Personalistika a mzdy
5.1 Zamestnávanie
499. Zaplatené úroky
Zamestnanec v roku 2022 zaplatil úroky v sume 900 eur a úver na bývanie je úročený od marca 2022.
Aká suma predstavuje pomernú časť pripadajúca na rok 2022?
V žiadosti o ročné zúčtovanie dane si uplatní daňový bonus na zaplatené úroky v sume 333,34 eur a nie sumu 450 eur ako 50 % zo sumy zaplatených úrokov 900 eur. Maximálna suma za kalendárny rok je 400 eur, preto pomerná časť zo 400 eur pripadajúca na rok 2022 predstavuje sumu 333,34 eur (400 / 12 x 10)]. Daňový bonus na zaplatené úroky si môže zamestnanec uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo osobne prostredníctvom daňového priznania.
Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne okrem iného aj na daňový bonus na zaplatené úroky, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi potvrdením z banky a v žiadosti podpíše čestné vyhlásenie aj o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. 1. 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa § 122ya ods. 12 zákona o bankách. Zamestnanec, ktorý si u zamestnávateľa uplatní nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, potvrdenie z banky zamestnávateľovi predloží najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia a ak by potvrdenie z banky v ustanovenej lehote zamestnávateľovi nepredložil, bude povinný podať daňové priznanie.
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si daňový bonus na zaplatené úroky je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie v súlade s § 32 ods. 10 zákona o dani z príjmov, a to potvrdením z banky, ktorého kópia je prílohou daňového priznania.
500. Pomerná časť daňového bonusu
Zamestnanec požiadal banku o potvrdenie, pretože si chce uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vo svojom ročnom zúčtovaní dane za rok 2022. Banka mu vystavila potvrdenie, ktoré priloží k žiadosti o ročné zúčtovanie dane za rok 2022 alebo k svojmu daňovému priznaniu.
Má zamestnanec nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky?
Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 eur za rok. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má zamestnanec nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie.
Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila.
Daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus na deti podľa § 33 zákona o dani z príjmov. Ak je suma dane zníženej o daňový bonus na deti nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus na deti, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový bonus na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ.
Zamestnanec si v žiadosti o ročného zúčtovanie dane vypočíta daňový bonus na zaplatené úroky na základe údajov, ktoré má uvedené v potvrdení z banky.
V potvrdení z banky je uvedený aj deň, od ktorého je úver na bývanie úročený a tiež výška úrokov zaplatených v kalendárnom roku z výšky poskytnutého úveru na bývanie, najviac však zo sumy 50 000 eur.
501. Splnenie podmienky
Zamestnanec podal žiadosť o úver 20. 12. 2022, presne v deň svojich 36. narodenín a preto nemá nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.
Vakom prípade by uvedenú podmienku splnil?
Ak by podal žiadosť o úver o deň skôr, podmienku veku by bol splnil.
502. Úver na bývanie
Daňovník (dlžník) uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie vo februári 2022 (úročenie začalo od februára 2022), pričom splnil všetky zákonné podmienky na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky. Dňa 2. 11. 2022 daňovník zomrel a dedičom sa stala jeho sedemdesiatročná matka, na ktorú prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie po zomrelom daňovníkovi (synovi).
Ako bude v uvedenom prípade matka postupovať pri vysporiadaní daňovej povinnosti?
Matka v súlade s § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov podá daňové priznanie za zomrelého syna, v ktorom uplatní daňový bonus na zaplatené úroky pomernou časťou (február až november 2022), t. j. za mesiace žitia syna. Za predpokladu, že matka v roku 2022 nepoberala žiadne zdaniteľné príjmy, daňový bonus na zaplatené úroky pripadajúci na december 2022 si môže uplatniť matka len prostredníctvom daňového priznania typ A alebo typ B. Matka si môže uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky aj za nasledujúce zdaňovacie obdobia, a to až do uplynutia päťročnej lehoty na uplatnenie nároku. Päťročná lehota u matky začala plynúť od februára 2022, t. j. od začatia úročenia úveru na bývanie daňovníka (dlžníka) a uplynie v januári 2027.
Ustanovenia týkajúce sa splnenia podmienok zadefinovaného veku a priemerného mesačného zárobku sa na matku nevzťahujú.
503. Priznanie bonusu
20-ročnému zamestnancovi banka schválila v máji 2022 úver na kúpu bytu. Svojho zamestnávateľa požiadal o priznanie daňového bonusu na zaplatené úroky za časť roka 2022.
Vzťahuje sa bonus aj na jeho manželku?
Zamestnávateľ pri skúmaní podmienok na priznanie bonusu zistil, že manželka zamestnanca dosiahla vek 18 rokov až v novembri 2022, teda v čase podania žiadosti o úver nesplnila ako spoludĺžnička podmienku veku.
504. Časť kúpnej ceny
Zamestnanec v roku 2022 uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie na dom s pozemkom. Tuzemskou nehnuteľnosťou určenou na bývanie sa rozumie rodinný dom alebo byt.
Nemá zamestnanec povinnosť určiť, aká časť kúpnej ceny a tým aj úveru sa vzťahuje na dom a aká na pozemok?
Zamestnávateľ bude pri výpočte daňového bonusu na zaplatené úroky vychádzať z údajov uvedených v potvrdení z banky, ktoré zamestnancovi na jeho žiadosť vystaví banka a v tomto potvrdení táto skutočnosť bude zohľadnená.
505. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
Zamestnankyňa v júni 2022 uzatvorila zmluvu o úvere na bývanie, pričom spoludlžníkom bol manžel. Na uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky splnila všetky ustanovené podmienky. O dva mesiace uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie brat zamestnankyne, v ktorej zamestnankyňa vystupuje ako spoludlžníčka.
Môže si uplatniť nárok na daňový bonus aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou?
