PN – môže zamestnávateľ kontrolovať zamestnanca?
Podľa § 81 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len ZP) je zamestnanec povinný v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Tejto povinnosti zamestnanca by malo korelovať oprávnenie zamestnávateľa skontrolovať jej dodržiavanie. Je však zamestnávateľ vybavený takou kompetenciou? Môže skontrolovať dodržiavanie liečebného režimu zamestnancom?
Čo je to liečebný režim?
V prípade vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti podľa § 227 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) je ošetrujúcim lekárom určený tzv. liečebný režim podľa § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Liečebný režim je definovaný ako životospráva osoby na podporu liečby a určuje ho výslovne ošetrujúci lekár. Ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodne o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví jej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme.
V tomto potvrdení vyznačí poistný vzťah vo vzťahu, ku ktorému osoba vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť a určí tejto osobe liečebný režim. Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, je jeho povinnosťou dodržiavať liečebný režim, ktorý mu stanovil ošetrujúci lekár [§ 81 písm. d) ZP].
Rovnaká povinnosť mu vyplýva aj z § 227 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom poistení. Ust. § 227 ods. 2 písm. f) zákona o sociálnom poistení ďalej precizuje, že poistenec (zamestnanec) je povinný zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva a bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni jej zmenu.
Kto kontroluje dodržiavanie liečebného režimu?
Dodržiavanie liečebného režimu sa zisťuje prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Právna úprava kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca (zamestnanca) je upravená v § 155 zákona o sociálnom poistení. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca (zamestnanca), ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Podnet na kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnancov počas ich dočasnej práceneschopnosti môže dať Sociálnej poisťovni v zmysle § 155 ods. 3 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár, ošetrujúci lekár, zamestnávateľ, pričom kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor, a tiež iná fyzická osoba alebo právnická osoba. Z uvedeného jasne vyplýva, že zamestnávateľ nie je vybavený kompetenciou skontrolovať dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca. Je to logické, pretože zamestnávateľ nie je spravidla odborne vybavený na takúto kontrolu, keďže nemá príslušné zdravotnícke vzdelanie.
Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho dočasne práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže teda požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly. Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca (zamestnanca) sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.
Na začiatku nahlásenú adresu je možné zmeniť po dohode s ošetrujúcim lekárom. Prípadnú zmenu adresy je potrebné písomne oznámiť do 8 dní príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonať každý deň v týždni, a teda aj počas víkendu, či sviatkov a vykonáva sa od 1. dňa dočasnej práceneschopnosti.
V prípade, že dočasne práceneschopný poistenec (zamestnanec) nie je zastihnutý na nahlásenej adrese, lekár, ktorý vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu, nechá v poštovej schránke oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe uvedeného oznámenia je nevyhnutné, aby poistenec kontaktoval útvar lekárskej posudkovej činnosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde môže preukázať dôvod svojej neprítomnosti.
Čo môže kontrolovať zamestnávateľ?
Dodržiavanie liečebného režimu zamestnancom je jeho základnou pracovnou povinnosťou [viď § 81 písm. d) ZP – Základné povinnosti zamestnanca]. Aj keď teda do istej miery fiktívnou, keďže počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec dohodnutú prácu nevykonáva, ale pracovnoprávny vzťah trvá naďalej. Ako sme uviedli, zamestnávateľ nie je odborne spôsobilý posúdiť dodržiavanie liečebného režimu v nadväznosti na konkrétnu zdravotnú diagnózu zamestnanca, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nie je známa.
Zamestnávateľ sa v praxi môže obmedziť nanajvýš na kontrolu prítomnosti zamestnanca v mieste bydliska alebo na mieste, ktoré uviedol, že sa na ňom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bude zdržiavať s prihliadnutím na prípadné vychádzky určené ošetrujúcim lekárom. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zamestnávateľ vie, kde sa má zamestnanec zdržiavať a či má zo strany ošetrujúceho lekára povolené vychádzky. Iné informácie zamestnávateľ nemá k dispozícii.
