Pobyt cudzincov
   a ich zamestnávanie po novom

Cieľom ostatnej novely zákona o pobyte cudzincov je zjednodušiť a zrýchliť proces pobytu cudzincov, eliminovať zbytočné administratívne požiadavky, ktoré predlžujú vybavovanie žiadostí u cudzineckej polície – najmä pri úplnom overovaní dokladov pred samotným schválením pobytu a následným zamestnávaním cudzincov v Slovenskej republike. Akým spôsobom sa novela zákona dotýka samotných zamestnávateľov?

Zákon č. 404/­2011 Z. z. o pobyte cudzincov

ktorého ostatná novela bola schválená 5. júna 2025 a nadobudne účinnosť 1. 9. 2025, upravuje pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc SR a v oblasti pobytu cudzincov na území SR, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, podmienky vstupu cudzincov na územie SR a podmienky vycestovania cudzincov z územia SR, podmienky pobytu, vydávanie dokladov pre cudzincov, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny a umiestnenie v zariadení, policajný prevoz a sprievod štátneho príslušníka tretej krajiny cez a zo SR, letecký tranzit štátneho príslušníka tretej krajiny cez územie SR, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte, priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu. Zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorým bol udelený azyl na území SR, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území SR alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR.

Zamestnávanie cudzincov sa zároveň riadi aj zákonom č. 5/­2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to napr. zoznam profesií s nedostatkom pracovníkov), Zákonníkom práce (zákon č. 311/­2001 Z. z.) a predpismi EÚ (najmä pre občanov Únie a držiteľov modrých kariet).

Výkon zárobkovej činnosti cudzincov

Zákon o pobyte cudzincov upravuje pobyty cudzích štátnych príslušníkov na území SR, vrátane podmienok, za ktorých môžu vykonávať zárobkovú činnosť. Na výkon práce na Slovensku musí cudzinec:

-    mať zákonný pobyt, ktorý umožňuje pracovať (najmä prechodný pobyt na účel zamestnania),

-    spĺňať podmienky stanovené osobitnými predpismi (napr. zákonom o službách zamestnanosti),

-    mať platné povolenie (ak ide o štátnych príslušníkov tretích krajín).

Formy pobytu súvisiaceho so zamestnaním

•    Prechodný pobyt na účel zamestnania

Upravený je v ustanovení § 22. Tento typ pobytu je najčastejším právnym základom na výkon práce pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

Medzi podmienky patrí uzatvorená pracovná zmluva alebo záväzný prísľub zamestnávateľa, priloženie výpisu z registra trestov, zabezpečené ubytovanie a zdravotné poistenie, často je viazaný na kvóty alebo limity (pozri § 129a – limit žiadostí cez zastupiteľské úrady), jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie.

•    Prechodný pobyt na účel vyslania

Tento typ prechodného pobytu upravuje ustanovenie § 23.

Pre cudzinca vyslaného zamestnávateľom z iného štátu (napr. v rámci EÚ alebo na základe medzinárodných dohôd).

•    Modrá karta

Právnu úpravu obsahuje ustanovenie § 22a. Je určená pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, nakoľko obsahuje vyššie nároky na vzdelanie, výšku mzdy a pracovné uplatnenie.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva cudzinca, má povinnosť:

-    oznámiť ÚPSVaR, čiže úradu práce sociálnych vecí a rodiny, nástup do práce do 7 pracovných dní,

-    viesť evidenciu cudzincov,

-    zabezpečiť, že cudzinec má oprávnenie pracovať, to znamená, že má tzv. legálny pobyt a prístup na trh práce,

-    neprekročiť limity, ak vláda stanoví maximálny počet žiadostí prijímaných zastupiteľskými úradmi podľa nového ustanovenia § 129a, ktoré bolo v zákone zavedené po ostatnej novele č. 178/­2025 Z. z.

Výnimky z povinnosti žiadať o povolenie

Niektoré kategórie cudzincov môžu pracovať bez osobitného povolenia:

•    občania EÚ a ich rodinní príslušníci, a to v súlade so zákonom o slobodnom pohybe osôb,

•    cudzinci s trvalým pobytom na území SR,

•    cudzinci s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou,

•    študenti, ktorí pracujú v obmedzenom rozsahu napr. 20 hodín týždenne.