Ak si brat zamestnankyne za rok 2022 uplatní daňový bonus na zaplatené úroky, potom zamestnankyni nevznikne nárok na daňový bonus na zaplatené úroky zo zmluvy uzatvorenej v júni 2022. Daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
506. Nárok na daňový bonus
Zamestnanec si v roku 2021 uplatnil daňový bonus na zaplatené úroky. V septembri 2022 banka pristúpila k predaju nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ktorou za hypotéku daňovník ručil. Predajom tejto nehnuteľnosti v septembri 2022 bol úver na bývanie predčasne splatený.
Vznikne zamestnancovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2022?
Pretože na účely uplatňovania sumy daňového bonusu na zaplatené úroky sa za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov, predajom nehnuteľnosti bude táto podmienka porušená. Zamestnancovi preto nevznikne nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2022. Nárok na už uplatnený daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2021 nestráca.
507. Preverenie podmienky
Zamestnanec uzatvoril v marci 2022 zmluvu o úvere na bývanie. Podmienka priemerného mesačného príjmu bude splnená vtedy, ak jeho priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov za rok 2021 nepresiahol 1 574,30 eur. Podľa údajov uvedených v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2021 dosiahol tento zamestnanec úhrn zdaniteľných príjmov 16 000 eur, t. j. jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 1 333,33 eur (16 000 / 12).
Je podmienka príjmu ešte dodatočne preverovaná?
Podmienka príjmu sa preveruje len raz, a to k dátumu uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie a považuje sa za splnenú počas piatich rokov uplatňovania daňového bonusu na zaplatené úroky. Znamená to, že priemerný mesačný príjem zamestnanca na účely uplatňovania daňového bonusu na zaplatené úroky sa už za roky 2023 až 2026 nesleduje.
508. Výška daňového bonusu
Zamestnancovi vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2022. Banka mu poslala na jeho žiadosť potvrdenie, v ktorom okrem iného uviedla, že zamestnanec v roku 2022 zaplatil úroky vo výške 312 eur a úver na bývanie sa začal úročiť od 10. 10. 2022.
V akej výške si môže zamestnanec uplatniť daňový bonus?
Zamestnanec si môže za rok 2022 uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky len v pomernej v sume 100 eur a to aj napriek tomu, že 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období je suma 156 eur. Pomernú časť pripadajúcu na tri kalendárne mesiace 100 eur zamestnanec vypočíta z maximálnej ročnej sumy daňového bonusu na zaplatené úroky, t. j. zo sumy 400 eur (400 eur / 12 x 3 = 99,9999).
Daňový bonus na zaplatené úroky sa v zmysle § 47 ods. písm. b) zákona o dani z príjmov zaokrúhli na eurocenty nahor.
Otázky 499 – 508 vypracovala Ing. Zuzana Cingelová
509. Poskytnuté odstupné
Zamestnávateľ má uzavretú kolektívnu zmluvu v rámci ktorej je okrem iného ustanovené ako „zamestnanecký benefit“ poskytovanie odstupného pri skončení pracovného pomeru vo vyššom rozsahu ako stanovuje Zákonník práce.
Je možné uplatniť do daňových výdavkov takto poskytnuté odstupné?
Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce platí, že odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.
Ak sa teda v rámci kolektívnej zmluvy dohodlo vyššie odstupné ako minimálne limity uvádzané Zákonníkom práce, tento príjem je príjmom zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý je zamestnávateľ povinný zdaniť preddavkovou daňou v mesiaci výplaty, pripísania alebo poukázania zamestnancovi k dobru spolu s jeho bežným príjmom.
Pre zamestnávateľa bude takéto plnenie dohodnuté v kolektívnej zmluve jeho daňovo uznaným výdavkom.
510. Výška odstupného
Na základe kolektívnej zmluvy je výška odstupného ustanovená plošne v inej výške pre všetkých zamestnancov.
Môže zamestnávateľ individuálne v rámci vnútropodnikovej smernice zvýšiť resp. znížiť výšku odstupného pre určitých zamestnancov v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce?
V prípade, ak by zamestnávateľ v rámci vnútropodnikovej smernice ustanovil pre niektorých zamestnancov výšku odstupného nižšiu ako je dojednaná v rámci kolektívnej zmluvy, takýto postup nie je v súlade so Zákonníkom práce. Odstupné dojednané v kolektívnej zmluve môže tak zamestnanec od zamestnávateľ požadovať, a to aj súdnou cestou.
Rovnako, ak by zamestnávateľ v rámci vnútropodnikovej smernice ustanovil pre niektorých zamestnancov výšku odstupného vyššiu ako je dojednaná v rámci kolektívnej zmluvy nebol by takýto postup v súlade so Zákonníkom práce. Išlo by totiž o diskrimináciu voči ostatným zamestnancom.
Otázky 509 – 510 vypracoval Ing. Ján Mintál
511. Vymeškanie pracovných dní
Zamestnanec bol dočasne práceneschopný od 21. 9. 2022 do 14. 3. 2023. Nárok na dovolenku za rok 2022 zamestnávateľ zamestnancovi nekrátil. Ale v nasledujúcom roku zamestnávateľ nárok na dovolenku za rok 2023 krátil. Vychádzal zo skutočnosti, že zamestnanec zameškal z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti viac ako 100 pracovných dní.
Bol postup zamestnávateľa správny?
Postup zamestnávateľa správny nebol. Počet zameškaných dní sa na účely krátenia dovolenky posudzuje v každom kalendárnom roku osobitne. Z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec nezameškal 100 pracovných dní ani v roku 2022 a ani v roku 2023, preto dôvod na krátenie nároku na dovolenku nevznikol.
Ing. Iveta Matlovičová
512. Podmienka príjmu
Zamestnanec dosiahol za rok 2021 priemerný mesačný príjem v sume 2 225 eur a dvaja spoludlžníci dosiahli priemerné mesačné príjmy za rok 2019 1 641 eur a 845 eur.
Je v uvedenom prípade splnená podmienka príjmu?
Súčet priemerných mesačných príjmov 4 711 eur (2 225 eur +1 641 eur + 845 eur) je nižší, ako maximálna suma 4 722,90 eur, čo je súčin počtu účastníkov (dlžník + 2 spoludlžníci) a sumy 1 574,30 eur (3 x 1 574,30 eur). Preto je v prípade tejto zmluvy splnená podmienka príjmu.
