Pobyt cudzincov na území SR
po 1. 5. 2017
Adaptácia vnútroštátnej legislatívy na podmienky a záväzné požiadavky Európskej únie v oblasti stanovenia podmienok pobytu niektorých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov Európskej únie si vyžiadala potrebu novelizácie zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Aké zmeny priniesla posledná novelizácia zákona, ktorá bola schválená 14. 6. 2017?
ZMENY SA DOTÝKAJÚ NAJMÄ PRAVIDIEL PRI OVEROVANÍ POZVANIA, zrýchľuje sa konanie o udelení prechodného pobytu pre špecifické kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí zastupujú alebo pracujú pre centrum strategických služieb a ich rodinných príslušníkov alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú na základe podnikateľského zámeru realizovať v SR inovatívny projekt a s cieľom zefektívniť konanie sa jednoznačnejšie definujú niektoré procedurálne postupy policajného útvaru. Smernica 2014/36/EÚ podrobne upravuje a harmonizuje pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na území členských štátov vykonávajú sezónne zamestnanie.
V PODMIENKACH SR transpozíciou smernice 2014/36/EÚ bude štátnym príslušníkom tretích krajín umožnené vykonávať sezónne zamestnanie v dvoch režimoch.
Prvý režim predpokladá pobyt najviac do 90 dní od príchodu na územie SR, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, resp. len na základe povolenia na zamestnanie v prípadoch, kedy ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti. Štátnym príslušníkom tretích krajín je zároveň umožnený aj pobyt na obdobie dlhšie ako 90 dní, najviac však na 180 dní, a to na základe udeleného prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania. Smernica 2014/36/EÚ ustanovuje aj možnosť prepojenia oboch režimov.
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý na územie SR vstúpil s pôvodným úmyslom vykonávať sezónne zamestnanie len v rámci krátkodobého režimu do 90 dní, má možnosť požiadať o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania a predĺžiť tak svoj pobyt na území SR až na obdobie nepresahujúce 180 dní.
Smernica 2014/66/EÚ podrobne ustanovuje podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci vnútropodnikového presunu. Smernica zároveň upravuje aj podmienky mobility subjektov vnútropodnikového presunu medzi členským štátom, ktorý ako prvý udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku a ostatnými členskými štátmi, v ktorých štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu.
ZÁKON O POBYTE CUDZINCOV DEFINUJE TZV. MOBILITU vo svojom § 2 ods. 1. Rozumie sa ňou buď presun štátneho príslušníka tretej krajiny z územia členského štátu na územie SR počas platného pobytu na území členského štátu, pričom na území SR bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území členského štátu, alebo štátneho príslušníka tretej krajiny z územia SR na územie členského štátu počas platného pobytu na území SR, pričom na území členského štátu bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území SR.
NOVELA ZÁKONA ZAVÁDZA DEFINÍCIU VNÚTROPODNIKOVÉHO PRESUNU. Ide o dočasné vyslanie na viac ako 90 dní štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zamestnania alebo odbornej prípravy, ktorý sa v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu nachádza mimo územia SR a členských štátov, zamestnávateľom so sídlom mimo územia SR a členských štátov, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a počas presunu uzavretú pracovnú zmluvu, k tomu istému zamestnávateľovi alebo k zamestnávateľovi v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov so sídlom v SR. V tejto nadväznosti prechodný pobyt na účel zamestnania, ak ide o vnútropodnikový presun, môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny najviac na tri roky, ak ide o vedúceho zamestnanca alebo odborníka a najviac na jeden rok, ak ide o zamestnanca – stážistu.
Podľa schválenej novely, účelovým manželstvom sa rozumie manželstvo uzavreté výlučne s cieľom štátneho príslušníka tretej krajiny získať pobyt alebo manželstvo uzavreté výlučne s cieľom uplatnenia si práva na pobyt rodinného príslušníka občana Únie. Účelové manželstvo sa netýka občanov Únie a ich rodinných príslušníkov.