Ostatná novela zákona č. 178/­2025 Z. z.

Novela zákona prináša zavedenie limitov na prijímanie žiadostí o prechodný pobyt na účel zamestnania cez konkrétne zastupiteľské úrady (§ 129a), zavedenie povinného rezervačného systému pre podanie žiadostí o pobyt (§ 125 ods. 16), sprísnenie pravidiel pre preklady dokumentov (§ 126 ods. 4) – len úradné preklady alebo overené kópie.

Zamestnávanie cudzincov v SR je komplexne upravené zákonom o pobyte cudzincov v kombinácii s inými právnymi predpismi, ako sme už uviedli vyšie. Hoci novela z roku 2025 zavádza isté sprísnenia (kvóty, digitalizácia procesov, zvýšené nároky na dokumentáciu), jej cieľom je zefektívniť systém a reagovať na potreby pracovného trhu bez ohrozenia bezpečnosti a verejného poriadku.

Predĺženie platnosti národného víza

Podľa ustanovenia § 15 ods. 3 nové písmeno b) sa platnosť víza slúžiaceho na podanie žiadosti o pobyt zvyšuje zo 90 na 120 dní.

Uvedenou zmenou sa poskytuje cudzincovi viac času na vybavenie žiadosti, čo je obzvlášť dôležité vzhľadom na dlhé čakacie lehoty na termín u cudzineckej polície.

Pozvanie cudzinca

Podľa ustanovenia § 19 odsek 7 schopnosť uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny pozývajúca osoba preukáže potvrdením o zostatku na účte vedenom v banke, pobočke zahraničnej banky alebo zahraničnej banke na jej meno.

Pozývajúca osoba už po novom nepotrebuje výpis z účtu za niekoľko mesiacov, ale postačuje potvrdenie o aktuálnom zostatku na účte, vedenom na jej meno, čím dochádza zjednodušeniu a zníženiu administratívnej záťaže a zároveň sa skracuje proces schvaľovania.

Prechodný pobyt na účel podnikania

Ako sme už uviedli, je upravený ustanovením § 22 ods. 2.

Žiadosti už nie sú možné na Slovensku (cudzinecká polícia), ale už iba na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí, s ročnou kvótou na limit 700 žiadostí pre rok 2025.

Zavádza sa na uvedené účely nová povinnosť, a to predloženie podrobného podnikateľského zámeru, potvrdenie o finančnej realizovateľnosti, na dvoch samostatných bankových účtoch.

Prechodný pobyt sa udeľuje na 3 roky. Čo sa týka zmeny účelu pobytu na podnikanie, tak to je možné žiadať až po 24 mesiacoch pobytu.

Zmena zo štúdia do iného účelu je možná iba po ukončení štúdia na strednej alebo vysokej škole (uvedené bez ohľadu na krajinu štúdia).

Zrušené náležitosti pri žiadosti o pobyt – fotka a finančné zabezpečenie

Zákon ruší povinnosť prikladať fotografiu k žiadosti a zároveň výnimkou zostáva biometrické zaevidovanie priamo na polícii.

Vo väčšine prípadov sa zrušila potreba dokladovania finančného zabezpečenia pri žiadosti. Zostali však v platnosti výnimky, medzi ktoré patrí pobyt na podnikanie, dlhodobý pobyt, narodenie dieťaťa, overenie pozvania, kde sa vyžaduje potvrdenie o zostatku na účte, nie výpis z histórie účtu.

Čo sa týka významu zavedenia uvedených zmien, tak tie prinesú skutočné zníženie počtu dokladov, čo predstavuje rýchlejší administratívny proces a nižšie bariéry vstupu.

Obmedzenie možnosti určovať iný zastupiteľský úrad

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 druhá veta sa stanovuje, že v prípade prechodného pobytu podľa § 22 (napr. podnikanie) už nemožno vybrať iný zastupiteľský úrad, aj keď ide o situáciu hodnú osobitného zreteľa. Zmena v tomto ustanovení prináša konzistentný a centralizovaný prístup, a to hlavne pre osoby žiadajúce o pobyt na podnikanie, kde existuje len jediná cesta cez vopred určené zastupiteľské úrady.