513. Spoludlžníci
V roku 2021 uzatvorili zmluvu o úvere na bývanie manželia, kde manžel je dlžník a manželka je spoludlžníčka. Manželka ako spoludlžníčka dosiahla v roku 2022 vyššie príjmy ako jej manžel.
Kto z manželov si môže uplatniť nárok na daňový bonus?
Manželke nevznikne nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2022, aj keď dosiahla vyššie príjmy ako jej manžel. Daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2022 si bude môcť uplatniť len manžel ako dlžník prostredníctvom ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2022 alebo prostredníctvom daňového priznania typu A alebo B.
514. Bonus na zaplatené úroky
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou v roku 2021 uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie a za rok 2022 si uplatní daňový bonus na zaplatené úroky, pretože splnil všetky ustanovené podmienky, vrátane podmienky, že jeho zdaniteľné príjmy v roku 2022 plynuli len zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Vznikol dlžníkovi nárok na daňový bonus?
Ak by tento daňovník v roku 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy aj zo zdrojov v zahraničí a boli by v sume vyššej ako 10 % z jeho celosvetových príjmov, potom tomuto daňovníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky za rok 2023 nevznikol.
Otázky 512 – 514 vypracovala Ing. Zuzana Cingelová
515. Dopad na dovolenku
Zamestnanec (40 rokov) má nárok dovolenku v rozsahu 5 týždňoch (25 dní). Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o čerpanie pracovného voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno); zamestnávateľ jeho požiadavke vyhovel. Zamestnanec z dôvodu čerpania neplateného voľna zameškal 111 pracovných dní.
Aký to bude mať dopad na dovolenku zamestnanca?
Doba čerpania neplateného voľna sa na účely dovolenky nepovažuje za výkon práce. Podľa súčasnej právnej úpravy sa dovolenka za prvých 100 zameškaných pracovných dní môže krátiť o 1/12 a za ďalších 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu 1/12. Zamestnanec zameškal 111 pracovných dní, a preto sa mu dovolenka bude krátiť nasledovne:
• za prvých 100 zameškaných dní o jednu dvanástinu
• a na zvyšok 11 zameškaných dní sa prihliadať nebude.
Zamestnanec mal nárok na dovolenku za rok 2022 v rozsahu: 25 dní, a keďže sa mu bude krátiť dovolenka o jednu dvanástinu, t. j. o 2 dni [(25 : 12) × 1], zamestnancovi vzniká po krátení nárok na dovolenku v rozsahu 23 dní (25 - 2).
Ing. Iveta Matlovičová
516. Zaplatenie dane
Dôchodca pracoval v máji až septembri 2023 na dohodu o pracovnej činnosti. Z dosiahnutých príjmov vo výške 1 800 eur mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň vo výške 328 eur. Jeho ročný dôchodok je 4 960 eur. Keďže jeho dôchodok, ktorý poberal už pred 1. januárom 2023, je vyšší ako ročná nezdaniteľná časť 4 922,82 eura, nevznikol mu nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka.
Vznikla dôchodcovi povinnosť zaplatiť daň?
Vzhľadom na to, že jeho príjmy nepresiahli sumu ½ nezdaniteľnej časti základu dane, nevznikla mu povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Dôchodca však podá daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie zdaniteľné príjmy, základ dane a zaplatené preddavky na daň, súčasne požiada správcu dane o vrátenie zaplatených preddavkov na daň. Podľa § 46a zákona o dani z príjmov sa totiž daň neplatí, ak príjem neprekročí polovicu nezdaniteľnej časti základu dane, čo je na rok 2023 suma 2 461,41 eura. A preto pracujúci dôchodca aj keď nemá nárok na nezdaniteľnú časť, môže v tomto prípade takisto dostať späť už zaplatenú daň.
Vyplní daňové priznanie typu A, pretože príjem z dohody sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
Ing. Anton Kolembus
5.2 Mzdy a odvody
517. Nepeňažný príjem zamestnanca
Zamestnávateľ by chcel zaplatiť svojím zamestnancom preventívnu prehliadku ako benefit. Je to nepovinná prehliadka a nebude hradená zo sociálneho fondu. Firma zaplatí faktúru za preventívnu prehliadku. Bude to ako nedaňový náklad.
Ide o nepeňažný príjem zamestnanca (potrebné zdaniť) alebo či by to mohlo byť oslobodené od daní a odvodov § 5 ods. 7 písm. o) ZDP? Aký doklad treba doložiť k oslobodeniu § 5 ods. 7 písm. o) ZDP? Na aké benefity pre zamestnancov je možné využiť § 5 ods. 7 písm. o) ZDP (okuliare, šošovky, zuby, relax služby)? Doklad musí byť vystavený na firmu alebo zamestnanca ?
Podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov príjmom oslobodeným od dane z príjmov je aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej hodnote najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov]. Do základu dane zamestnanca sa zahrnie len suma nad takto ustanovenú sumu.
Zákon o dani z príjmov podmieňuje oslobodenie len 2 podmienkami:
1. Musí ísť o nepeňažné plnenie zamestnancovi;
2. Zamestnávateľ nesmie zahrnúť výdavok na takéto plnenie zamestnancovi di daňových výdavkov.
Zákon nepredpisuje formu výdavkového dokladu. Taktiež nepredpisuje vecný obsah nepeňažného plnenia. Zákon len limituje výšku nepeňažného plnenia sumou 500 eur. Musí ísť však o platný účtovný doklad – faktúra, výdavkový pokladničný doklad a pod. V prípade faktúry by mal byť doklad vystavený na zamestnávateľa, pretože sa jedná o nepeňažné plnenie zamestnávateľa zamestnancovi a nie o úhradu výdavkov zamestnanca.
Ing. Anton Kolembus
518. Suma minimálneho hodinového mzdového nároku
Je ustanovený pracovný čas 37,5 hodín.