PRIJATÁ ZMENA SÚVISÍ AJ S MOŽNOSŤOU DOČASNÉHO OBNOVENIA KONTROL NA VNÚTORNÝCH HRANICIACH. Po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach SR 21. decembra 2007, boli viaceré budovy ako aj pozemky na bývalých hraničných priechodoch odpredané alebo inak prevedené do vlastníctva fyzických osôb a právnických osôb. Podľa novelizovaného znenia zákona, Policajný útvar pri vykonávaní kontroly hraníc je oprávnený v prihraničnom území vonkajšej hranice umiestňovať a používať technické prostriedky a zariadenia určené na výkon hraničnej kontroly, na zisťovanie a dokumentovanie neoprávneného prekračovania vonkajšej hranice alebo na zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Policajný útvar pred umiestnením technického prostriedku písomne oznámi túto skutočnosť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku, zároveň vlastníka pozemku v tomto písomnom oznámení poučí aj o právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú. Policajný útvar je oprávnený, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh súvisiacich s vykonávaním kontroly hraníc a ak umiestnenie technického prostriedku neznesie odklad, technický prostriedok umiestniť aj bez predchádzajúceho oznámenia tejto skutočnosti vlastníkovi pozemku. Následne je však policajný útvar povinný bezodkladne postupovať voči vlastníkovi pozemku tak, ako bolo uvedené vyššie. Pri umiestnení technického prostriedku je potrebné dbať na práva vlastníka pozemku. Spomenutý technický prostriedok, ak to jeho charakter dovoľuje, sa označuje nápisom „Majetok štátu, jeho zničenie, poškodenie alebo neoprávnené odstránenie sa postihuje podľa zákona“.
ZAMIETNUTIE VSTUPU OBČANOVI EÚ A TRETEJ KRAJINY. Podľa zákona v znení účinnom do 1. 5. 2017, Policajný útvar na hraničnom priechode mohol občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie zamietnuť vstup cez vonkajšiu hranicu iba v prípade, ak existovalo dôvodné podozrenie, že závažným spôsobom ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, alebo je to potrebné na ochranu verejného zdravia. Rozhodnutie o zamietnutí vstupu muselo vychádzať výlučne z osobného správania tejto osoby, pričom osobné správanie musí predstavovať bezprostrednú a dostatočne vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Od 1. 5. 2017 Policajný útvar pri rozhodovaní o zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie musí posudzovať každý prípad individuálne. Dôvody na zamietnutie vstupu nesmú byť využívané pre ekonomické účely. Posudzovanie ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku pri zamietnutí vstupu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie nesmie byť založené na všeobecnej prevencii.
Pokiaľ ide o zamietnutie vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny, jemu nemožno odoprieť vstup na naše územie v prípadoch, ak má udelený pobyt v SR, alebo ak počas hraničnej kontroly podal žiadosť o udelenie azylu, alebo ak má udelený azyl na území SR alebo má poskytnutú doplnkovú ochranu na území SR, alebo požiadal o poskytnutie dočasného útočiska na území SR, bolo mu poskytnuté dočasné útočisko na území SR, alebo ak mal udelený prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5 zákona a uplatňoval mobilitu na území členského štátu, ktorý požiadal ministerstvo vnútra o jeho prevzatie na územie SR, alebo ak ide o rodinného príslušníka štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmena f), ktorý mal udelený prechodný pobyt podľa § 27 a uplatňoval si právo na zlúčenie rodiny na území členského štátu, ktorý požiadal ministerstvo vnútra o jeho prevzatie na územie SR, alebo mu bol vydaný cestovný doklad cudzinca podľa § 13 zákona o cestovných dokladoch (zákon č. 647/2007 Z. z.).
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania, je povinný predložiť písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy alebo pracovnú zmluvu, ako doklad preukazujúci účel cesty, ďalej povolenie na zamestnanie, doklad preukazujúci zdravotné poistenie a doklad preukazujúci ubytovanie. Zastupiteľský úrad SR posúdi na základe uvedených dokladov, či štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania, nebude počas jeho pobytu na území SR odkázaný na systém pomoci v hmotnej núdzi.