To znamená, že iný zastupiteľský úrad na podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu v prípadoch hodných osobitného zreteľa podľa predchádzajúcej vety nemožno určiť, ak ide o žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 22.

Rozšírenie možnosti osobného podania prihlášky na polícii

Aktualizované znenie odsekov 3 a 4 upresňuje, že osobnú žiadosť na polícii môžu podať cudzinecké subjekty, ak sa zdržiavajú na území SR na základe:

-    platného povolenia,

-    udeleného tolerovaného pobytu,

-    národného víza alebo

-    iných špecifikovaných dôvodov, ako napríklad držiteľ osvedčenia Slovákov v zahraničí.

Žiadateľ obdrží potvrdenie už v deň podania a môže zostať na území až do vydania rozhodnutia.

Uvedené zmeny zvyšujú dostupnosť a predvídateľnosť procesu pre tých, ktorí už majú legálnu prítomnosť v SR.

Vylúčenie možnosti osobného podania na polícii v určitých prípadoch

Doplnenie § 31 ods. 6 vylučuje osobné podanie žiadostí:

–   pri prechodnom pobyte podľa § 22, čiže na podnikanie,

–   podľa § 23 ods. 5, čiže pri prechodnom pobyte na účel zamestnania, ak ide o vnútropodnikový presun, môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa odseku 1 najviac na tri roky, ak ide o vedúceho zamestnanca alebo odborníka, a najviac na jeden rok, ak ide o zamestnanca – stážistu,

–   v prípade národného víza s požiadavkou na iný účel pobytu než deklarovaný.

Novým odsekom 6 sa zabraňuje zneužívaniu kategorizácie žiadostí a zabezpečuje, že pre citlivé typy pobytov platí iba formálna cesta cez zastupiteľský úrad.

Zmenu účelu pobytu je potrebné odôvodniť

Nové znenie ods. 7 stanovuje, že žiadosť o zmenu účelu pobytu na polícii môže podať len ten cudzinec, ktorý má:

-    pobyt aspoň 2 roky a chce podnikanie v súlade s ustanovením § 22,

-    pobyt podľa § 23 ods. 4, napríklad na účely sezónneho zamestnávania,

-    alebo ukončené vysokoškolské prípadne maturitné štúdium v SR (s výnimkou určitých kategórií).

Uvedeným znením sa zavádza systémový predpoklad stability, podľa ktorého musí byť cudzinec minimálne 2 roky na Slovensku alebo mať štúdium absolvované doma.

Zmeny v ustanovení § 31 zvyšujú právnu a administratívnu jasnosť a predvídateľnosť procesu udeľovania prechodného pobytu. Špecifické typy pobytu (najmä podnikanie) sú jasne vyčlenené, s limitmi čo sa týka miesta podania a podmienok. V praxi suché a presne formulované pravidlá pre osoby s legálnym pobytom na Slovensku znižujú riziko chýb a možného zneužitia systému.

Formálna povinnosť podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na úradnom tlačive

Podľa § 32 ods. 1 musí byť žiadosť podaná prostredníctvom oficiálneho tlačiva, pričom cudzinec je zároveň povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky zákonom stanovené prílohy. Ak doklady chýbajú, úrad žiadosť neprijme, ale poskytne písomné vyrozumenie, čo treba doplniť.

Uvedeným znením sa zabezpečuje právna istota, pričom žiadosti bez kompletných náležitostí nemôžu eskalovať do procesu, čím sa predchádza zbytočným prieťahom a spochybneniu konania.

Predĺžená životnosť potvrdení

Doklady pre preukazovanie účelu pobytu, bezúhonnosť či finančné zabezpečenie musia byť nie staršie ako 90 dní od ich vydania. Podľa § 32 ods. 2 táto lehota vyjadruje kompromis medzi administratívnou flexibilitou a primeranou aktuálnosťou údajov.

Žiadatelia majú pomerne široký časový horizont na prípravu dokumentov, ale zároveň je obmedzené riziko zastaraných alebo irelevantných potvrdení.

