Personalistika a mzdy

5.1  Zamestnávanie

1036.   Občerstvenie oslobodené od dane

Zamestnávateľ podľa kolektívnej zmluvy každoročne pre svojich zamestnancov usporiada vianočný večierok, pričom hodnota občerstvenia poskytnutá zamestnancom počas vianočného večierka, bude rozpočítaná pomernou časťou na všetkých zamestnancov, ktorí sa večierka zúčastnia.

Môže zamestnávateľ na hodnotu občerstvenia, rozpočítanú na zamestnanca zúčastneného sa večierka, aplikovať oslobodenie od dane z príjmov podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP?

Keďže zamestnávateľ má poskytnutie občerstvenia na vianočnom večierku vopred upravené v kolektívnej zmluve ako tzv. zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na nákup občerstvenia možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 ZDP. Je iba na zamestnávateľovi, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Rovnako postupuje aj zamestnávateľ, ktorý je daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie.

1037.   Oslobodenie nepeňažného plnenia

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi motorové vozidlo zamestnávateľa len na súkromné účely.

Za akých podmienok by bolo možné na takéto nepeňažné plnenie aplikovať ust. § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a oslobodiť ho do výšky 500 € od dane?

Poskytnutie motorového vozidlo zamestnávateľa zamestnancovi len na súkromné účely bude do výšky 500 € oslobodené od dane len v tom prípade, ak zamestnávateľovi v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla prvotne vznikol daňový výdavok a zamestnávateľ ho vo výške nepeňažného plnenia poskytnutému zamestnancovi vylúči zo základu dane.

Daňovým výdavkom by mohol byť len v prípade, ak by súkromné použitie vozidla bolo so zamestnancom dohodnuté ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 ZDP. V takom prípade by sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či zamestnanecký benefit uplatní v daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 1 ZDP a jeho hodnotu zdaní zamestnancovi v súlade s § 35 ZDP alebo vynaložené prostriedky na súkromné účely vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Rovnako postupuje aj zamestnávateľ, ktorý je daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie.

Ak by nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi nebolo so zamestnancom dohodnuté ako zamestnanecký benefit – bolo by obstarané z prostriedkov, ktoré predstavujú nedaňové výdavky podľa § 21 ZDP alebo zo zdrojov, o ktorých sa neúčtuje na ťarchu nákladov.

Na takéto nepeňažné plnenie by potom zamestnávateľ nemohol uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, pretože nie je splnená podmienka vylúčenia výdavkov (nákladov) z daňových výdavkov; tieto výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla poskytnutého na súkromné účely nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, tzn. v uvedenom prípade takéto výdavky (náklady) nie sú daňovými výdavkami od počiatku.

1038.   Nepeňažné plnenie od viacerých zamestnávateľov

Zamestnanec pracoval počas roka 2022 u dvoch zamestnávateľov. Obaja mu počas roka vyplatili nepeňažné plnenie oslobodené od dane, prvý zamestnávateľ vo výške 300 € a druhý zamestnávateľ vo výške 400 €.

Ako postupovať v prípade, ak mal zamestnanec počas roka 2022 vyplatené nepeňažné plnenie od viacerých zamestnávateľov?

Za predpokladu, že by zamestnanec poberal toto nepeňažné plnenie od viacerých zamestnávateľov, ktoré by v úhrne presiahlo sumu 500 €, rozdiel sa vysporiada v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní, nakoľko pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 € od všetkých zamestnávateľov. Na tieto účely bolo upravené aj tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2022, kde pribudol nový riadok 09, na ktorom zamestnávateľ uvedie úhrn príjmov oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP (max. 500 €) vyplatených zamestnancovi počas zdaňovacieho obdobia.

Nakoľko v zadanom príklade nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od dvoch zamestnávateľov presiahlo plnenie nad zákonom ustanovenú sumu [300 + 400 > 500], zamestnávateľ, ktorý bude vykonávať zamestnancovi ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2022, zahrnie do základu dane 200 €, t. j. nepeňažné plnenie, ktoré presiahlo zákonom stanovený limit 500 €.

Otázky 1036 – 1039 vypracovala Ing. Ivana Matlovičová

1039.   Príspevok na stravu

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi gastrolístok v nominálnej hodnote 5,00 €: príspevok z nákladov 3,30 €, príspevok v zmysle Kolektívnej zmluvy 0,20 €, príspevok zo sociálneho fondu 0,50 € a sumou 1 € si prispieva zamestnanec. Príspevok na stravu v tejto výške vylúči zamestnávateľ z daňových výdavkov.

Môže zamestnávateľ príspevok na stravu vo výške 0,20 € z Kolektívnej zmluvy oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP od dane?

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok na stravu nad rámec Zákonníka práce (ale nie z prostriedkov sociálneho fondu), t. j. nad 3,30 € na jedno jedlo, považuje sa tento príspevok na stravu za daňový výdavok zamestnávateľa, ak je tento zamestnanecký benefit dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, či v inej zmluve, kolektívnej zmluve, resp. v internom predpise zamestnávateľa a jeho poskytnutie je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 ZDP. V tomto prípade boli podmienky splnené, takže ide o zamestnanecký benefit zamestnávateľa.