Ako sa určí suma minimálneho hodinového mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti práce na rok 2024?
Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín, t. j. na 37,5 hodín, sa suma minimálneho hodinového mzdového nároku pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín pre 2. stupeň náročnosti práce úmerne zvýši a to nasledovne: 4,943 € x (40 : 37,5) = 5,273 €.
Ing. Iveta Matlovičová
519. Náhrada príjmu
Študent vykonávajúci u zamestnávateľa práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa stal dočasne práceneschopným dňa 25. 1. 2023. Potvrdenie o dočasnej PN doniesol zamestnávateľovi a očakával vyplatenie náhrady príjmu za túto PN.
Má študent právo na náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Zamestnávateľ mu náhradu nevyplatil, pretože študent s uzatvorenou dohodou o brigádnickej práci študentov nie je nemocensky poisteným zamestnancom v zmysle zákona o sociálnom poistení, ktorý má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN.
Ing. Zuzana Cingelová
520. Výpočet poistného
Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 6. 8. 2023. Od 24. 7. 2023 do 2. 8. 2023 bol práceneschopný. Pri spracovaní výplaty za mesiac marec bol zamestnancovi vyplatený zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške 1 600 €.
Z akej výšky vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné na sociálne a na zdravotné poistenie?
Maximálny mesačný vymeriavací základ sa bude na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia) krátiť, nakoľko povinné poistenie zamestnanca netrvalo celý mesiac [povinné poistenie trvalo len 4 dni a to z dôvodu existencie vylúčenej doby platiť poistné (trvanie DPN) a z dôvodu skončenia pracovného pomeru].
Maximálny VZ (s výnimkou ÚP) je pre celý mesiac marec vo výške 8 477 €.
Maximálny VZ (s výnimkou ÚP) je pre 4 KD v mesiaci 1 093,80 € [(8 477 : 31) x 4 = 273,45 x 4].
Ing. Iveta Matlovičová
521. Porušenie liečebného režimu
Zamestnankyňa odovzdala zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej PN, ktorá začala dňa 20. 1. 2023. Zamestnávateľ vykonal u zamestnankyne kontrolu dodržiavania liečebného režimu určeného lekárom dňa 25. 1. 2023, pri ktorej zistil, že zamestnankyňa nebola v domácnosti, ale podľa jej vyjadrenia u priateľky na káve.
Patrí v uvedenom prípade zamestnankyni nárok na náhradu príjmu?
Nárok na náhradu príjmu zamestnankyňa stratila od 25. 1. 2023. Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské. Náhradu príjmu poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ. Náhradu príjmu zamestnávateľ vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.
522. Minimálne mzdové nároky
Zamestnávateľ má dvojzmennú prevádzku a ustanovený týždenný pracovný čas na 38,75 hodín.
Je zamestnávateľ povinný prepočítať zamestnancom hodinovú mzdu a minimálne mzdové nároky?
Pre zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou je povinný prepočítať ich minimálne mzdové nároky platné od 1. 1. 2023.
|
Výpočet vykoná nasledovne |
||
|
pre 1. stupeň náročnosti práce |
4,023 eur × 40 h : 38,75 h |
= 4,153 eur za hodinu práce |
|
pre 2. stupeň náročnosti práce |
4,690 eur × 40 h : 38,75 h |
= 4,841 eur za hodinu práce |
|
pre 3. stupeň náročnosti práce |
5,356 eur × 40 h : 38,75 h |
= 5,529 eur za hodinu práce |
|
pre 4. stupeň náročnosti práce |
6,023 eur × 40 h : 38,75 h |
= 6,217 eur za hodinu práce |
|
pre 5. stupeň náročnosti práce |
6,690 eur × 40 h : 38,75 h |
= 6,906 eur za hodinu práce |
|
pre 6. stupeň náročnosti práce |
7,356 eur × 40 h : 38,75 h |
= 7,593 eur za hodinu práce |
523. Spôsob výpočtu mzdových nárokov
Zamestnávateľ má nepretržitú prevádzku a ustanovený týždenný pracovný čas na 37,5 hodín.
Akým spôsobom zamestnávateľ vypočíta minimálne mzdové nároky?
Pre zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou je povinný prepočítať ich minimálne mzdové nároky platné od 1. 1. 2023.
|
Výpočet vykoná nasledovne |
||
|
pre 1. stupeň náročnosti práce |
4,023 eur × 40 h : 37,5 h |
= 4,291 eur za hodinu práce |
|
pre 2. stupeň náročnosti práce |
4,690 eur × 40 h : 37,5 h |
= 5,003 eur za hodinu práce |
|
pre 3. stupeň náročnosti práce |
5,356 eur × 40 h : 37,5 h |
= 5,713 eur za hodinu práce |
|
pre 4. stupeň náročnosti práce |
6,023 eur × 40 h : 37,5 h |
= 6,425 eur za hodinu práce |
|
pre 5. stupeň náročnosti práce |
6,690 eur × 40 h : 37,5 h |
= 7,136 eur za hodinu práce |
|
pre 6. stupeň náročnosti práce |
7,356 eur × 40 h : 37,5 h |
= 7,846 eur za hodinu práce |
Zamestnávateľ má možnosť určiť týždenný pracovný čas podľa svojich prevádzkových podmienok odlišne od zákonom určených hraníc, ale v zmysle právnej úpravy môže byť jeho týždenný pracovný čas posunutý len smerom nadol od uvedených hraníc.
Takto určený týždenný pracovný čas je potom u tohto zamestnávateľa ustanoveným týždenným pracovným časom.
524. Výška mzdy
Zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, ktorého pracovné miesto je zaradené do 1. stupňa náročnosti práce, odpracoval v januári 2023 pri 40-hodinovom pracovnom týždni 168 hodín, t. j. odpracoval všetky pracovné dni, ktorých bolo v tomto mesiaci 21. V pracovnej zmluve má dohodnutú mzdu vo výške minima zodpovedajúcemu jeho stupňu náročnosti práce, t. j. od 1. 1. 2023 je to 4,023 eur za hodinu práce.