Špeciálne požiadavky pri zamestnaní

Pre pobyt podľa § 23 ods. 1, a to napr. pre pobyt pre zamestnancov mimo EÚ, úrad musí tiež evidovať potvrdenie Úradu práce o voľnom pracovnom mieste, pričom také potvrdenie nesmie byť staršie ako 90 dní, a tiež sa žiadosť neprijme ani ak toto potvrdenie chýba.

Podľa § 32 odsek 1 sa jasne vymedzuje, že zamestnávateľský pobyt musí byť preukázateľný externým dokladom, čo znamená, že bez neho sa žiadosť automaticky nespustí.

Prísnejšie pravidlá pre kategórie s vyšším rizikom

V prípade určitých typov pobytov sa žiadosť nemusí prijať, ak úrad zistí nedostatočné naplnenie podmienok, ako napr. pri vnútropodnikovom presune podľa § 23 ods. 5, či pri odlišných účeloch než deklarovaných vo víze.

Zmenou v § 32 ods. 1 poslednej vete sa posilňuje kontrola korektnosti informácií a predchádza sa možnému nekorektnému využívaniu vízového oprávnenia.

Konzistentný postup aj pri obnove pobytu — analogicky

Hoci novela priamo mení § 32 len pri udelení pobytu, rovnaké zásady sa uplatňujú aj pri obnovách a zmenách účelu pobytu:

–   požiadavky na úradné tlačivá, platné doklady,

–   včasné doplnenie sú zachované podľa príslušných odsekov.

Ustanovením § 32 sa zabezpečuje jednotný štandard v procesoch prvého udeľovania, obnovenia či zmeny účelu pobytu.

Všetky zmeny v ustanovení § 32 prinášajú právnu istotu pri zavedení a striktnom stanovení doplnenia chýbajúcich dokumentov, tiež transparentnosť, ktorí zabezpečuje jasné náležitosti a sprievodné dokumenty a administratívnu rovnosť, pri ktorej všetci žiadatelia podliehajú rovnakým princípom.

Na druhej strane je tu riziko administratívnych chýb pri neznalosti, ako napríklad písomné odmietnutie z dôvodu absencie dokumentu môže spôsobiť oneskorenie a tiež musia byť žiadatelia pripravení včas zabezpečiť všetky aktuálne potvrdenia.

Zmeny v § 32 posilňujú právnu stabilitu a administratívnu presnosť konania o prechodnom pobyte. Zavádzajú zásadné požiadavky na formát žiadosti, časovú platnosť dokladov a správne miesto podania. Pre žiadateľov aj úradníkov znamenajú jasnejšie procesy, ale vyžadujú i zvýšenú pozornosť pri príprave dokumentov.

Rodinný príslušník

Podľa § 71 odsek 9 k žiadosti o vydanie dokladu o pobyte rodinný príslušník občana Únie priloží doklad preukazujúci dĺžku nepretržitého pobytu podľa odseku 1, 2, 3 alebo odseku 4, no zároveň to neplatí, ak ide o vydanie dokladu po uplynutí platnosti.

Tento odsek upravuje dokumentačnú povinnosť rodinného príslušníka občana EÚ, ktorý žiada o vydanie dokladu o pobyte na území Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o situácie, keď sa žiada o prvé vydanie alebo nové vydanie dokladu po dlhšom pobyte, resp. po nadobudnutí práva na trvalý pobyt.

Žiadateľ (rodinný príslušník občana EÚ) musí priložiť dôkaz o nepretržitom pobyte na území SR v rozsahu, ktorý stanovujú odseky 1 až 4 § 71 (napr. 5 rokov pre trvalý pobyt). Dôkazom môže byť napríklad nájomná zmluva, potvrdenia o pobyte, pracovné zmluvy, potvrdenia o štúdiu a iné dokumenty potvrdzujúce fyzickú prítomnosť v SR.

Ak ide o vydanie nového dokladu po uplynutí platnosti toho predchádzajúceho, už nie je potrebné opätovne preukazovať dĺžku pobytu. To odráža zásadu administratívnej efektivity – ak štát už raz pobyt uznal, nie je dôvod opätovne overovať tie isté skutočnosti.