Kontrola prítomnosti zamestnanca na adrese
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca má teda aj zamestnávateľ právo vykonať kontrolu, no len v rozsahu, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Neznamená to, že by zamestnávateľ mohol automaticky vstúpiť do obydlia zamestnanca. Návštevu v domácnosti zamestnanca zamestnávateľ nemôže zrealizovať bez súhlasu zamestnanca. Ak zamestnanec, či jeho rodinný príslušník odmietne vpustiť zamestnávateľa do obydlia, bez ďalšieho takéto konanie nemožno považovať za porušenie liečebného režimu.
Kontrola prítomnosti zamestnanca na adrese je obmedzená aj čo do časového rozsahu.
Poznámka:
Z odbornej literatúry (Barancová, H., 2018, Kochan, Radim, 2014) vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený kontrolovať zamestnanca počas obdobia, v ktorom je uznaný za dočasne práceneschopného od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, čo zodpovedá podpornému obdobiu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácanej zamestnávateľom.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre realizáciu takýchto kontrol svojich zamestnancov, mal by si podmienky výkonu kontroly upraviť internou normou (pokynom, smernicou). Normovaný proces mu umožní transparentný a voči všetkým kontrolovaným nediskriminujúci postup. Je vhodné, aby si zamestnávateľ v takejto inštrukcii upravil kto sa bude zúčastňovať výkonu kontroly dodržiavania prítomnosti zamestnanca na adrese. Odporúča sa zabezpečiť aspoň dve kontrolujúce osoby, prípadne ďalšieho nestranného svedka. O kontrole by mal byť vyhotovený zápis, najmä, ak zamestnanec nebol na adrese zastihnutý. S obsahom zápisu by bol zamestnanec konfrontovaný po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. V rámci tejto konfrontácie by ho zamestnávateľ vyzval, aby ho zamestnanec informoval o termínoch vyšetrení, ktoré počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti absolvoval.
Ak sa termín kontroly vykonanej zamestnávateľom a termín vyšetrenia nebudú zhodovať, zamestnávateľ by mal za preukázané, že zamestnanec sa na svojej adrese nezdržiaval. Zamestnávateľ však musí vziať na zreteľ aj takú situáciu, že zamestnanec žije sám a v čase kontroly realizovanej zamestnávateľom bol na nákup základných potravín alebo v lekárni doplniť si lieky. Na druhej strane, by zamestnanec mal vedieť preukázať takéto zdôvodnenia svojej neprítomnosti v mieste zdržiavania sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti, napr. bločkom z potravín alebo lekárne.
Sankcie
Ak má zamestnávateľ za preukázané, že zamestnanec porušil stanovený režim, t. j. nezdržiaval sa v mieste pobytu, či nedodržal dobu a rozsah vychádzok, môže zamestnanca sankcionovať, napr. napomenutím, krátením mzdovej zložky určenej k osobnému ohodnoteniu, prípadne môže takéto konanie posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny. Závisí od rozhodnutia zamestnávateľa akú intenzitu prisúdi porušeniu takejto povinnosti. Môže porušenie stanoveného režimu vyhodnotiť ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré zamestnanca písomne upozorní.
Ak by zamestnanec opakovane porušil pracovné povinnosti v priebehu 6 mesiacov, je zamestnávateľ oprávnený s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou. Viacnásobné porušenie stanoveného režimu v krátkom čase by mohlo byť vyhodnotené aj ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Ak porušenie liečebného režimu zistí Sociálna poisťovňa, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenského, a to odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu (§ 38 zákona o sociálnom poistení). Sociálna poisťovňa oznámi porušenie liečebného režimu ošetrujúcemu lekárovi (§ 155 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení) a zamestnávateľovi [§ 226 ods. 1 písm. p) bod 1 zákona o sociálnom poistení].
doc. JUDr. Jana Žuľová, PhD.
UPJŠ, Právnická fakulta