V akej výške bude zamestnancovi poskytnutá mzda?
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tomuto zamestnancovi mzdu v januári 2023 vo výške minimálne 675,864 eur (168 × 4,023 eur) a nie vo výške 700 eur, ako je určená minimálna mzda pre pracovníkov odmeňovaných mesačnou mzdou.
525. Mzda zamestnanca
Zamestnávateľ má ustanovený týždenný pracovný čas v rozsahu 38,75 hodín. Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 2. stupňa náročnosti práce neodpracoval v mesiaci s 20 pracovnými dňami 10 pracovných dní z dôvodu ošetrovania člena rodiny.
Ako vypočíta zamestnávateľ minimálnu mzdu zamestnanca?
|
Jeho minimálnu mzdu v tomto mesiaci vypočíta zamestnávateľ nasledovne |
|
38,75 hodín týždenne: 5 dní v týždni = 7,75 hodín denne |
|
20 pracovných dní v mesiaci × 7,75 hodín denne = 155 hodín za mesiac |
|
Odpracovaných
20 dní – 10 dní = 10 pracovných dní v mesiaci × 7,75 hodín denne |
|
[(580
eur × koeficient 1,2) + 120] : 155 hodín × 77,5 odpracovaných hodín |
Alebo jednoduchšie: [(580 eur × koeficient 1,2) + 120] : 20 pracovných dní × 10 odpracovaných dní = 816 eur: 20 × 10 = 408,00 eur.
526. Týždenný pracovný čas
Zamestnávateľ určil svoj týždenný pracovný čas na 40 hodín. Jeden z jeho zamestnancov odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 3. stupňa náročnosti práce má v pracovnej zmluve dohodnutý kratší – 10-hodinový týždenný pracovný čas.
Akým spôsobom prepočíta zamestnávateľ mzdu zamestnancovi?
|
Jeho minimálnu mzdu platnú od 1. januára 2023 určí zamestnávateľ nasledovne |
|
[(580
eur × koeficient 1,4) + 120] : 40 hodín × 10 hodín |
527. Príjem zamestnanca
Zamestnávateľ predal zamestnancovi zamestnaneckú opciu za cenu 300 eur, pričom zamestnávateľom garantovaná cena akcie bola stanovená na 300 eur. V deň realizovateľnosti opcie dosiahla trhová cena akcie výšku 500 eur. Zamestnanec dosiahol nepeňažný príjem vo výške 200 eur (rozdiel medzi trhovou cenou akcie a cenou akcie garantovanou zamestnávateľom), ktorý je zamestnávateľ povinný zahrnúť do zdaniteľného príjmu zamestnanca.
Čo je príjmom zamestnanca v uvedenom prípade?
Príjmom zamestnanca je aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa považujú u tohto zamestnanca za vyživované (rovnako ako pri uplatňovaní daňového bonusu), ak sa takejto súťaže zúčastnili. Uvedená cena alebo výhra sa u zamestnanca a jeho rodinných príslušníkov posudzuje samostatne.
Pritom platí pravidlo, že ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.
528. Oslobodenie od dane
Zamestnávateľ sa spolu so svojou manželkou a dvoma deťmi zúčastnil propagačno-marketingového dňa, organizovaného v marci 2023 jeho zamestnávateľom. Na súťažiach organizovaných počas tohto dňa vyhral zamestnanec cenu vo výške 150 eur, jeho manželka cenu 125 eur a každé z ich dvoch detí cenu v hodnote 55 eur. Celková hodnota cien zamestnancovej rodiny bola 385 eur, ale na účely zdanenia sa ako príjem posudzuje každá výhra samostatne.
Sú ceny príjmom oslobodeným od dane?
Pretože hodnota výhier jednotlivých členov rodiny nepresiahla ani v jednom prípade 350 eur, všetky ceny sú pre ich prijímateľov i pre samotného zamestnanca príjmom od dane oslobodeným. Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (tzv. medzinárodný prenájom pracovnej sily). Na účely zdanenia sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území SR organizačnú zložku) nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
529. Preradený zamestnanec
Zamestnanec v chemickej výrobe bol preradený na prácu k inému zamestnávateľovi z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania. U nového zamestnávateľa dosahuje nižšiu mzdu ako na pôvodnom pracovnom mieste, a to o 2,58 eur za hodinu práce. Nový zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi za január 2023 doplatok mzdy vo výške 392,16 eur (2,58 × 8 h × 19 dní).
Kto vyplatí uvedenú sumu novému zamestnávateľovi?
Túto sumu uhradí novému zamestnávateľovi chemická výrobňa ako zamestnávateľ, u ktorého vzniklo ohrozenie chorobou z povolania.
530. Priemerný zárobok
Zamestnanec dosiahol v jednotlivých mesiacoch druhého štvrťroku 2023 nasledovnú mzdu a odpracoval nasledovnú dobu:
|
Mesiac 2023 |
Mzda za odpracované hodiny |
Počet odpracovaných hodín |
|
Apríl |
746,65 eur |
176 |
|
Máj |
830,05 eur |
160 |
|
Jún |
736,08 eur |
168 |
|
SPOLU |
2 312,78 eur |
504 |
Aký bude mať zamestnanec priemerný alebo pravdepodobný zárobok?
Priemerný hodinový zárobok: 2 312,78 : 504 = 4,5889 eur. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Tento sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
531. Určenie mzdy
Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou 800 eur odpracoval v mesiaci február 2023 15 dní, zvyšných 5 dní čerpal dovolenku.
Akým spôsobom sa určí mzda zamestnanca?
Jeho mzda bude 600 eur a určí sa nasledovne:
• mesačná mzda 800 eur sa vydelí počtom pracovných dní v mesiaci február 2023 (20 dní)
• vypočítaná mzda pripadajúca na jeden pracovný deň mesiaca február (40 eur ako podiel 800 : 20) sa vynásobí odpracovanými 15 dňami: 40 × 15 = 600 eur).
Zamestnanec má nárok aj na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá však nie je mzdou v zmysle ustanovení Zákonníka práce.
