Platba školného a poskytovanie štipendií
Školné patrí v súlade s ustanoveniami zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi vlastné príjmy vysokej školy. Treba si však uvedomiť, že najmenej pätinu z tohto príjmu musia verejné a štátne vysoké školy použiť na financovanie štipendií, ako je sociálne alebo motivačné (prospechové) štipendium. Význam školného samozrejme rastie u súkromných vysokých škôl, ktoré nedostávajú štátnu dotáciu. Školné je preto v prípade súkromných škôl samozrejmosťou a ich výšku si určujú samé.
Financovanie vysokých škôl
Hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu. Na pokrytie výdavkov potrebných na svoju činnosť verejná vysoká škola využíva aj ďalšie zdroje (školné, poplatky spojené so štúdiom, výnosy z ďalšieho vzdelávania, výnosy z majetku verejnej vysokej školy, výnosy z duševného vlastníctva, výnosy z vlastných finančných fondov, výnosy z darov, iné výnosy z hlavnej činnosti verejnej vysokej školy, výnosy z podnikateľskej činnosti verejnej vysokej školy).
Ministerstvo školstva ich poskytuje na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.
Citované ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na základe zmluvy obsahujúcej okrem identifikačných údajov zmluvných strán najmä
a) účel, na ktorý sa dotácie poskytujú, a ďalšie podmienky ich použitia,
b) objem dotácií vrátane objemu ich jednotlivých častí,
c) čas a spôsob poskytnutia dotácií,
d) merateľné ukazovatele na účel napĺňania poslania vysokej školy na obdobie troch rokov zostavené v súlade s vydanou metodikou podľa tematických okruhov uvedených v dlhodobom zámere ministerstva školstva vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl, ktorých plnenie je podmienkou poskytnutia dotácie,
e) dátum, do ktorého príjemca predloží poskytovateľovi zúčtovanie dotácií.
Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, kvalita, uplatnenie absolventov v praxi a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby. V počte študentov a absolventov sa nezohľadňujú študenti uhrádzajúci školné a študenti na pracovisku verejnej vysokej školy v zahraničí a na pracovisku jej súčasti v zahraničí. Do výšky ročného školného sa započítava aj výška peňažných darov prijatých vysokou školou od študentov alebo tretích osôb v súvislosti s poskytovaním, organizovaním alebo zabezpečovaním vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky.
Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť pozostáva z inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja a účelovej formy podpory výskumu a vývoja poskytnutej na základe súťaže. Pri poskytovaní inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja sa zohľadňuje výskumná, vývojová alebo umelecká kapacita verejnej vysokej školy, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo umenia, periodické hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti verejnej vysokej školy a riešenie výskumných a umeleckých projektov, ktoré boli vybrané na financovanie v rámci vnútorného grantového systému ministerstva školstva.
Dotácia na rozvoj vysokej školy sa určuje na základe výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé vysoké školy predkladajú ministerstvu školstva projekty na uskutočňovanie svojich rozvojových programov. Pri tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita predkladaných projektov, dlhodobý zámer ministerstva školstva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.
Dotácia na sociálnu podporu študentov vychádza z nárokov študentov uvádzaných v tomto príspevku a pri nenárokových položkách sociálnej podpory z možností štátneho rozpočtu. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov má vysoká škola právny nárok.
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje dotácie jednotlivým verejným vysokým školám na príslušný kalendárny rok do 60 dní po schválení štátneho rozpočtu.
Zostatok dotácií nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku môže vysoká škola použiť v nasledujúcich kalendárnych rokoch, ak dodržala podmienky uvedené v zmluve o dotácii, ak nie je v zmluve o dotácii uvedené inak. Tento zostatok nemá vplyv na prideľovanie dotácií na nasledujúci rok. Zostatok časti dotácie na sociálnu podporu študentov pridelenej na pokrytie zákonných nárokov študentov nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku prechádza do nasledujúceho roku. Tento zostatok sa stáva súčasťou dotácie na sociálnu podporu študentov v nasledujúcom kalendárnom roku.
Ministerstvo školstva môže poskytnúť verejnej vysokej škole finančné prostriedky, ktorými podporí zlúčenie verejných vysokých škôl alebo splynutie verejných vysokých škôl, alebo vytvorenie konzorcií vysokých škôl.
Súkromná vysoká škola si zabezpečuje finančné prostriedky na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť.
Ministerstvo školstva môže uzatvoriť so súkromnou vysokou školou zmluvu, ktorej predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov podmienené plnením merateľných ukazovateľov na účel napĺňania poslania vysokej školy dohodnutých na tri roky a zostavených podľa tematických okruhov uvedených v dlhodobom zámere ministerstva školstva.