Ustanovenie je reakciou na potrebu znížiť administratívne zaťaženie, a zároveň ponecháva možnosť kontroly v prípadoch, keď ide o prvé získanie právneho statusu, ako napr. trvalého pobytu po piatich rokoch).

Ustanovenie § 71 ods. 9 zavádza jasnú podmienku a zároveň výnimku, ktorá odlišuje medzi prvotným a opakovaným vydaním dokladu o pobyte. Táto úprava zabezpečuje rovnováhu medzi kontrolou zákonnosti pobytu a uľahčením procesov pre dlhodobo pobývajúcich rodinných príslušníkov občanov EÚ. V praxi ide o zrozumiteľné a efektívne pravidlo, ktoré môže výrazne uľahčiť agendu cudzineckej polície aj samotným žiadateľom.

Výnimka z pravidla miestnej príslušnosti

V odôvodnených prípadoch môže ministerstvo vnútra určiť príslušným na prijatie žiadosti o registráciu pobytu, žiadosti o vydanie dokladu, žiadosti o udelenie pobytu alebo na konanie o udelení pobytu iný policajný útvar.

Ustanovenie § 125 predstavuje výnimku z pravidla miestnej príslušnosti policajných útvarov pri konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov. Štandardne platí, že žiadosti sú podávané a vybavované na policajnom útvare podľa miesta pobytu cudzinca. Novela však umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch ministerstvo vnútra určilo inú príslušnosť.

Ustanovenie po novom umožňuje ministerstvu reagovať na mimoriadne okolnosti, ako napr. nadmerné zaťaženie niektorého útvaru, výpadok systému, personálne obmedzenia. Znenie je uplatniteľné aj v prípadoch reorganizácie agendy alebo centralizácie vybavovania niektorých typov žiadostí.

Dotknuté druhy žiadostí sú registrácia pobytu občanov EÚ (§ 66), vydávanie dokladov pre EÚ aj tretie krajiny (§ 66 ods. 11, § 67 ods. 7, § 70 ods. 11, § 71 ods. 7) a žiadosti o udelenie pobytu a konanie o pobyte (najmä prechodný a trvalý pobyt).

Použitie slova „v odôvodnených prípadoch“ slúži ako právna poistka proti svojvoľnému priraďovaniu príslušnosti – rozhodnutie ministerstva musí byť vecne a logicky podložené.

V praxi to môže znamenať, že cudzinec bude musieť podať žiadosť mimo svojho bydliska. Potenciálne komplikovanejšie cestovanie, ale tiež rýchlejšie vybavenie žiadosti, ak iný útvar disponuje voľnou kapacitou.

Ustanovenie § 125 ods. 1 reflektuje potrebu operatívneho riadenia agendy pobytov cudzincov v podmienkach rastúceho počtu žiadostí, regionálnych nerovnováh a administratívneho tlaku. Možnosť pre ministerstvo určiť iný príslušný útvar posilňuje funkčnosť a efektívnosť systému, avšak bude dôležité, aby bolo každé takéto rozhodnutie dostatočne transparentné a predvídateľné, najmä z pohľadu právnej istoty cudzincov.

Rezervačný systém a alternatíva pri bezvládnosti

Povinnosť rezervácie cez elektronický systém podľa § 125 ods. 16 ustanovuje povinnosť pre fyzické aj právnické osoby využívať elektronický rezervačný systém Ministerstva vnútra SR, ak ide o osobné podanie žiadosti podľa zákona o pobyte cudzincov.

Ide o formalizovanie existujúcej praxe – v súčasnosti je rezervácia termínov online bežná, ale nebola výslovne upravená v zákone. Ministerstvo vnútra získa zákonný rámec na určenie rozsahu a spôsobu využitia systému, čo znamená možnosť diferenciácie podľa typu žiadosti (napr. prechodný pobyt, trvalý pobyt, registrácia zmeny).

Zverejnenie pravidiel na webovej stránke zvyšuje transparentnosť, ale zároveň kladie dôraz na digitálnu gramotnosť žiadateľov – čo môže byť problematické najmä pre zraniteľné skupiny (starší cudzinci, osoby s obmedzeným prístupom k internetu).

