Platobná neschopnosť zamestnávateľa

Zákon č.  7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vo svojom § 3 upravuje, kedy nastáva úpadok dlžníka. Podľa cit. ustanovenia, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

ÚPADOK JE EKONOMICKÝ, OBJEKTÍVNY STAV, ktorý nastáva nezávisle od vôle subjektu, ktorého sa týka, t.j. najmä nezávisle od vôle dlžníka, ako aj nezávisle od rozhodnutia súdu príp. iných orgánov verejnej moci. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii definuje dve základné formy úpadku – platobnú neschopnosť a predlženie – pričom každá z týchto foriem úpadku má odlišnú podstatu a rôzne príčiny vzniku. Môžu nastať nezávisle od seba alebo vo vzájomnej súvislosti.

Pokiaľ ide o platobnú neschopnosť ako prvú formu úpadku, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

NÁROKY ZAMESTNANCOV V PRÍPADE PLATOBNEJ NESCHOPNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA. Podľa § 21 Zákonníka práce, v prípade, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, tieto nároky zamestnancov sa uspokoja dávkou garančného poistenia podľa zákona č.  461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zamestnávateľ sa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č.  461/2003 Z. z. o sociálnom poistení považuje za platobne neschopného, ak bol na neho podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Platobná neschopnosť zamestnávateľa vzniká dňom doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.

Na uspokojenie nárokov zamestnanca z pracovnoprávnych vzťahov dávkou garančného poistenia musia byť kumulatívne splnené obe zákonné podmienky, a to jednak musí existovať platobná neschopnosť zamestnávateľa, a musí existovať objektívna nemožnosť zamestnávateľa uspokojiť nároky zamestnanca vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Zákonník práce vo svojom § 22 ukladá v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľovi informačnú povinnosť, ktorá sa bezprostredne viaže na uplatňovanie nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov pri vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Táto informačná povinnosť sa nevzťahuje len na zamestnávateľa, ale aj na predbežného správcu konkurznej podstaty a na správcu konkurznej podstaty. Informačná povinnosť v zmysle tohto ustanovenia je prioritne adresovaná zástupcom zamestnancov. Ak však u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, táto informačná povinnosť je adresovaná priamo zamestnancom, a to všetkým zamestnancom, resp. každému zamestnancovi, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca v pracovnom pomere, alebo o zamestnanca vykonávajúceho práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. O platobnej neschopnosti je zamestnávateľ, resp. predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty povinný informovať do 10 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. S nedodržaním tejto lehoty Zákonník práce nespája žiadnu sankciu, a preto táto lehota má len poriadkový charakter.

Na druhej strane, Zákonník práce ukladá v § 22 ak každému zamestnancovi oznamovaciu povinnosť, obsahom ktorej je poskytnutie všetkých informácií potrebných v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona o sociálnom poistení. Adresátom v tejto oznamovacej povinnosti zamestnanca je zamestnávateľ, resp. predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty. Základnou podmienkou na vznik oznamovacej povinnosti zamestnanca je existencia žiadosti zamestnávateľa, predbežného správcu konkurznej podstaty alebo správcu konkurznej podstaty. S porušením tejto oznamovacej povinnosti zamestnanca Zákonník práce opäť nespája priamo žiadnu sankciu.

GARANČNÝM POISTENÍM sa
v zmysle § 2 písm. d) zákona č.  461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
rozumie poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov na zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Garančné poistenie podľa zákona o sociálnom poistení vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, resp. člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Garančné poistenie zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, resp. ani jedného člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.

V prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, zamestnanec v pracovnom pomere a rovnako tak zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má nárok na dávku garančného poistenia, ktorou sa rozumie:

a)  nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b)  nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c)  nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d)  nárok na náhradu mzdy za sviatky a nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci,

e)  nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, a za predchádzajúci rok,

f)  nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g)  nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h)  nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

j)  nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

k)  nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah, t.j. pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, uzatvoril so zamestnávateľom až po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

Dávku garančného poistenia vypláca Sociálna poisťovňa. Dávka garančného poistenia sa vypláca v sume príslušného nároku, zníženého o poistné na zdravotné poistenie, o poistné na nemocenské poistenie, o poistné na starobné poistenie, o poistné na invalidné poistenie, o poistné na poistenie z nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a o preddavok na daň alebo o daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok. Dávka garančného poistenia sa vypláca maximálne vo výške a v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti alebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

KONKURZ A PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY. Podľa § 56 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu konkurznej podstaty okrem oprávnenia nakladať s majetkom, ktorý tvorí konkurznú podstatu, aj oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch, v ktorých úpadca vystupuje ako zamestnávateľ. Znamená to, že správca je, okrem iného, oprávnený počas konkurzu robiť všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, ako napríklad uzatvárať pracovné zmluvy, dohody o hmotnej zodpovednosti alebo rozdeľovať prácu.

Zákon rieši aj otázku vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy, ak je tam prítomný tzv. cudzí prvok (napr. zahraničný zamestnávateľ) Podľa § 188 ods. 1zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinky vyhlásenia konkurzu na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov sa riadia výlučne právom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovnoprávny vzťah zamestnanca.

Zákon ukladá správcovi viaceré povinnosti, napríklad je povinný s odbornou starostlivosťou plniť všetky povinnosti, ktoré má ako zamestnávateľ v prípade skončenia pracovného pomeru a dodržať postup stanovený Zákonníkom práce pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Podľa § 88 zákona, správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí prevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade so zákonom.

V prevádzkovaní podniku môže správca pokračovať,

len v prípade, ak

a)  je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i). Súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace po lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate,

b)  v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota oddelenej podstaty. Súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku sa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a

c)  v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil. Prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.

Ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania, správca je povinný bezodkladne informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán a vyžiadať si pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku.

Zákon rieši otázku kvalifikovania pohľadávok, ktoré majú zamestnanci voči zamestnávateľovi (napr. mzda, odstupné, stravné lístky, a pod.) a to, ak ide o pohľadávky pred vyhlásením konkurzu, ako aj pohľadávky po vyhlásení konkurzu (napr. ak správca naďalej prevádzkuje podnik).

Podľa § 87 ods. 1, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

Podľa § 87 ods. 2 pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

-    náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu,

-    právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,

-    náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,

-    výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,

-    náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,

-    odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,

-    mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,

-    pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

-    pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

-    pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

-    pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

-    pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

-    ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

Podľa § 87 ods. 3 pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), t. j. pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, si zamestnanec musí uplatniť prihláškou.

ZÁVER - Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.

František Kováč