Ministerstvo školstva poskytuje súkromnej vysokej škole dotáciu na sociálnu podporu študentov. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov má súkromná vysoká škola právny nárok.
Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole
Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na verejnej vysokej škole je 10 % z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom školstva verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý začína v danom kalendárnom roku.
Rektor verejnej vysokej školy určuje pre jednotlivé študijné programy ročné školné. V prípade, že ide o študijné programy zabezpečované fakultou, rektor verejnej vysokej školy určuje ročné školné pre tieto študijné programy na návrh dekana fakulty. Ročné školné sa vzťahuje na akademický rok. Ročné školné v študijných programoch v dennej forme štúdia nesmie prekročiť päťnásobok základu. Ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia nesmie prekročiť súčin sumy maximálneho ročného školného, ktorú na príslušný akademický rok ustanovuje ministerstvo školstva opatrením, a koeficientu, ktorý je vyjadrený ako podiel počtu kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia príslušného študijného programu, a súčinu štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a čísla 60. Maximálne ročné školné v študijných programoch v externej forme štúdia je odvodené od dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov.
Študent verejnej vysokej školy v dennej forme štúdia je povinný uhradiť ročné školné, ak mu vznikne táto povinnosť podľa podmienok stanovených v uvedenom zákone. Študent verejnej vysokej školy v externej forme štúdia je povinný uhrádzať ročné školné v každom roku štúdia.
Študent, ktorý študuje súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni, je povinný uhradiť ročné školné v druhom a ďalšom študijnom programe za štúdium v príslušnom akademickom roku. Študent, ktorý sa opätovne zapíše na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole pomernú časť z ročného školného v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zostávajúcich do konca príslušného akademického roka po jeho opätovnom zapísaní.
Študent, ktorý študuje študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole ročné školné za každý ďalší rok štúdia. V prípade, že študijný program študuje dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, z dôvodu účasti na akademickej mobilite v rámci výmenného programu pri dodržaní podmienok tohto výmenného programu, alebo ak mu v poslednom roku štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu bolo poskytované sociálne štipendium, povinnosť uhradiť školné nevzniká v najbližšom roku štúdia, ktorý nasleduje po prekročení štandardnej dĺžky štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na verejnej vysokej škole v niektorom zo študijných programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania. Ak však bol študent v jednom akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov, do celkovej doby štúdia sa mu započítava len jeden rok. Školné z dôvodu štúdia dlhšieho, ako je štandardná dĺžka štúdia príslušného študijného programu, sa určí ako pomerná časť z ročného školného v závislosti od počtu kreditov, ktoré má študent získať v príslušnom akademickom roku vo vzťahu k štandardnej záťaži študenta.
V celkovej dobe štúdia sa nezohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium na verejnej vysokej škole v študijnom programe, v ktorom uhrádzal školné. Študent študijného programu v dennej forme štúdia je povinný v každom akademickom roku uhrádzať ročné školné, ak sa študijný program uskutočňuje výlučne v inom ako štátnom jazyku.
Táto povinnosť vznikne, len ak
a) niektorá verejná vysoká škola v akademickom roku, v ktorom študent začal študovať príslušný študijný program, prijímala na štúdium v tom istom študijnom odbore a stupni v študijnom programe, ktorý sa uskutočňuje aj v štátnom jazyku, a
b) vysoká škola o povinnosti uhradiť školné písomne informovala prijatého uchádzača o štúdium spolu s výškou ročného školného na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia študijného programu.
Povinnosť študenta uhradiť školné však nevznikne, ak
a) študijný program v dennej forme štúdia sa uskutočňuje aj v jazyku národnostnej menšiny (§ 1 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v platnom znení) a
b) súčasťou poslania verejnej vysokej školy podľa dlhodobého zámeru vysokej školy, alebo ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasťou poslania fakulty podľa dlhodobého zámeru fakulty, je v čase prijatia študenta na štúdium výchova odborníkov s vysokoškolským vzdelaním patriacich k príslušnej národnostnej menšine.
Za účelom realizácie uvedenej povinnosti sa prvé tri roky štúdia v študijných programoch považujú za študijné programy prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia v študijnom programe za štúdium v študijnom programe druhého stupňa tak, že štvrtý rok štúdia v študijnom programe sa považuje za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky primerane.