K možným rizikám patrí preťaženie systému, kotré môže obmedziť dostupnosť termínov a otázna je aj možnosť výnimiek z tejto povinnosti, a to napr. pri urgentných situáciách, o ktorým zákon o nehovorí.

Náhrada biometrických údajov fotografiou pri bezvládnosti podľa § 125 ods. 17 rieši špecifickú situáciu, keď nie je možné cudzincom pre bezvládnosť (napr. zdravotné dôvody, hospitalizácia) odobrať biometrické údaje, medzi ktoré patria najmä odtlačky prstov alebo digitálna fotografia.

Namiesto biometrických údajov si policajný útvar vyžiada farebnú fotografiu, ktorá zodpovedá formálnym požiadavkám (3 × 3,5 cm, aktuálna podoba).

Týmto sa umožňuje pokračovať v konaní aj bez fyzickej prítomnosti alebo spolupráce cudzinca, čo je dôležité pre prípady v nemocnici alebo v domácej paliatívnej starostlivosti. Zároveň sa odstraňuje zbytočná tvrdosť zákona, čo umožňuje zachovanie dôstojnosti a prístupu k právam aj pri závažnom zdravotnom stave.

Poznámka

Nie je úplne jasné, kto zabezpečí vyhotovenie fotografie a aká je akceptovateľná miera „bezvládnosti“. Tieto otázky budú pravdepodobne upresnené vo výklade praxe alebo metodických usmerneniach.

Nové odseky 16 a 17 v § 125 reagujú na praktické potreby výkonu cudzineckej agendy – digitalizáciou a zohľadnením osobitných situácií. Rezervačný systém môže zvýšiť efektivitu, no musí byť prístupný a funkčný. Ustanovenie o fotografii zabezpečuje právnu kontinuitu konania aj pri ťažkom zdravotnom stave cudzinca, čím napĺňa princípy proporcionality a rovnosti prístupu.

Žiadosti a doklady v cudzom jazyku potrebné v konaní podľa tohto zákona je cudzinec povinný predložiť v úradnom preklade do štátneho jazyka alebo do českého jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii;môže predložiť aj doklady vydané alebo overené príslušnými orgánmi Českej republiky v českom jazyku. K prekladu vykonanému v zahraničí cudzinec predloží potvrdenie zastupiteľského úradu, že preklad vyhotovila oprávnená osoba; to neplatí, ak bol preklad vykonaný v Českej republike alebo podľa osobitného predpisu. Zastupiteľský úrad môže odmietnuť vydanie potvrdenia, ak oprávnenosť osoby, ktorá preklad vyhotovila, nemôže v podmienkach teritoriálnej pôsobnosti zastupiteľského úradu hodnoverne overiť.“

Preklady dokladov v konaní o pobyte

Ustanovenie § 126 ods. 4 upravuje pravidlá pre predkladanie dokladov v cudzom jazyku, ktoré sú súčasťou konania o udelení alebo obnovení pobytu cudzinca. Cieľom novely je:

-    zvýšiť právnu istotu, pokiaľ ide o jazykové požiadavky na dokumenty,

-    obmedziť manipuláciu s neoverenými prekladmi,

-    zjednodušiť administratívu pre občanov Českej republiky (alebo osoby konajúce voči ČR),

-    posilniť úlohu zastupiteľských úradov v overovaní zahraničných prekladov.

Jazyková požiadavka - povinnosť predkladať doklady a žiadosti v slovenčine alebo češtine (v úradnom preklade), možnosť využiť český jazyk ako alternatívu znižuje jazykovú bariéru predovšetkým pre občanov ČR alebo žiadateľov z prostredia, kde sa čeština používa.

Forma dokumentov - dôraz na autenticitu predložených dokumentov – žiadne neoverené fotokópie.

Osobitné pravidlo pre dokumenty z Českej republiky - priamo sa uznáva jazyk aj pôvod dokumentov z ČR bez nutnosti prekladu do slovenčiny.

Praktické je to najmä pri presunoch pracovníkov či študentov medzi SR a ČR.

Overenie zahraničného prekladu - ak preklad vznikol mimo Slovenska, musí byť potvrdený slovenským zastupiteľským úradom, že ho vyhotovila oprávnená osoba. Výnimkou sú preklady z ČR alebo podľa „osobitného predpisu“, ako napr. podľa nariadení EÚ alebo multilaterálnych dohovorov, ako Haagsky dohovor.