Zastupiteľský úrad SR zamietne žiadosť o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania aj vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží požadované doklady, alebo zistí, že doklad predložený k žiadosti bol získaný podvodom alebo bol sfalšovaný alebo pozmenený alebo na základe posúdenia zistí, že štátny príslušník tretej krajiny bude počas jeho pobytu na území SR odkázaný na systém pomoci v hmotnej núdzi.
NÁRODNÉ VÍZUM - Ustanovenie § 17 zákona upravuje konanie o udelenie národného víza. Po novom národné vízum, ktoré má byť udelené v záujme SR, môže udeliť aj ministerstvo vnútra na území SR. Podľa dôvodovej správy, keďže ide o záujem SR, je vhodné uľahčiť udeľovanie takéhoto víza osobe, ktorá sa oprávnene zdržiava na území SR.
Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie národného víza na úradnom tlačive na zastupiteľskom úrade. Štátny príslušník tretej krajiny môže podať žiadosť o udelenie národného víza aj na ministerstve vnútra, ak sa oprávnene zdržiava na území SR a národné vízum má byť udelené v záujme SR. K žiadosti o udelenie národného víza je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, farebnú fotografiu s rozmermi 3 × 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, doklad potvrdzujúci účel pobytu a doklad o zdravotnom poistení. Zastupiteľský úrad alebo ministerstvo vnútra si môže od štátneho príslušníka tretej krajiny vyžiadať ďalšie doklady len vtedy, ak sú doklady predložené podľa predchádzajúcej vety nepostačujúce na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. Na požiadanie je štátny príslušník tretej krajiny povinný osobne sa dostaviť na pohovor.
Rodinný príslušník azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný predložiť k žiadosti o udelenie národného víza platný cestovný doklad, doklad potvrdzujúci jeho rodinný vzťah a doklad o závislosti, ak sa vyžaduje. Ak nepredloží všetky doklady, žiadosť sa neprijme.
Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie národného víza do 30 dní od jej prijatia. Zastupiteľský úrad môže udeliť národné vízum len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku ministerstva vnútra. MV SR a MZV SR sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch môže zastupiteľský úrad udeliť národné vízum aj bez stanoviska ministerstva vnútra. Kompetentné orgány národné vízum neudelia, ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží všetky požadované doklady, alebo ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie národného víza alebo ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
Národné vízum sa udeľuje do cestovného dokladu formou nálepky. Ak štátny príslušník tretej krajiny predloží iný cestovný doklad, t. j. pas alebo inú verejnú listinu, ktoré sú časovo platné, umožňujú jednoznačnú identifikáciu jeho držiteľa, nemajú porušenú celistvosť a nie sú poškodené tak, že zápisy v nich uvedené sú nečitateľné, národné vízum sa udelí formou nálepky na osobitný formulár.
Platnosť národného víza sa skončí spravidla najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu.
Zastupiteľský úrad je oprávnený určiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na vstup hraničný priechod, ktorý zapíše do národného víza. Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar je oprávnený zrušiť národné vízum, ak zistí skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie národného víza, ak je štátny príslušník tretej krajiny administratívne vyhostený alebo ak mu bol uložený trest vyhostenia.
NOVELA ZÁKONA ZAVIEDLA AJ NOVÉ DÔVODY, KEDY SA PRECHODNÝ POBYT NA ÚČEL ZAMESTNANIA NEVYŽADUJE. Nevyžaduje sa do 90 dní od začiatku pobytu na území SR, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu (Nariadenie č. 562/2006), ohlásil do troch dní od vstupu na územie SR začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum alebo národné vízum alebo ak sa od neho vízum nevyžaduje a vykonáva buď sezónne zamestnanie alebo pre centrum strategických služieb poskytuje odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu s centrom strategických služieb nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.
