Personálna agenda
na prelome rokov v kontexte ZDP

Okrem pravidelne sa každý kalendárny mesiac opakujúcich činností (tzn. výpočet mzdy, poistného a odvodu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov atď.), vzniká v kontexte s ukončením jedného kalendárneho roka a začiatkom ďalšieho kalendárneho roka celý rad ďalších povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov. Predovšetkým sa jedná o náležitosti vzťahujúce sa na styk zamestnávateľov so zamestnancami a rôznymi štátnymi a verejnými inštitúciami v oblasti vykazovania, štatistiky a vyhotovovania zákonmi ustanovených dokumentov. V duchu uvedeného je tak pre zamestnávateľov aj obdobie konca kalendárneho roka 2025 a začiatku roka 2026 spojené s plnením rôznych povinností voči svojim zamestnancom aj rôznym inštitúciám.

Zamestnávatelia vystupujú nielen v pozícii poskytovateľov mzdy

Zamestnávatelia vystupujú zároveň aj v pozícii účtovných jednotiek, platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti, platiteľov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie svojich zamestnancov. Vyššie spomínané povinnosti je z tohto dôvodu nevyhnutné posudzovať v súčinnosti s viacerými právnymi predpismi, pričom ide predovšetkým o zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“), zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“), zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“), zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p. (ďaľej iba „zákon o službách zamestnanosti“), zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o zdravotnom poistení“), zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) ale aj napr. o zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom fonde“) alebo zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v z. n. p.

Prelom kalendárnych rokov v kontexte zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti a teda je platiteľom dane z príjmov je v kontexte so zákonom o dani z príjmov viazaný viacerými povinnosťami v súvislosti s uzatváraním zdaňovacieho obdobia.

Predovšetkým ide o ustanovenie § 39 spomínaného právneho predpisu (mzdové listy, výplatné listiny, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, potvrdenie o zaplatení dane podľa § 50 zákona o dani z príjmov, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti).

Mzdové listy a výplatné listiny

Povinnosť zamestnávateľov, ktorí sú platiteľom dane z príjmov, viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac, ako aj za celé zdaňovacie obdobie, vyplýva na základe ustanovenia § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Mzdové listy

predstavujú v rámci mzdového účtovníctva najdôležitejší doklad. Z pohľadu účtovníctva ako takého je základným účtovným dokladom pre správne zúčtovanie a vyplatenie príjmov jednotlivým zamestnancom. Povinné náležitosti mzdového listu sú obsiahnuté v rámci ustanovenia § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Je potrebné v mzdovom liste uvádzať aj mzdy, ktoré sú síce zaúčtované, ale neboli v skutočnosti zamestnancom vyplatené?

V mzdovom liste sa v zmysle § 39 ods. 2 písm. f) bodu 2 zákona o dani z príjmov uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac bez ohľadu na skutočnosť či išlo o peňažné alebo nepeňažné plnenie. To znamená, že úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtované ale nevyplatené mzdy v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádzajú.

Možno tak skonštatovať, že do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. januára nasledujúceho roka. Takéto tvrdenie možno oprieť o nasledujúce ustanovenia:

•    § 129 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak,

•    § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že náležitosti mzdového listu uvedené v rámci § 39 ods. 2 písm. a) až d) zákona o dani z príjmov, sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p.

V prípade zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy

uvedené v § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov má zamestnávateľ na výber. Buď sa rozhodne viesť mzdové listy v zmysle štruktúry ustanovenej prostredníctvom spomínaného § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov alebo ak tak neurobí, potom je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

V súvislosti s uvedenými evidenčnými povinnosťami treba poznamenať, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, a doručiť zamestnancovi najneskôr do

a)  10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo

b)  do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

Výplatné listiny

Aj keď povinné náležitosti výplatných listín striktne neustanovuje žiadny právny predpis, v podstate sú identické ako povinné náležitosti mzdového listu, ktoré predpisuje ustanovenie § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Na základe ustanovenia § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce.