Diskrečná právomoc zastupiteľského úradu - ak úrad nevie potvrdiť oprávnenosť prekladateľa (napr. neexistuje register, chýbajú údaje), môže žiadosť o potvrdenie odmietnuť. Uvedené opatrenie slúži na prevenciu falšovania dokumentov a ochranu integrity konania.

Znenie ustanovenia podporuje právnu zrozumiteľnosť konania a jednotnú prax, zohľadňuje blízky vzťah SR a ČR v oblasti jazyka a verejnej správy a zavádza systém kontroly nad kvalitou prekladov vykonaných v zahraničí. Povinnosť získavať potvrdenie od zastupiteľského úradu môže spôsobiť administratívne prieťahy, najmä v krajinách s obmedzenou infraštruktúrou. Subjektívne posúdenie „oprávnenosti prekladateľa“ môže viesť k nejednotnej praxi medzi zastupiteľskými úradmi.

Kvóty na žiadosti o prechodný pobyt podľa § 22

Nové ustanovenie § 129a zavádza možnosť vlády regulovať počet žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania (§ 22), ktoré môžu prijímať jednotlivé zastupiteľské úrady SR v zahraničí. Ide o reakciu na narastajúci počet žiadostí z určitých krajín, potrebu efektívnejšej kontroly migračných tokov, ochranu domáceho trhu práce pred neprimeraným zaťažením systému.

Ods. 1 – Kvóty na žiadosti a úplné vylúčenie úradov

Maximálny počet žiadostí o prechodný pobyt za účelom zamestnania bude určovať vláda nariadením. Toto číslo bude určené pre každý zastupiteľský úrad zvlášť, teda individuálne podľa krajiny, regiónu či dopytu. Vláda môže dokonca určiť, ktoré zastupiteľské úrady nebudú oprávnené vôbec prijímať žiadosti – ide napr. o oblasti s vysokým výskytom nelegálnej migrácie alebo zneužívania víz.

Ustanovenie zavádza migračný strop, podobne ako ho využívajú niektoré západné krajiny (napr. Kanada či Nemecko). Tento mechanizmus zvyšuje kontrolu štátu nad objemom a štruktúrou zahraničnej pracovnej sily.

Ods. 2 – Rovnomerné rozloženie v čase

Ak má úrad kvótu napr. 1200 žiadostí ročne, musí zabezpečiť ich prijímanie rovnomerne – cca 100 žiadostí mesačne. Tým sa predíde preťaženiu v určitých mesiacoch (napr. pred sezónnymi prácami) a zlepší sa plynulosť konania. Ustanovenie posilňuje transparentnosť procesu. Záujemcovia budú môcť dopredu vedieť, kedy je možnosť podať žiadosť, čo umožní lepšie plánovanie zo strany zamestnávateľov aj agentúr práce.

Znením bude dochádzať k zamedzeniu nekontrolovanému nárastu žiadostí z rizikových regiónov, zníženiu tlaku na migračný systém a úradníkov a zvýšeniu predvídateľnosti a plánovateľnosti pre zamestnávateľov

Na druhej strane to znamená vysoký dopyt, ktorý môže viesť k preťaženiu niektorých úradov alebo čiernemu trhu s termínmi, možnosť obchádzania systému cez krajiny, kde kvóty neplatia a potenciálne napätie v bilaterálnych vzťahoch so štátmi, ktoré budú kvótami postihnuté.

RADA!

Konania podľa tohto zákona začaté pred 30. júnom 2025 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2025; podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. júla 2025 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie. Prechodný pobyt podľa § 22 udelený do 30. júna 2025 ostáva v platnosti do jeho skončenia. Pozitívom je výrazné zjednodušenie administratívy, čo môže zlepšiť efektivitu vybavenia žiadostí. Negatívom môže byť kvótový systém pre podnikateľov – mohli by vzniknúť čakacie roky, ak záujem prevýši limit. Presun rozhodovania o podnikateľských pobytoch na zastupiteľské úrady znamená, že tí, čo sú už na Slovensku, musia plánovať dopredu. Úprava možnosti zmeny účelu pobytu prináša stabilitu, ale zároveň znižuje flexibilitu pre tých, ktorí plánujú zmeniť dôvod pobytu (napríklad zo štúdia na podnikanie alebo zamestnanie).