Napriek tomu, že príspevok na stravu nad hodnotu 3,30 € na jedno jedlo je na strane zamestnávateľa daňovým výdavkom, nemožno ho, jeho vylúčením z daňových výdavkov zamestnávateľa, považovať na strane zamestnanca za nepeňažné plnenie, ktoré je (najviac do výšky 500 €) podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP oslobodené od dane. Na strane zamestnanca bude príspevok na stravu nad 3,30 € na jedno jedlo vždy zdaniteľný príjem.

Podľa metodického usmernenia FR SR na tento príjem nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP [ani na tú časť nepeňažnej hodnoty stravy, ktorá presahuje rámec oslobodeného plnenia vymedzeného v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, t. j. nad 3,30 €], pretože oslobodenie nepeňažnej hodnoty stravy od dane je špecificky upravené v inom ustanovení zákona o dani z príjmov, konkrétne v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a na účely oslobodenia od dane sa uplatní toto špecifické oslobodenie.

5.2  Mzdy a odvody

1040.   Povinný dôchodca

Povinným je dôchodca.

Aký je postup v pri určení nepostihnuteľných súm v tomto prípade?

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 162,73 € je menší ako suma 984,54 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné 3, t. j. na sumu 162,72 € a rozdelíme na tri tretiny.

Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,01) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

1041.   Vyšší príjem zamestnanca

Príjem zamestnanca je vyšší, nakoľko mu bola vyplatená mimoriadna odmena, a výška čistej mzdy 1 455 €.

Aký je postup pri určení nepostihnuteľných súm v tomto prípade?

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Keďže zvyšok čistej mzdy 1 044,78 € presahuje sumu 984,54 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), zvyšok čistej mzdy sa rozdelí na dva čiastkové zvyšky čistej mzdy:

•    ZČM1, keď ide o sumu presne vo výške 984,54 € a tá sa rozdelí na tri tretiny (uplatnenie tretinového systému),

•    ZČM2, keď ide o sumu nad 984,54 €, t. j. suma 60,24 €, ktorá sa už na tretiny nedelí a celá sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy.

Na úhradu neprednostnej pohľadávky sa použije čiastka 388,42 €. Druhá a tretia tretina sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

1042.   Nepostihnuteľné sumy mzdy

Voči povinnému je nariadená exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov na uspokojovanie neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok. Je ženatý. Výška čistej mzdy je 655 €.

Ako sa bude postupovať pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy?

Pri určení nepostihnuteľných súm a zvyšku čistej mzdy postupujeme nasledovne:

Od čistej mzdy odpočítame základnú sumu na povinného a sumu na vyživovanú osobu (na manželku). Zvyšok čistej mzdy 244,78 € je menší ako suma 984,54 € (ide o sumu, pri ktorej končí tretinový systém), preto suma, ktorá sa zrazí bez obmedzenia, je 0. Zvyšok čistej mzdy zaokrúhlime na číslo deliteľné 3, t. j. na sumu 244,77 a rozdelíme na tri tretiny.

Prvá tretina sa použije na uspokojenie neprednostnej pohľadávky. Druhá a tretia tretina (vrátane rozdielu zo zaokrúhľovania vo výške 0,01) sa vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnou sumou.

Otázky 1040 – 1042 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová

1043.   Nemocenské dávky

Pán XY časť mesiaca marec odpracoval a časť bol uznaný ako práceneschopný. Za odpracovanú časť mesiaca mu prináleží príjem zo závislej činnosti 520 eur. Pán XY dostal nemocenské dávky vo výške 88,60 eur.

Čo bude v uvedenom prípade zdaniteľným príjmom?

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti a vyplatené nemocenské dávky sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 520 eur, ktorý zamestnávateľ preddavkovo zdaní podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Nemocenské dávky v sume 88,60 eur predstavujú plnenie zo sociálneho poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov oslobodené.

1044.   Odstupné

Na základe kolektívnej zmluvy je výška odstupného ustanovená plošne v inej výške pre všetkých zamestnancov.

Môže zamestnávateľ individuálne v rámci vnútropodnikovej smernice zvýšiť, resp. znížiť výšku odstupného pre určitých zamestnancov v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce?

V prípade, ak by zamestnávateľ v rámci vnútropodnikovej smernice ustanovil pre niektorých zamestnancov výšku odstupného nižšiu ako je dojednaná v rámci kolektívnej zmluvy, takýto postup nie je v súlade so Zákonníkom práce. Odstupné dojednané v kolektívnej zmluve môže tak zamestnanec od zamestnávateľ požadovať, a to aj súdnou cestou. Rovnako, ak by zamestnávateľ v rámci vnútropodnikovej smernice ustanovil pre niektorých zamestnancov výšku odstupného vyššiu ako je dojednaná v rámci kolektívnej zmluvy nebol by takýto postup v súlade so Zákonníkom práce. Išlo by totiž o diskrimináciu voči ostatným zamestnancom.

Otázky 1043 – 1044 vypracoval
Ing. Ján Mintál