Ak ide o študenta, ktorý študuje na základe medzištátnej alebo medzinárodnej zmluvy, školné a poplatky spojené so štúdiom sa riadia ustanoveniami tejto zmluvy. V prípade, že citované zmluvy neupravujú podmienky úhrady školného alebo ak sa podľa nich školné uhrádza, podľa predpisov prijímajúceho štátu, povinnosť uhradiť školné nevzniká, ak sa študentovi poskytuje štipendium z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Študentovi, ktorému sa poskytuje štipendium zo štipendijného programu vytvoreného so súhlasom vlády a študentovi, ktorý v Slovenskej republike študuje v rámci akademickej mobility, prostredníctvom výmenného programu vytvoreného so súhlasom vlády alebo v rámci programu Európskej únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport, alebo študentovi, ktorému bol udelený azyl, poskytnuté dočasné útočisko alebo mu bola poskytnutá doplnková ochrana povinnosť uhradiť školné nevzniká. Študent, ktorému bolo vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí sa na účely školného považuje za občana Slovenskej republiky.
Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25 % základu spomínaného v predchádzajúcom. Uvedená vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno určiť do 150 % základu citovaného základu.
Verejná vysoká škola môže požadovať aj poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu.
Táto vysoká škola môže požadovať poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií, za vydanie dokladov o absolvovaní štúdia, ak sa požadujú v cudzom jazyku, za vydanie kópií dokladov o absolvovaní štúdia. Výšku poplatku určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi.
Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium školné a poplatky spojené so štúdiom na nasledujúci akademický rok. Pri študijných programoch v externej forme štúdia a študijných programoch uskutočňovaných výlučne v inom ako štátnom jazyku zverejní povinnosť študenta uhradiť školné na všetky roky štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia študijného programu pre študentov prijatých na štúdium v príslušnom akademickom roku. Verejná vysoká škola môže zverejnené školné v priebehu štúdia znížiť. Školné po prekročení štandardnej dĺžky štúdia zodpovedá školnému určenému v študijnom programe na príslušný akademický rok. Formu platenia a splatnosť poplatkov určí štatút verejnej vysokej školy.
Rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.
Školné a poplatky spojené so štúdiom sú výnosom vysokej školy. Najmenej 20 % príjmov zo školného je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy. Tú časť príjmov zo školného, ktorá nie je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy, možno použiť len na plnenie hlavných úloh verejnej vysokej školy v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
Povinnosť uhradiť školné a poplatky spojené so štúdiom môže na seba prevziať aj iná fyzická osoba alebo právnická osoba.
Štipendium
Ako sme už v úvode príspevku uviedli, musia verejné a štátne vysoké školy použiť na financovanie štipendií, ako je sociálne alebo motivačné (prospechové) štipendium.
Študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov spájajúcich prvý stupeň a druhý stupeň, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo študentom, ktorým bol udelený azyl, bola poskytnutá doplnková ochrana alebo bolo poskytnuté dočasné útočisko, sa na základe splnenia ustanovených podmienok (§ 96 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v platnom znení) priznáva sociálne štipendium. Tento druh štipendia prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.
Na sociálne štipendium však nemá nárok študent,
• ktorý študuje študijný program prvého stupňa, ak už dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
• ktorý už dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
• ktorému bolo poskytované sociálne štipendium v príslušnom roku štúdia alebo v jeho časti v študijnom programe príslušného stupňa vysokoškolského vzdelania, avšak prvé tri roky štúdia v daných študijných programoch sa považujú za štúdium v študijnom programe prvého stupňa a štvrtý a ďalšie roky štúdia za štúdium v študijnom programe druhého stupňa, pričom štvrtý rok štúdia v študijnom programe je na spomínané účely považovaný za prvý rok štúdia v študijnom programe druhého stupňa a ďalšie roky štúdia primerane,
• ktorý príslušný študijný program študuje dlhšie ako je jeho štandardná dĺžka štúdia alebo
• ktorý študuje externou formou štúdia.
Študentovi so špecifickými potrebami sa môže priznať sociálne štipendium aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia, ak je toto prekročenie spôsobené jeho zdravotným postihnutím.
Pre jeho priznanie je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima [§ 2 písm. a) zákona č 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov].
O nároku na priznanie sociálneho štipendia rozhoduje rektor vysokej školy, ktorej je študent študentom, alebo dekan fakulty, ktorá zabezpečuje príslušný študijný program, ak to ustanoví štatút vysokej školy. V prípade, že študent nesplní podmienky na priznanie sociálneho štipendia, vysoká škola sociálne štipendium neprizná.
Na účely preukazovania nároku, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na sociálne štipendium, ochrany a domáhania sa práv študenta a vysokej školy sú vysoká škola, ministerstvo školstva a príslušné ministerstvo, ak ide o štátnu vysokú školu, oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o priznaní sociálneho štipendia.