Ing. Daniela Ivanáková

§ 125 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov

(1) Vo veciach pobytu podľa tohto zákona koná policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného pobytu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania cez štátnu hranicu zo susedného štátu, koná policajný útvar podľa miesta výkonu zamestnania, a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza cez štátnu hranicu zo susedného štátu do školy, koná policajný útvar podľa sídla školy. V odôvodnených prípadoch môže ministerstvo vnútra určiť príslušným na prijatie žiadosti o registráciu pobytu podľa § 66, žiadosti o vydanie dokladu podľa § 66 ods. 11, § 67 ods. 7, § 70 ods. 11 a § 71 ods. 7, žiadosti o udelenie pobytu alebo na konanie o udelení pobytu iný policajný útvar ako podľa prvej vety.

(2) Vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca alebo návratu cudzinca podľa osobitného predpisu koná policajný útvar, ktorý zistil dôvody na jeho administratívne vyhostenie alebo návrat podľa osobitného predpisu; o rozhodnutí o administratívnom vyhostení informuje policajný útvar, ktorý mu udelil pobyt, registroval pobyt alebo vydal doklad o pobyte rodinného príslušníka občana Únie. Vo veci podľa § 82 ods. 5, § 84 ods. 1 písm. b), § 88 a 88a koná policajný útvar, ktorý zistil dôvody na toto konanie.

(3) Na účely konania podľa tohto zákona sa za platný cestovný doklad považuje aj

a) cestovný pas vydaný štátom, ktorý Slovenská republika neuznala, ak spĺňa špecifikácie Medzinárodnej organizácie civilného letectva o prístrojom snímateľných cestovných dokladoch,

b) doklad podľa § 74 ods. 1 písm. a), ak držiteľ tohto dokladu žiada o udelenie pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. a) a hodnoverným spôsobom preukáže svoju totožnosť inými dokladmi.

(4) Policajný útvar, ktorý posudzuje ohrozenie verejného poriadku pri postupe podľa § 15 ods. 2, § 16 ods. 8 písm. b), § 16 ods. 9 druhej vety, § 33 ods. 6 písm. b), ods. 5, § 34 ods. 12, § 36 ods. 1 písm. b), § 39 ods. 1 písm. c), § 41 ods. 1 písm. d), § 48 ods. 2 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 písm. b), § 59 ods. 12 písm. b), § 61 ods. 1 písm. b), § 81 ods. 3, § 82 ods. 2 písm. a) a b), § 83 ods. 2 písm. c), ods. 5, 6 alebo § 104 ods. 4 písm. e), posúdi mieru ohrozenia verejného poriadku vyplývajúcu z konania štátneho príslušníka tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a ak by dôsledky postupu podľa týchto ustanovení boli zjavne neprimerané dôvodom ohrozenia verejného poriadku, tieto ustanovenia policajný útvar nepoužije.

(5) Policajný útvar je povinný pri vydaní rozhodnutia podľa § 34 ods. 12 až 14, § 36 ods. 1, § 41 ods. 1, § 48 ods. 2, § 50 ods. 1 alebo ods. 3, § 54 ods. 2, § 56 písm. a), § 59 ods. 12, § 61 ods. 1, § 72 ods. 7 alebo rozhodnutia o administratívnom vyhostení poučiť cudzinca o možnosti využitia asistovaného dobrovoľného návratu.

(6) Policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do pätnástich dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety prihliadajú na záujmy štátu v rozsahu svojej pôsobnosti.

(7) Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo zašlú nesúhlasné stanovisko podľa odseku 6 najmä v prípade, ak disponujú poznatkami, že štátny príslušník tretej krajiny predstavuje bezpečnostné riziko.

(8) Za bezpečnostné riziko podľa odseku 7 sa považuje skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny je vedený na zozname sankcionovaných osôb, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie vyhlásené predpismi o medzinárodných sankciách, alebo je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku