré ustanoví správny orgán vlastným rozhodnutím.
Pritom je potrebné konštatovať, že listiny nemajú rovnakú dôkaznú váhu, výpovednú hodnotu z pohľadu dokázania objektívnej pravdy v správnom konaní. Preto je potrebné aj z praktického hľadiska rozlišovať jednotlivé druhy listinných dôkazov z pohľadu dôkaznej váhy v správnom konaní.
V kontexte uvedeného kritéria je možné rozlišovať verejné a súkromné listiny.
Verejnou listinou je každá listina, ktorá je vydaná orgánom verejnej moci, teda nielen štátnym orgánom, ale aj územnou samosprávou a ktorá je spôsobilá preukazovať podstatné skutočnosti v správnom konaní. V rámci správneho konania môže ísť napríklad o rozhodnutia vydané orgánmi štátnej správy, napríklad ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo miestnymi orgánmi štátnej správy. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú upravené v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Pôsobnosť miestnej štátnej správy, okresných úradov je upravená v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Verejnou listinou je taktiež rozhodnutie súdov, okresných, krajských, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež je verejnou listinou každá listina, ktorú osobitné právne predpisy za verejnú listinu výslovne označujú.
Verejnou listinou je aj rozhodnutie orgánov finančnej správy, napríklad rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane alebo jej úhrady v splátkach podľa § 57 daňového poriadku vydané správcom dane v daňovom procese.
V prípade verejnej listiny totiž platí vyvrátiteľná právna domnienka, ktorou je prezumpcia správnosti jej obsahu. Ide pritom o vyvrátiteľnú právnu domnienku, teda subjekt – účastník správneho konania môže preukázať, že skutočnosti, ktoré sú predmetom verejnej listiny sú nepravdivé alebo sú už neaktuálne, inak sa ale predpokladá, že údaje, ktoré sú predmetom verejnej listiny sú správne a pravdivé.
V prípade súkromných listín uvedená vyvrátiteľná právna domnienka ohľadne prezumpcie správnosti ich obsahu neplatí a z pohľadu ich obsahu sú veľmi ľahko spochybniteľné účastníkom správneho konania. Súkromné listiny nevydáva orgán verejnej moci ale ide napríklad o osobnú korešpondenciu účastníka správneho konania voči inej osobe, napríklad blízkej osobe, ale aj voči komukoľvek inému.
Ohliadka zabezpečuje predloženie konkrétnej veci, ktorá má význam pre predmetné správne konanie. Podľa § 38 ods. 1 správneho poriadku právnu povinnosť predložiť predmet ohliadky má vlastník, ale aj užívateľ veci, pričom títo musia predmetnú vec na základe výzvy predložiť na ohliadku. Pokiaľ nemožno danú vec doniesť do budovy, sídla správneho orgánu, tak musí vlastník alebo užívateľ veci umožniť ohliadku takejto veci na mieste, kde je to možné. Ohliadka sa nemusí vykonať, pokiaľ by bola zakázaná alebo je ju možné odoprieť z rovnakých dôvodov, pre ktoré je zakázaná svedecká výpoveď alebo je možné svedeckú výpoveď odoprieť. Pokiaľ ide o miestnu ohliadku, správny orgán na ňu prizve účastníka správneho konania a subjekt, ktorý má oprávnenie s predmetom ohliadky nakladať.
Čestné vyhlásenie v správnom konaní môže nahradiť iný dôkazný prostriedok, musí o tom rozhodnúť správny orgán a na uznanie takejto náhrady čestného vyhlásenia za dôkazný prostriedok neexistuje právny nárok, teda správny orgán môže, ale nemusí čestné vyhlásenie uznať. Čestné vyhlásenie správny orgán zásadne neuzná, pokiaľ by tým bol ohrozený všeobecný záujem alebo by tým bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania. Správny poriadok neustanovuje, kedy môže dôjsť k ohrozeniu všeobecného záujmu a taktiež, kedy by mohlo dôjsť k naručeniu princípu rovnosti účastníkov konania. Tieto prípady sa ponechávajú na individuálnom zvážení správneho orgánu. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení, pokiaľ je povolené správnym orgánom, sa musia uviesť len pravdivé údaje, pričom správny orgán upozorní účastníka správneho konania na právne následky porušenia princípu pravdivosti čestného vyhlásenia.
Odvolanie v správnom konaní je procesné štádium a preto má aj svoju formálnu stránku. V uvedenom kontexte je potrebné zohľadniť:
• odvolanie je potrebné podať v lehote najneskôr do 15 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon,
• pokiaľ došlo k oneskorenému podaniu odvolania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že účastník správneho konania nebol poučený vôbec, je ho možné podať v lehote najneskôr do 3 mesiacov od oznámenia rozhodnutia,
• odvolanie sa podáva na prvostupňovom správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Tento správny orgán môže v rámci autoremedúry rozhodnúť o podanom odvolaní, musí však vyhovieť odvolávajúcemu sa v plnom rozsahu,
• pokiaľ bolo odvolanie doručené na nesprávny orgán, tento postúpi odvolanie vecne príslušnému správnemu orgánu, pokiaľ však uplynula 15 dňová lehota na podanie odvolania, tak odvolanie nebude prejednávané,
• pokiaľ odvolanie neobsahuje náležitosti, ktoré správny poriadok ustanovuje pre podanie, tak správny orgán určí odvolávajúcemu sa primeranú lehotu na opravu podania, pokiaľ sa tak nestane, tak odvolacie konanie zastaví v plnom rozsahu,
• odvolací orgán môže napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť alebo zrušiť, pričom vráti procesnú vec prvostupňovému správnemu orgánu na opakované prejednanie.
Odvolací správny orgán môže v predmetnej procesnej veci aj sám rozhodnúť,
• odvolacím správnym orgánom je najbližšie nadriadený správny orgán prvostupňového správneho orgánu,
• rozhodnutie odvolacieho orgánu už nemožno napadnúť odvolaním, je možné použiť len mimoriadne opravné prostriedky, akými sú obnova konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