Prechodný pobyt na účel zamestnania sa po novom tiež nevyžaduje, ak je štátny príslušník tretej krajiny držiteľom platného dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu, v ktorom je v položke „druh pobytu“ uvedené „ICT“ a hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu oznámil ministerstvu vnútra úmysel štátneho príslušníka tretej krajiny uplatňovať mobilitu pred jeho príchodom na územie SR, mobilita bude vykonávaná u toho istého zamestnávateľa alebo v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov, v ktorom má schválený vnútropodnikový presun v členskom štáte, ministerstvo vnútra nevznieslo námietku a nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Spolu s oznámením (oznámenie úmyslu ministerstvu vnútra štátneho príslušníka tretej krajiny uplatňovať mobilitu pred jeho príchodom na územie SR) zašle hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu doklad o tom, že hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu a zamestnávateľ v tretej krajine patria k tomu istému zamestnávateľovi alebo k tej iste skupine zamestnávateľov, doklad o tom, že štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ak v rámci mobility bude vykonávať regulované povolanie, platný cestovný doklad a informáciu o dátume začiatku a ukončenia mobility.
Ministerstvo vnútra môže v lehote 20 dní od doručenia predmetného oznámenia vzniesť námietku voči uplatňovaniu mobility štátneho príslušníka tretej krajiny, ak zistí, že hostiteľský subjekt so sídlom na území členského štátu a zamestnávateľ v tretej krajine nepatria k tomu istému zamestnávateľovi alebo k tej iste skupine zamestnávateľov, alebo ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ak v rámci mobility bude vykonávať regulované povolanie, ak predložené doklady sú falošné, pozmenené alebo boli získané podvodným spôsobom, ak štátny príslušník tretej krajiny nemá platný cestovný doklad alebo ak štátny príslušník tretej krajiny už vyčerpal maximálnu dĺžku vnútropodnikového presunu, t. j. najviac na tri roky, ak ide o vedúceho zamestnanca alebo odborníka a najviac na jeden rok, ak ide o zamestnanca - stážistu. Ministerstvo vnútra zašle námietku hostiteľskému subjektu so sídlom na území členského štátu a členskému štátu, ktorý schválil vnútropodnikový presun.
Novela tiež ustanovila povinnosť policajného útvaru zaslať zamestnávateľovi písomné oznámenie o tom, či bol budúcemu zamestnancovi udelený prechodný pobyt na účel zamestnania alebo nie a tiež povinnosť policajného útvaru písomne informovať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich so sezónnym zamestnaním.
Policajný útvar je oprávnený zrušiť prechodný pobyt na účely podnikania v prípade ak zistí, že štátny príslušník tretej krajiny vstúpil do pracovnoprávneho vzťahu bez ohľadu na to, či v čase vydávania rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu naďalej je alebo nie je v pracovnoprávnom vzťahu.
NOVELA Č. 179/2017 Z. z. - Okrem tejto novely schválila NR SR dňa 14. 6. 2017 zákon č. 179/2017, ktorým sa s účinnosťou od 1. 9. 2017 opätovne mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov. Podľa § 15 ods. 1 novely zákona, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bude môcť byť udelené národné vízum, ak je to potrebné v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike, alebo ak pôjde o osobu staršiu ako 15 rokov a bude prijatá na jazykové vzdelávanie na jazykovej škole v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín týždenne, alebo to bude potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, alebo to bude v záujme Slovenskej republiky.
Novelizuje sa tiež § 15 ods. 3 zákona, podľa ktorého sa národné vízum udeľuje na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na jeden rok. Národné vízum bude môcť byť udelené na 90 dní, ak ide o udelenie národného víza (t. j. je to potrebné v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike), alebo bude môcť byť udelené na dĺžku jazykového vzdelávania na jazykovej škole, najviac do 31. júla príslušného školského roka, alebo na nevyhnutný čas, ak ide o udelenie národného víza podľa odseku 2, (t. j. rodinnému príslušníkovi azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedenému v osobitnom predpise, sa udelí národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok).
Novoupravený bude aj § 24 ods. 1 písm. a) zákona upravujúci udelenie prechodného pobytu na účely štúdia. Prechodný pobyt na účel štúdia udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je žiakom dennej formy štúdia strednej školy a je ku dňu podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu mladší ako 20 rokov. Ak ide o žiaka nadstavbového štúdia, kvalifikačného štúdia, špecializačného štúdia alebo vyššieho odborného štúdia, možno mu prechodný pobyt udeliť, ak ku dňu podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu je mladší ako 23 rokov.
JUDr. Jozef Jaško