532. Odmeňovanie na základe noriem
Zamestnanci sa po uplynutí mesiaca dozvedeli, že zamestnávateľ ich bude odmeňovať na základe noriem, určených až na konci daného mesiaca. Pretože námietka voči určenej mzde vznesená zamestnancami vo forme písomného upozornenia zamestnávateľovi na porušenie právnych predpisov nebola úspešná, zamestnanci sa obrátili na súd a právny spor so zamestnávateľom vyhrali.
Aké povinnosti z toho vplývajú zamestnávateľovi?
Súd zaviazal zamestnávateľa
• doplatiť zamestnancom mzdu vrátane úrokov z omeškania,
• odstrániť protiprávne konanie pri zavedení noriem spotreby práce.
533. Pravdepodobný hodinový zárobok
Zamestnanec uzatvoril pracovný pomer 1. 2. 2023. Vo februári 2023 vznikla potreba použiť priemerný zárobok. Zamestnávateľ dohodol v pracovnej zmluve so zamestnancom mesačnú mzdu 865 eur pri 8-hodinovom pracovnom dni.
Ako sa vypočíta pravdepodobný hodinový zárobok?
Výpočet pravdepodobného hodinového zárobku bude nasledovný:
• 8-hodinový denný pracovný čas × 20 pracovných dní vo februári = 160 hodín,
• 865 eur: 160 hodín = 5,4063 eur/h.
534. Priemerný mesačný zárobok
Zamestnanec dosiahol k 1. 1. 2023 priemerný hodinový zárobok 5,72 eur.
Aký bude následne priemerný mesačný zárobok?
|
Priemerný mesačný zárobok tohto zamestnanca pri 7-hodinovom
pracovnom dni |
|
1. 21,75 dňa × 7 hodín denne × 5,72 eur/h = 870,87 eur mesačne |
|
2. 5,72 eur/h × 152,25 h = 870,87 eur mesačne. |
535. Výška náhrady
Zamestnanec, ktorého pracovný pomer skončil 31. 1. 2023, ochorel a stal sa dočasne práceneschopným od 30. 1. 2023.
V akej výške zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí náhradu príjmu pri PN?
Zamestnávateľ mu vyplatí náhradu príjmu pri dočasnej PN za dva dni vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu za 30. a 31. január 2023. Od 1. 2. 2023 vzniká bývalému zamestnancovi nárok na nemocenské ako dávku nemocenského poistenia z príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Otázky 521 – 535 vypracovala Ing. Zuzana Cingelová
5.3 Stravné a cestovné náhrady
536. Nárok na náhradu
Zamestnanec pracuje v režime domáckej práce.
Vznikne zamestnancovi nárok na náhradu ako pri služobnej ceste, keď cestuje do sídla firmy?
V zmysle § 52 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce platí, že ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o domácku prácu. Za domácnosť zamestnanca sa na uvedené účely pritom považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa. Na výkon domáckej práce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve. Podľa 52 ods. 5 Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť, že domácka práca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje. V pracovnej zmluve možno však dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca.
Z doteraz uvedeného je zrejmé, že miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy musí byť predmetom vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom aj pri domáckej práci. Na výkon domáckej práce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca. Za domácku prácu sa však nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy to umožňuje.
Je teda potrebné rozlišovať, či má zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnuté ako výlučné miesto výkonu práce jeho domácnosť alebo je takéto vymedzenie miesta výkonu práce iba z časti a je dohodnutý aj výkon práce v minimálnom rozsahu na pracovisku zamestnávateľa. Ak by ako miesto výkonu práce bola výlučne uvedená domácnosť zamestnanca, v takom prípade každá cesta na pracovisko zamestnávateľa by sa považovala za pracovnú cestu, keďže nejde o cestu do zamestnania. V opačnom prípade, ak by ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté aj pracovisko v mieste sídla zamestnávateľa, alebo by bolo dohodnuté že vykonáva domácku prácu iba z časti alebo v minimálnom rozsahu na pracovisku zamestnávateľa, nemuselo by ísť o pracovnú cestu.
Z uvedeného dôvodu bude posúdenie vzniku nárokov ako pri pracovnej ceste závislé na znení pracovnej zmluvy v časti miesta výkonu práce.
537. Vykonávanie domáckej práce
Miesto výkonu práce je uvedené trvalé bydlisko zamestnanca.
Je potrebné v pracovnej zmluve výslovne uviesť, že ide o vykonávanie domáckej práce?
Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neustanovuje povinnosť v pracovnej zmluve výslovne uviesť, že zamestnanec vykonáva domácku prácu. Zamestnanec nadobudne status domáckeho zamestnanca, ak si so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodne ako miesto výkonu práce iné miesto – napr. bydlisko zamestnanca. Podstatným kritériom nadobudnutia statusu domáckeho zamestnanca je, že miesto výkonu práce zamestnanca je dohodnuté inde než na pracovisku zamestnávateľa. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca. Je tak napríklad možné dohodnúť, že minimálne 8 hodín týždenne musí byť zamestnanec na pracovisku zamestnávateľa a zvyšok môže odpracovať doma.
Z doteraz uvedeného je teda zrejmé, že výkon domáckej práce resp. telepráce je možný len u zamestnancov, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu. Zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v režime domáckej práce resp. telepráce v zmysle § 52 Zákonníka práce pracovať nemôžu.
538. Domácky zamestnanec
Pán Karol pracuje ako domácky zamestnanec. Zamestnávateľ ho vyslal na trojdňovú pracovnú cestu do Českej republiky za účelom školenia. Prvý deň pracovná cesta trvala v časovom pásme do 6 hodín (nárok na stravné 150 CZK), druhý deň trvala pracovná cesta v časovom pásme nad 12 hodín (nárok na stravné 600 CZK) a tretí deň trvala pracovná cesta v časovom pásme od 6 do 12 hodín (nárok na stravné 300 CZK). Pán Karol mal čiastočne zabezpečené stravovanie nasledovne: 1. deň - večeru, 2. deň – raňajky, obed a 3. deň – raňajky.
V akej výške má zamestnanec nárok na stravné?
1. deň
Pán Karol mal nárok na stravné vo výške 150 CZK, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách kráti o 35 % za poskytnutú večeru, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t. j. o 210 CZK.
Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi neposkytne už žiadne peňažné plnenie z dôvodu, že nárok na stravné mal zamestnanec za kalendárny deň vo výške 150 CZK, miera krátenia za bezplatne zabezpečené stravovanie vyjadrená v nominálnej hodnote je 210 CZK (600 CZK × 35 % = 210 CZK).
2. deň
Pán Karol mal nárok na stravné vo výške 600 CZK, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách kráti o:
• 25 % za bezplatne zabezpečené raňajky, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty t. j. o 150 CZK (600 CZK × 25 % = 150 CZK),
• 40 % za bezplatne zabezpečený obed, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t. j. o 240 CZK (600 CZK × 40 % = 240 CZK).
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rozdiel medzi nárokovým stravným a sumou krátenia za bezplatne zabezpečené raňajky a obed, t. j. poskytne mu sumu 210 CZK (600 CZK – 65 % = 600 CZK – 390 CZK = 210 CZK).
3. deň
Pán Karol mal nárok na stravné vo výške 300 CZK, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách kráti o 25 % za poskytnuté raňajky, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t. j. o 150 CZK (600 CZK × 25 % = 150 CZK).
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rozdiel medzi nárokovým stravným a sumou krátenia za bezplatne zabezpečené raňajky, t. j. poskytne mu sumu 150 CZK (300 CZK – 25 % = 300 CZK – 150 CZK = 150 CZK).
V rámci vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty zamestnávateľ tak pánovi Karolovi vyplatí stravné 360 CZK.
Otázky 536 – 538 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.4 Rekreácie zamestnancov
539. Preplatenie dokladov
Zamestnanec platil v hoteli za rekreáciu kartou. Hotel mu vystavil faktúru a doklad o zaplatení z terminálu ale nevystavil pokladničný doklad.
Môže zamestnávateľ takéto doklady preplatiť?
Ak je úhrada faktúry realizovaná platobnou kartou, dokladom o zaplatení z účtu je výpis (detail) platby, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom účtu je zamestnanec, ktorý žiada o príspevok na rekreáciu.
540. Príspevok na rekreáciu
Konateľ je bez pracovnej zmluvy.
Má nárok na príspevok na rekreáciu konateľ a bude takto poskytnutý príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Nie nemá. Ustanovenie § 152a Zákonníka práce definuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov. Konateľ bez pracovnej zmluvy nemá nárok na príspevok na rekreáciu a takto poskytnutý príspevok môže byť daňovým výdavkom zamestnávateľa len ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov (zamestnávateľ zdaní ako nepeňažný príjem konateľa).
541. Výdavky na rekreáciu
Daňovníčka prevádzkovanie živnosti (nejde o živnosť so sezónnym charakterom), ktorú vykonáva od roku 2014, pozastavila zo zdravotných dôvodov na obdobie od 1. 8. 2022 do 31. 7. 2023. Okrem pozastavenej živnosti nevykonáva žiadnu inú z činností, z ktorých by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. V septembri 2023 je daňovníčka na rekreácii, ktorá trvá od 1. 9. 2023 do 15. 9. 2023 a zaplatí za ňu 850 eur.
Môže si uplatniť výdavky na rekreáciu do daňových výdavkov?
Pozastavenie podnikania a jeho neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania sa v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov považuje za skončenie podnikania. Daňovníčka pozastavila živnosť v roku 2022 a obnovila ju až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2022, t. j. v zmysle § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov skončila podnikanie.
Keďže ku dňu začatia rekreácie nevykonáva živnosť, nepretržite aspoň 24 mesiacov, výdavky na rekreáciu, na ktorej bola v septembri, si do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov uplatniť nemôže.
542. Príjmový pokladničný doklad
Príjmový pokladničný doklad obsahuje meno zamestnanca a ostatné náležitosti o trvaní pobytu.
Možno na účely poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce považovať za účtovný doklad príjmový pokladničný doklad?
Príjmový pokladničný doklad, ktorý obsahuje všetky ustanovené náležitosti podľa § 10 zákona o účtovníctve je účtovným dokladom a preto je akceptovateľný aj v prípade poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.
543. Rekreačný pobyt
Zamestnávateľ sa rozhodne pre elektronické rekreačné poukazy a preto uzatvoril zmluvu so spoločnosťou XXX. Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, v marci 2023 vydá rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 500 €. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok spoločnosť XXX bude zamestnávateľovi fakturovať tie sumy, ktoré budú z rekreačných poukazov čerpané. Zamestnávateľ zamestnancovi prispeje na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok podľa § 152a Zákonníka práce 55 % z celkovej úhrady, max. 275 € a zostávajúcu sumu zamestnancovi zrazí zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne po ukončení rekreácie.
Ako postupuje zamestnávateľ, ak zamestnanec v apríli 2023 absolvuje rekreačný pobyt, za ktorý rekreačným poukazom zaplatí 400 €?
Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi v mesiaci poskytnutia rekreačného poukazu sumu 500 € nezdaní. Zamestnávateľ preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce k prvému dňu začatia rekreácie. Zamestnanec podľa zmluvne dohodnutých podmienok môže rekreačným poukazom hradiť len oprávnené výdavky ustanovené v § 152a Zákonníka práce, preto zamestnávateľ podľa § 152a zamestnancovi prispeje na rekreáciu 55 % zo uhradenej sumy 400 €, t. j. 220 €. Príspevok zamestnávateľa 220 € je podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane a zamestnávateľ ho uvedie aj na mzdovom liste. Zostávajúca suma do 400 €, ktorú zamestnanec z rekreačného poukazu čerpal (180 €), zamestnávateľ zrazí zamestnancovi zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Na základe fakturovanej sumy od spoločnosti XXX zamestnávateľ zaúčtuje:
• 55 % zo 400 € (220 €) do nákladov na účet 527 – Zákonné sociálne náklady, táto suma bude aj daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov,
• 45 % zo 400 € (180 €) ako pohľadávku voči zamestnancovi na účet 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, ktorú zúčtuje so záväzkom zo mzdy (ako zrážku zo mzdy).
Účtovanie transakcií ohľadom príspevkov na rekreáciu závisí od skutočnosti, či zamestnávateľ poskytne rekreačný poukaz alebo preplatí zamestnancovi predložený účtovný doklad.
Otázky 539 – 543 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.5 Oprava chýb pri zdanení príjmov zamestnanca
544. Preplatok na dani
Zamestnanec mal počas 7 mesiacov roku 2022 dvoch zamestnávateľov, u ktorých mal podpísané vyhlásenie, ostatné mesiace bol nezamestnaný. U prvého zamestnávateľa mu nevyšla povinnosť platiť preddavky na daň. Príjem od ďalšieho zamestnávateľa mal zdanený preddavkovo. O vykonanie ročného zúčtovania požiadal druhého zamestnávateľa, k žiadosti však nepriložil potvrdenie od prvého zamestnávateľa. Výsledkom ročného zúčtovania bol preplatok na dani.
Akým spôsobom má zamestnanec riešiť túto situáciu?
Zamestnanec je povinný podať daňové priznanie typ A, v ktorom uvedie údaje o príjmoch zo závislej činnosti a zrazenom poistnom od oboch zamestnávateľov, ako aj zrazené preddavky. K priznaniu priloží doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní s vyplnenou II. časťou a potvrdenie zamestnávateľa, ktoré nebolo zahrnuté do ročného zúčtovania.
545. Nesplnené podmienky pre oslobodenie od dane
Zamestnanec nepožiadal v zákonnej lehote o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Oznámením podaným daňovému úradu do 31. 3. 2023 si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022 do 30. júna 2023. Daňové priznanie typ A však podal už 12. mája 2023. Následne zistil, že v daňovom priznaní mal uviesť aj príjem z predaja bytu, ktorý nespĺňa podmienky pre oslobodenie od dane.
??? Otázka
Ak v tomto prípade daňovník podá do lehoty 30. 6. 2023 opravné daňové priznanie (v danom prípade to musí byť typ B), v ktorom uvedie aj príjem z predaja bytu ako príjem v § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, správca dane bude toto priznanie považovať za daňové priznanie včas podané a z rozdielu medzi pôvodnou a novou daňovou povinnosťou sankciu nevyrubí.
Ak daňové priznanie podá po 30. 6. 2023, bude považované za dodatočné daňové priznanie a správca uplatní na rozdiel dane sankciu.
546. Priznanie dôchodku
Zamestnancovi priznala Sociálna poisťovňa v roku 2022 spätne starobný dôchodok k 1. 7. 2020. Zamestnávateľ mu v rokoch 2020 a 2021 uplatnil pri ročnom zúčtovaní preddavkov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V roku 2022 mu až do oznámenia tejto skutočnosti uplatňoval túto nezdaniteľnú časť mesačne.
Mal zamestnanec nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v ročnej výške?
Za rok 2022 nemá daňovník nárok na nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnávateľ pozastavil uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pri výpočte mesačného preddavku na daň a vzniknutý rozdiel dane z titulu uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vysporiadal pri ročnom zúčtovaní. Za rok 2020 má zamestnanec nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v ročnej výške, nakoľko k 1. 1. 2020 nebol poberateľom starobného dôchodku. Za rok 2021 už nárok nemá, resp. má nárok len na rozdiel medzi sumou 4 511,43 eura a nižšou sumou dôchodku.
Má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za tento rok, v ktorom si vypočíta daňovú povinnosť bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane, resp. si ju uplatní krátenú, a daň doplatí. Správca dane z rozdielu dane nevyrubí sankciu.
547. Preddavky
Zamestnanec požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2022 napriek tomu, že v tomto roku mal príjem z predaja pozemku, ktorý nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane. Zamestnanec pri podávaní žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania na tento príjem zabudol a zamestnávateľ o ňom nemohol vedieť.
Akým spôsobom si túto povinnosť zamestnanec vyrovná?
Ak bolo tomuto zamestnancovi vykonané ročné zúčtovanie, je povinný podať daňové priznanie typ B, do ktorého zahrnie údaje o príjmoch zo závislej činnosti z doplneného dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní a príjem z predaja pozemku ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Súčasne je povinný uhradiť rozdiel na dani daňovému úradu. Ak bude daňové priznanie podané po lehote na podanie daňového priznania, uplatní daňový úrad sankciu za oneskorené podanie priznania.
Sankcia bude uplatnená aj za úhradu nedoplatku po lehote splatnosti (lehota splatnosti je zhodná s lehotou na podanie daňového priznania).
548. Uhradený nedoplatok na poistnom
Zamestnanec odišiel od 1. 8. 2022 do predčasného starobného dôchodku. Z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2021 mu vyšiel nedoplatok, ktorý sám uhradil v októbri 2022. Svojho posledného zamestnávateľa požiadal do 15. 2. 2023 o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2022. Dodatočné uplatnenie zaplateného poistného v žiadosti o ročné zúčtovanie neuviedol a ani nepredložil k žiadosti doklad o zaplatení poistného. V máji 2023 sa dozvedel, že zaplatené poistné mohlo byť uplatnené pri ročnom zúčtovaní.
Môže si zamestnanec tento uhradený nedoplatok na poistnom ešte uplatniť a akým spôsobom?
Vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa v súlade s § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov považuje za podané daňové priznanie. Po lehote na podanie daňového priznania môže zamestnanec podať dodatočné daňové priznanie (typ A), v ktorom si uplatní svoj nárok pripočítaním nedoplatku poistného k poistnému zohľadnenému pri vykonaní ročného zúčtovania. Vzniknutý preplatok mu vráti správca dane.
Otázky 544 – 548
vypracovala Ing. Ivana Valterová