Vysoká škola poskytuje sociálne štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie študent v žiadosti o priznanie sociálneho štipendia.
Vysoká škola priznáva študentom motivačné štipendium
a) v študijných odboroch určovaných na základe analýz a prognóz vývoja trhu práce, so zohľadnením študijných výsledkov z predchádzajúceho štúdia; ak ide o študenta študijného programu prvého stupňa, v prvom roku štúdia sa zohľadnia študijné výsledky z posledného roku štúdia na strednej škole,
b) za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti.
Okrem uvedených štipendií poskytovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu, môže študent obdržať i štipendium z vlastných zdrojov vysokej školy, či podnikové štipendium.
Vysoká škola priznáva v rámci svojich možností študentom a absolventom, u ktorých od riadneho skončenia štúdia neuplynulo viac ako 90 dní, štipendiá z vlastných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti alebo ako jednorazovú, či pravidelnú sociálnu podporu. Podmienky na poskytovanie takýchto druhov štipendií určuje štipendijný poriadok vysokej školy alebo štipendijný poriadok fakulty.
Vysoká škola môže uzatvoriť s podnikateľom (§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov) zmluvu o štipendijnom programe na poskytovanie podnikových štipendií. Účelom podnikového štipendia je podpora štúdia vo vybraných študijných programoch alebo motivácia k voľbe určitej témy záverečnej práce. Na podnikové štipendium nemá študent právny nárok.
Zmluva o štipendijnom programe na poskytovanie podnikových štipendií obsahuje najmä
• identifikačné údaje zmluvných strán,
• podmienky poskytovania podnikového štipendia,
• pravidlá na určovanie výšky podnikového štipendia,
• kritériá výberu študentov, ak podmienky na poskytovanie podnikového štipendia spĺňa viac študentov, ako je počet študentov, ktorým možno podnikové štipendium poskytnúť,
• lehotu na podávanie žiadostí o poskytnutie podnikového štipendia,
• termíny poskytovania podnikového štipendia,
• objem finančných prostriedkov na podnikové štipendiá, ktoré sa podnikateľ zaviaže poskytnúť v jednom akademickom roku, alebo termíny a spôsob jeho oznámenia, ak sa má štipendijný program uskutočňovať viac rokov,
• dôvody, pre ktoré podnikateľ môže predčasne ukončiť poskytovanie podnikového štipendia študentovi,
• termíny a spôsob oznámenia údajov o poskytnutých podnikových štipendiách vysokej škole.
Podnikové štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti študenta. Splnenie podmienok poskytovania podnikového štipendia vyhodnocujú spoločne vysoká škola a podnikateľ. Poskytnutie podnikového štipendia vysoká škola písomne oznámi študentovi vrátane podmienok jeho poskytovania.
Vysoká škola neručí za záväzky podnikateľa pri vyplácaní podnikového štipendia. Nedodržanie záväzkov podnikateľa voči študentovi môže byť dôvodom na skončenie štipendijného programu. Skončením štipendijného programu nezanikajú záväzky podnikateľa voči príslušnému študentovi.
V podmienkach štipendijného programu možno vylúčiť priznanie podnikového štipendia, ak študentovi bolo priznané podnikové štipendium z iného štipendijného programu uskutočňovaného tou istou vysokou školou.
Pri poskytnutí podnikového štipendia sa podnikateľ a študent môžu dohodnúť, že podmienkou poskytovania podnikového štipendia bude aj záväzok študenta, že s podnikateľom uzatvorí pracovnoprávny vzťah na dohodnutú dobu určitú so mzdou alebo s odmenou, akú podnikateľ v súlade so svojimi mzdovými podmienkami poskytuje iným zamestnancom, ktorí vykonávajú u podnikateľa rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce.
Priemerná mesačná výška podnikového štipendia poskytnutá študentovi v jednom akademickom roku nesmie presiahnuť štvornásobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole
Súkromné vysoké školy sú oprávnené požadovať školné a poplatky spojené so štúdiom od svojich študentov. Výška školného a poplatkov spojených so štúdiom nie je zákonom obmedzená. Rovnako zákon neurčuje podmienky na úhradu školného. Jedinou povinnosťou súkromnej vysokej školy je zverejnenie školného a poplatkov spojených na štúdium na nasledujúci akademický rok najmenej dva mesiace pred termínom na podávanie prihlášok na štúdium. Školné je v prípade súkromných vysokých škôl obvykle hlavným zdrojom ich príjmu.
JUDr. Miroslav Tichý