Tento doklad sa musí poskytnúť v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní formou elektronických prostriedkov.

Po zúčtovaní a vyplatení mzdy za december 2025 by mala automaticky nasledovať kontrola správnosti mzdových listov ako aj verifikácia údajov o vyplatenej zdaniteľnej mzde vo vzťahu k skutočne vyplateným príjmom. V rámci povinností v oblasti personálnej agendy na prelome rokov ďalej dochádza k uzatvoreniu mzdových listov, zosúčtovaniu jednotlivých položiek v mzdových listoch zamestnancov a k následnej rekapitulácii za celé zdaňovacie obdobie roku 2025.

Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti za rok 2025

V princípe platí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a na daňový bonus, ak zamestnanec podá vyhlásenie, ktoré doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami, o tom:

a)  že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b)  že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a daňový bonus podľa spomínaného zákona u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)  či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Na prelome kalendárnych rokov by teda každý zamestnávateľ mal skontrolovať či všetky náležitosti spojené so spomínaným vyhlásením sú v poriadku a riadne zdokladované, resp. zamestnancami preukázané.

Tiež je treba u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a daňový bonus skontrolovať v prípade, ak došlo v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov alebo na daňový bonus, či zamestnanec túto skutočnosť potvrdil podpisom vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, a to ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

Povinnosti zamestnávateľa v kontexte štatistických hlásení

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti štatistických hlásení vyplývajú zo zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v z. n. p. (ďalej iba „zákon o štátnej štatistike“).

Vo všobecnosti na základe ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o štátnej štatistike platí, že, spravodajské jednotky sú povinné úplne, pravdivo, v ustanovených termínoch a bezplatne poskytovať údaje požadované na štatistické zisťovania zahrnuté v programe štátnych štatistických zisťovaní na formulári spôsobom ustanoveným podľa § 18 ods. 5 zákona o štátnej štatistike (tzn. v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe).

Tzv. „Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026 je ustanovený prostredníctvom Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 425/2023 Z. z. Zamestnávateľom, ktorí sú tzv. spravodajskou jednotkou, vyplýva z uvedenej vyhlášky po ukončení kalendárneho roka povinnosť predložiť Štatistickému úradu Slovenskej republiky vyplnené vyhláškou ustanovené štatistické formuláre. V rámci štatistiky trhu práce ide predovšetkým o:

Štvrťročný výkaz o práci

Značka štatistického formulára (Práca 2-04)

Uvedený formulár sa však týka len takých zamestnávateľov - spravodajských jednotiek, ktorými sú subjekty vedené v registri organizácií štatistického úradu, ktoré patria do sektora verejnej správy a sektora neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam podľa ESA 2010 a všetky subjekty vedené v registri organizácií štatistického úradu, ktoré sú reklasifikované podľa ESA 2010 zo sektora nefinančných korporácií do sektora verejnej správy a všetky subjekty patriace do sektora finančných korporácií a nefinančných korporácií podľa ESA 2010, (vyčerpávajúce zisťovanie), s hlavnou ekonomickou činnosťou podľa SK NACE:

Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie a 94 Činnosti členských organizácií, ako aj vybrané subjekty vedené v registri organizácií štatistického úradu, ktoré patria do sektora nefinančných korporácií podľa ESA 2010, s počtom zamestnancov 0 až 19 s ročnými tržbami za vlastné výkony a tovar do 5 000 000 eur (výberové zisťovanie).

Ročný výkaz o úplných nákladoch práce

Značka štatistického formulára ÚNP 1-01

Uvedený formulár sa týka všetkých subjektov vedených v registri organizácií štatistického úradu s počtom zamestnancov 100 a viac (tzv. vyčerpávajúce zisťovanie) a vybraných subjektov vedených v registri organizácií štatistického úradu s menej ako 100 zamestnancami (tzv. výberové zisťovanie).

Ing. Ján Mintál

§ 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Nezdaniteľné časti základu dane

(1) Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.

(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a) sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“),

b) je vyšší ako 91,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

(3) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

a) rovnajúci sa alebo nižší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),