Personalistika a mzdy
5.1 Zamestnávanie
853. Domácka práca a používanie vlastného prostriedku zamestnanca
Zamestnanec pracuje po dohode so zamestnávateľom v režime domáckej práce, pričom používa na výkon práce vlastný počítač a tlačiareň.
Je zamestnávateľ povinný mu nahradiť zvýšené náklady na elektrickú energiu, papiere a tonery z titulu používania vlastného zariadenia zamestnanca?
V zásade platí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce, resp. telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely. Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.
Povinnosti zamestnávateľa v danej oblasti sa od 1.marca 2021 spresnili v Zákonníku práce aj v prípade, pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, keď musí zamestnancovi uhrádzať za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľné zvýšené výdavky s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetom potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce). Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (viď. § 145 ods. 2 Zákonníka práce), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa.
Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec.
Ing. Iveta Matlivočová
854. Príspevok na ošatenie
Poradensko-konzultačná spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom zo sociálneho fondu raz do roka peňažný príspevok 100 eur na ošatenie, ktorý nie je viazaný na zakúpenie jednotného pracovného oblečenia.
Ide o predmet dane zo závislej činnosti?
V zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov okrem iných plnení nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia (t. z. pracovné odevy, uniformy, rovnošaty) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. Nakoľko v predmetnom prípade podmienka jednotného pracovného oblečenia splnená nie je, pôjde na strane dotknutých zamestnancov o ich zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
V mesiaci poskytnutia príspevku teda konzultačná spoločnosť ako zamestnávateľ musí poskytnutú sumu pripočítať k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnancov v danom kalendárnom mesiaci a zdaniť ju preddavkovým spôsobom v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov.
855. Daňovo uznaná tvorba fondu
V spoločnosti nie je uzatvorená kolektívna zmluva, keďže tu nepôsobí odborová organizácia. Zákon o sociálnom fonde dáva možnosť tvoriť sociálny fond nielen vo výške povinného prídelu v sume 0,6 až 1 % zo základu hrubých miezd, ale aj sociálny fond vo výške príspevkov na dopravu zamestnancom.
Je aj tvorba tohto fondu daňovo uznaná?
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) ZSF ustanovuje 2 druhy povinného prídelu podľa toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva. Tvorba sociálneho fondu maximálne do výšky 0,5 % zo zákonom ustanoveného základu, na úhradu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde, je daňovým výdavkom v plnej výške.
856. Príjem ako predmet dane
Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu dvom zamestnancom nenávratnú sociálnu výpomoc v sumách 300 eur a 250 eur.
Ide o príjem, ktorý je predmetom dane?
V kontexte so znením zákona o dani z príjmov nemožno uvedený druh príjmu z pohľadu zamestnancov klasifikovať ako príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov a ani ako príjem od dane z príjmov oslobodený. U oboch zamestnancov tak pôjde o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Daňový režim bude teda podliehať ustanoveniu § 35 spomínaného zákona – t. z. zdanenie vykoná zamestnávateľ preddavkovým spôsobom.
857. Školenie BOZP
Spoločnosť XYZ, s.r.o. vyslala svojho zamestnanca – referenta BOZP na školenie k novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ zaplatil poplatok za školenie a preplatil zamestnancovi aj stravné a cestovné hromadnou dopravou.
Môže si daňovo uplatniť výdavok na školenie zamestnávateľ?
Absolvovaním školenia k novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v predmetnom prípade dôjde u zamestnanca – referenta BOZP – k prehĺbeniu kvalifikácie v súlade s potrebami spoločnosti XYZ, s.r.o. (zamestnávateľa). Výdavok zamestnávateľa na úhradu poplatku za školenie zamestnanca tak bude možné daňovo efektívne uplatniť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov, výdavky na stravné a cestovné budú daňovými výdavkami spoločnosti XYZ, s.r.o. ako zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) spomínaného právneho predpisu vo výške stanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a zamestnancovi patrí mzda za výkon práce, ktorá bude pre spoločnosť XYZ, s.r.o. rovnako predstavovať daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov. Suma vynaložená zamestnávateľom na školenie k novele bezpečnostného zákona bude u zamestnanca príjmom od dane oslobodeným, a to v zmysle § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov a suma prislúchajúcich cestovných náhrad poskytnutá do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, nebude u zamestnanca vôbec predmetom dane z príjmov v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov.
858. Dohoda v pracovnej zmluve
Spoločnosť XY poskytujúca daňové poradenstvo zamestnala študentku ekonomickej univerzity s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty. Študentka zároveň, aby mohla byť zamestnaná v spoločnosti XY prešla na diaľkovú formu štúdia druhého stupňa právnickej fakulty. Keďže spoločnosti XY pribudli noví klienti, ktorým vykonáva daňové poradenstvo, pripisuje tento progres práve zamestnaniu spomínanej študentky, s ktorej prácou je vedenie spoločnosti spokojné. Spoločnosť XY si chce túto už adaptovanú študentku udržať v zamestnaní. Spoločnosť XY si s touto zamestnankyňou dohodne, že jej zaplatí súvisiace náklady s kurzom daňových poradcov, čo bolo zapracované aj do pracovnej zmluvy. V tejto pracovnej zmluve sa dohodli aj na úhrade nákladov na cestovné na kurzy, ubytovanie študentky a tiež ostatných súvisiacich nákladov so štúdiom.
Musí študentka uhradiť dohodnuté náklady?
Aby si však študentku spoločnosť XY aj právne zaviazala na prácu vo firme po skončení jej štúdia, uzatvorí so študentkou aj zmluvu podľa § 155 Zákonníka práce, kde za úhradu nákladov na štúdium dohodnutých v pracovnej zmluve vrátane cestovného, ubytovania a ostatných súvisiacich nákladov musí zotrvať v spoločnosti XY po dohodnutú dobu odo dňa uzavretia tejto zmluvy inak by musela zaplatiť dohodnuté náklady na svoje štúdium.
859. Výška tvorby sociálneho fondu
Obec, samostatná právnická osoba, sa potrebuje rozhodnúť o povinnom prídele do sociálneho fondu.
V akej výške má obec tvoriť sociálny fond, vo výške 0,6 % alebo 1 % z objemu miezd?
Základný povinný prídel do sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde predstavuje prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 spomínaného právneho predpisu. Následne podľa § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde platí, že zamestnávateľ podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť spomínaný základný povinný prídel (rozumej § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde) do výšky 1 %. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %. Treba si však uvedomiť, že uvedené podmienky sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku (§ 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde). Toto spojenie je obsiahnuté v Obchodnom zákonníku v § 2 definujúcom podnikanie ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
U ostatných zamestnávateľov, ktorí boli zriadení zriaďovateľom, resp. nie sú založení za účelom dosahovania zisku ako je to ustanovené v Obchodnom zákonníku a živnostenskom zákone (teda aj obce), výška tvorby povinného prídelu v rámci rozpätia závisí od možností rozpočtu zamestnávateľa prípadne zriaďovateľa.
860. Príspevky pre zamestnancov
Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s plavárňou, na základe ktorej jeden deň v týždni v určené 2 hodiny budú priestory bazéna k dispozícii iba zamestnancom tejto spoločnosti zdarma. Náklady na prevádzku bazéna na základe faktúry vystavenej plavárňou hradí zamestnávateľ. Tento zamestnávateľ ďalej v zmysle zásad použitia prostriedkov sociálneho fondu prepláca raz do roka v sume 10 eur vstupenky a permanentky preukazujúce využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi.
Aký to má vplyv na zdanenie?
Na základe ustanovenia § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Takisto je od dane oslobodené takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). V zmysle uvedeného teda poskytnutie možnosti využívania bazénu predstavuje nepeňažné plnenie, ktoré je príjmom oslobodeným od dane. V prípade preplácania vstupeniek a permanentiek preukazujúcich využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi však nie je splnená uvedená podmienka pre oslobodenie od dane – nedochádza totiž o poskytnutie zariadenia, ale poskytnutie finančných prostriedkov.
Suma 10 eur bude tak zdaniteľným príjmom každého dotknutého zamestnanca, ktorý sa pripočíta v mesiaci poskytnutia k jeho ostatným zdaniteľným príjmom a zdaní sa preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov.
861. Preventívna lekárska prehliadka
Zamestnávateľ zo sociálneho fondu uhradil svojím zamestnancom preventívnu lekársku prehliadku v hodnote 150 eur na osobu. Na takýto krok nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu, túto úhradu realizoval v rámci dobrovoľnej starostlivosti o zamestnancov.
Ide o príjmy zo závislej činnosti?
Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (t. z. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov platí, že okrem iných prípadov predmetom dane z príjmov nie je ani hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti avšak iba v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Počnúc 1. januárom 2020 sa však v rámci ustanovenia § 5 ods. 7 písm. h) zákona o dani z príjmov ustanovilo, že od dane z príjmov na strane zamestnanca je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napríklad podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
862. Služby hradené zo sociálneho fondu
Pri príležitosti vyhodnotenia „Najlepšieho zamestnanca roka“, usporiadala firma vo vlastných priestoroch pre všetkých zamestnancov občerstvenie s kompletným catheringovým servisom, zabezpečené externou firmou.
Môže byť faktúra za tieto služby hradená zo sociálneho fondu?
Oblasti možného použitia prostriedkov sociálneho fondu sú predmetom ustanovenia § 7 zákona o sociálnom fonde. V zmysle § 7 ods. 1 písm. j) tohto právneho predpisu je tento možné použiť aj na tzv. ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Sociálna politika podniku vychádza z konkrétnych potrieb zamestnancov. Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa prostredníctvom interného predpisu. Podmienkou uplatnenia príspevku zo sociálneho fondu na inú oblasť starostlivosti o zamestnancov teda je, že ide o sociálnu oblasť, ktorej podpora je v súlade s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa. Je však otázne, či v predmetnom prípade išlo o „ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky“. V zásade treba vychádzať z toho, že sociálny fond patrí zamestnancom a je určený na prispievanie na stravovanie, na dopravu do zamestnania, regeneráciu pracovnej sily a pod.
V súvislosti so spomínaným posedením sa ako priechodná javí iba možnosť uhradiť časť nákladov na stravu a nealko nápoje, pretože je to štandardný výdavok sociálneho fondu vynaložený v prospech zamestnanca. Prostredníctvom sociálneho fondu sa však neodporúča prefinancovať alkoholické nápoje.
863. Preprava zamestnancov
Je možný odpočet DPH z prijatej faktúry od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?
Pokiaľ preprava bola obstaraná za účelom potrieb zamestnancov – nie na účely podnikania zamestnávateľa – potom zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane z prijatej faktúry, a to bez ohľadu na to, že faktúru vystavil platiteľ DPH so všetkými náležitosťami. Keďže zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, súčasťou ceny prepravy je aj DPH.
864. Tvorba sociálneho fondu
Má firma do vymeriavacieho základu pre tvorbu sociálneho fondu počítať aj odstupné a preplatenú dovolenku?
Za mzdu v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa nepovažuje okrem iných plnení ani náhrada mzdy a odstupné. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku a odstupné tak netvoria základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu.
865. Nepeňažný príjem účtovníčky
Spoločnosť, ktorej majiteľom a aj riadiacim pracovníkom je zahraničný občan hovoriaci okrem svojho rodného jazyka anglicky, hradí svojej účtovníčke zamestnanej na HPP kurz angličtiny.
Môže si dať firma tento náklad do daňových výdavkov bez toho, aby to bolo nepeňažným príjmom pre účtovníčku?
Ak zamestnávateľ vynaloží sumy na doškoľovanie svojich zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním, tento príjem je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. Zamestnávateľ je tiež povinný v zmysle Zákonníka práce pre zamestnanca, ktorý vstupuje do zamestnania bez kvalifikácie, zabezpečiť zaškolenie alebo zaučenie, čo je v prípade zamestnanca tiež príjem oslobodený od dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 154 ods. 1 Zákonníka práce). Za predpokladu splnenia podmienky, že zamestnankyňa takto získanú zvýšenú kvalifikáciu bude využívať na pracovisku a funkčne je zaradená tak, aby tieto vedomosti získané doškoľovaním používala, bude pre zamestnanca uvedené plnenie zamestnávateľa predstavovať od dane oslobodený nepeňažný príjem v zmysle § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. poskytnutý ako suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa.
V predmetnom prípade možno obhajobu výdavku založiť na nevyhnutnosti komunikácie s vedením spoločnosti v anglickom jazyku.
866. Kurz mzdových účtovníkov
Pani Katarína (personalistka) sa zúčastnila týždenného kurzu pre mzdových účtovníkov. Hodnota kurzu bola 375 eur. Kurz jej zaplatil zamestnávateľ s tým, že sa nemusí báť, pretože je to pre ňu príjem, ktorý sa nezdaňuje.
Ide o doškoľovanie zamestnanca?
Pani Katarína sa naozaj nemusí v tomto prípade obávať, že bude mať vyšší úhrn zdaniteľných príjmov. Nakoľko pani Katarína vykonáva u svojho zamestnávateľa prácu personalistky, zamestnávateľ ju teda vyslal na doškoľovanie z tejto problematiky.
867. Cena lístku na stravu
Je potrebné zdaňovať príspevok zo sociálneho fondu, o ktorý sa znižuje cena lístka na stravu zamestnancom?
Od dane z príjmov je v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov ako nepeňažné plnenie. Ak teda je vyššie uvedené plnenie poskytované v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je od dane z príjmov oslobodený. Nie je pritom rozhodujúce, z akého zdroja je takéto plnenie hradené a nie je určená, resp. na daňové účely obmedzená jeho výška.
868. Plná výška fondu
Výrobná spoločnosť vznikla počas roku 2021, pričom má uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Za rok 2022 vykáže stratu.
Bude môcť spoločnosť uplatniť v daňových výdavkoch tvorbu sociálneho fondu v plnej výške, ak v kolektívnej zmluve má zakotvený prídel vo výške 1 %?
Napriek skutočnosti, že spomínaná spoločnosť má zvýšený prídel do sociálneho fondu ustanovený v rámci kolektívnej zmluvy, nebude môcť do daňových výdavkov za rok 2022 uplatniť tvorbu sociálnemu fondu vo výške 1 % zo zákonom o sociálnom fonde ustanoveného základu. Je to z dôvodu, že za rok 2022 nedosiahne zisk. V predmetnom prípade bude v daňových nákladoch uplatniteľná len tvorba povinného prídelu vo výške 0,6 % zo základu.
869. Finančné príspevky
Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom príspevky hradené zo sociálneho fondu napr. na dovolenku, vianočnú kolekciu, resp. dar pri životnom alebo pracovnom jubileu.
Podliehajú finančné príspevky zdaneniu?
V uvedených prípadoch pôjde u zamestnancov v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov o príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu. Uvedené druhy príjmov na spomínané účely nie je totiž možné považovať v zmysle iných ustanovení zákona o dani z príjmov za príjmy oslobodené od dane, resp. ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov na strane zamestnancov.
870. Odpočet
Zamestnávateľ zo sociálneho fondu preplatil zamestnancom vstupné na plaváreň. Na bločku je uvedená suma s rozdelením na základ dane a DPH.
Môže si zamestnávateľ uplatniť odpočet DPH?
Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, čo v danom prípade nie je splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že z predmetných dokladov nie je možné uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty i v prípade, že by spĺňali náležitosti faktúry. Predmetný doklad slúži len na preukázanie čerpania prostriedkov sociálneho fondu.
871. Prijatá faktúra
Ako zaúčtovať prijatú faktúru od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?
Zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, preto súčasťou ceny prepravy bude aj DPH. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ prijatú faktúru zaúčtuje zápisom 518/321. Pokiaľ faktúra bude hradená z prostriedkov sociálneho fondu, následne sa vykoná zápis 472/518. Úhrada faktúry sa zaúčtuje zápisom 321/221.
872. Oslobodený nepeňažný príjem
Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o príspevok na úhradu kurzu asertivity.
Bude pre zamestnanca uvedené plnenie zamestnávateľa predstavovať od dane oslobodený nepeňažný príjem?
Za predpokladu splnenia podmienky, že zamestnanec takto získanú zvýšenú kvalifikáciu bude využívať na pracovisku a funkčne je zaradený tak, aby tieto vedomosti získané doškoľovaním používal, bude pre zamestnanca uvedené plnenie zamestnávateľa predstavovať od dane oslobodený nepeňažný príjem v zmysle § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. poskytnutý ako suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa.
Avšak za predpokladu, že absolvovanie spomínaného kurzu nemá súvis s výkonom práce zamestnanca dohodnutej v jeho pracovnej zmluve a zamestnávateľ nedal zamestnancovi podnet na zvýšenie kvalifikácie, ide o zvyšovanie kvalifikácie z vlastného záujmu zamestnanca, keď si zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu s cieľom, aby v budúcnosti spĺňal predpoklady na výkon kvalifikovanejšej práce, než akú vykonáva, pričom jeho účasť na takomto vzdelávaní nie je pre zamestnávateľa nevyhnutná z hľadiska jeho ďalšieho pracovného zaradenia v rámci organizácie.
V takom prípade bude pre zamestnanca poplatok (alebo jeho časť) zaplatený zamestnávateľom predstavovať zdaniteľný príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktorý sa zdaní v zmysle § 35 tohto zákona spolu so mzdou v mesiaci jeho zaplatenia.
Otázky 854 – 872 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.2 Mzdy a odvody
873. Mzdové náklady
Zamestnávateľ má uzavretú kolektívnu zmluvu, v rámci ktorej je okrem iného ustanovené ako „zamestnanecký benefit“ poskytovanie odstupného pri skončení pracovného pomeru vo vyššom rozsahu ako stanovuje Zákonník práce.
Je možné uplatniť do daňových výdavkov mzdové náklady takto poskytnuté odstupné?
Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce platí, že odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.
Ak sa teda v rámci kolektívnej zmluvy dohodlo vyššie odstupné ako minimálne limity uvádzané Zákonníkom práce, tento príjem je príjmom zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý je zamestnávateľ povinný zdaniť preddavkovou daňou v mesiaci výplaty, pripísania alebo poukázania zamestnancovi k dobru spolu s jeho bežným príjmom.
Pre zamestnávateľa bude takéto plnenie dohodnuté v kolektívnej zmluve jeho daňovo uznaným výdavkom.
874. Náhrada škody
Podnikateľ XY podniká ako samostatne hospodáriaci roľník podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov. Okrem iných aktivít hospodári na pôde o výmere 120 ha. V poisťovni si poistil úrodu proti živelným udalostiam. V priebehu roka mu povodeň zničila celú úrodu sladovníckeho jačmeňa. Od poisťovne dostal za jačmeň poistnú náhradu 60 000 eur.
Bude náhrada škody oslobodená od dane?
Náhrada škody za jačmeň nebude oslobodená od dane, pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona o dani z príjmov ide o náhradu za stratu na zdaniteľnom príjme (ide teda o náhradu za úrodu, ktorá by sa dosiahla, keby nebolo škodovej udalosti).
875. Výdavok na zdravotné a sociálne poistenie
Daňovník bol zamestnaný od januára do júna na pracovný pomer vo firme. Za toto obdobie mu bolo vyhotovenie potvrdenie o príjme od zamestnávateľa. Od júla do decembra bol dobrovoľne nezamestnaný, nemal žiadny zdaniteľný príjem a platil si poistenie do zdravotnej a sociálnej poisťovne ako samoplatca.
Môže si daňovník okrem údajov z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa uplatniť v daňovom priznaní aj výdavok na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platil za obdobie júl – december ako samoplatca? Aké potvrdenia treba o zaplatenom poistnom na uplatnenie výdavku?
Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sú základom dane (čiastkovým základom dane) zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktoré ho sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Legislatívna skratka „poistné a príspevky“ je zavedená v § 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov, pričom v kontexte s týmto ustanovením sa poistným a príspevkami rozumejú poistné na verejné zdravotné poistenie [napr. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“)], poistné na sociálne poistenie [zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)], poistné na sociálne zabezpečenie [zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.] a príspevky na starobné dôchodkové sporenie [zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“)] alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.
Daňovník s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktorý je aj dobrovoľne poistenou osobou, si môže pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov uplatniť zaplatené dobrovoľné poistné buď u zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia alebo až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov si daňovník môže však uplatniť len to preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov, t. j. preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti.
Keďže daňovník od júla nepoberal príjmy zo závislej činnosti, dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť od júla do decembra, nie je možné uplatniť pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
876. Starobná dôchodkyňa
Pani XY je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 385 eur mesačne. Okrem toho pracuje u svojho bývalého zamestnávateľa ako upratovačka, za čo poberá mesačne mzdu 200 eur.
Budú sa uvedené príjmy dôchodkyne sčítavať?
Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti za prácu upratovačky a starobný dôchodok sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 200 eur. Starobný dôchodok v sume 385 eur predstavuje plnenie z dôchodkového starobného poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov oslobodené.
877. Pracovný úraz
Zamestnanec XY utrpel pracovný úraz. Dostal plnenie zo svojej úrazovej poistky, ako aj jednorazové vyrovnanie z úrazového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Je plnenie z poistenia oslobodené od dane?
Plnenie, ktoré dostal zamestnanec XY z vlastnej úrazovej poistky, je plnením z poistenia osôb, ktoré je podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Plnenie, ktoré dostal z úrazového poistenia zamestnávateľa, rovnako dani podliehať nebude, avšak v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.
878. Materské
Pani XY je od 1. apríla 2022 na materskej dovolenke a poberá materské. Do 1. apríla mala príjmy zo závislej činnosti a vo februári a marci 2022 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v sume 3 000 eur.
Bude materské zahrnuté v zdaniteľnom príjme?
Pani XY pri podávaní daňového priznania za celé zdaňovacie obdobie nezahrnie do zdaniteľných príjmov úhrn vyplateného materského v roku 2022, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2022 až marec 2022 a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré jej plynuli v mesiacoch február 2022 a marec 2022.
879. Podpora v nezamestnanosti
Pani XY poberá od 1. marca 2022 podporu v nezamestnanosti. Do 1. marca 2022 mala príjmy zo závislej činnosti. Od 1. apríla 2022 si našla zamestnanie v inej firme, s ktorou uzatvorila pracovný pomer na dobu určitú do konca zdaňovacieho obdobia.
Akým spôsobom budú vysporiadané uvedené príjmy?
Pani XY pri vysporadúvaní svojej daňovej povinnosti za celé zdaňovacie obdobie 2022 nezahrnie úhrn obdržanej podpory v nezamestnanosti za mesiace marec 2022, ale len príjmy zo závislej činnosti za obdobie január 2022 a február 2022 a za obdobie apríl 2022 až december 2022.
Otázky 873 – 879 vypracoval Ing. Ján Mintál
5.3 Stravné a cestovné náhrady
880. Stravné ako predmet zdanenia
Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi, ktorého vyslal v júni 2022 na tuzemskú pracovnú cestu, stravné v sume vyššej ako je suma ustanovená zákonom. Vyššiu sumu vyplatil na základe uzavretej dohody s odborovou organizáciou (kolektívna zmluva).
Je vyplatené stravné predmetom zdanenia u zamestnanca?
U zamestnanca sa nezdaňuje len ta finančná čiastka cestovných náhrad, ktorej povinnosť a výška vyplatiť ju zamestnancovi vyplýva priamo zo ZCN. Všetky ostatné plnenia sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom. T. z., že u zamestnanca sa bude zdaňovať rozdiel medzi sumou stravného, ktorú poskytol zamestnávateľ zamestnancovi a jeho nárokom podľa ZCN. Napríklad, ak má zamestnanec nárok na stravné vo výške 13,70 eur, lebo jeho pracovná cesta trvala na území SR dlhšie ako 18 hodín a zamestnávateľ mu vyplatil sumu 15 eur, zamestnanec zdaňuje 1,30 eur (15 -13,70). Suma 1,30 eur je u zamestnanca aj VZ základom pre odvody do zdravotnej poisťovne (ďalej ZP) a Sociálnej poisťovne (ďalej SP).
Ing. Jarmila Strählová
881. Uplatnenie maximálnej výšky príspevku
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie svojim zamestnancom podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce. Cena poskytovaného jedla je vo výške 6,50 €. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na toto jedlo sumou 3,58 €, čo je 55 % z ceny jedla.
V akej výške je príspevok na stravovanie uznaným daňovým výdavkom?
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie svojim zamestnancom minimálne vo výške 55 % z ceny jedla, t. j. v tomto prípade v sume 3,58 € (55 % zo sumy 6,50 €), ale maximálne do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. aktuálne v sume 3,30 € (55 % zo sumy 6,00 €). V súlade s usmernením Ministerstva financií SR č. MF/009465/2005-721 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2005, ak 55 % ceny jedla presahuje 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, ktorá je ustanovená Opatrením o sumách stravného, je uznaným daňovým výdavkom 55 % zo sumy stravného ustanovenej týmto Opatrením. Keďže 55 % ceny jedla presahuje 55 % zo sumy stravného, do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP si môže zamestnávateľ uplatniť maximálne sumu 3,30 €.
Sumu nad stanovený limit, ktorá je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom, možno uplatniť do daňových výdavkov ako zamestnanecký benefit v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.
Ing. Jana Bielená
882. Zahraničná pracovná cesta
Zamestnanec bol vyslaný zamestnávateľom v júni 2022 na pracovnú cestu do ČR. Pracovná cesta v ČR trvala 5 hodín. V zmluve, ktorú má uzavretú zamestnanec so zamestnávateľom, je uvedené, že pri zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na vreckové vo výške 10 % zo sumy stravného.
Bude vreckové zdanené?
Základná suma stravného je pre ČR je 600 CZK. Pri trvaní pracovnej cesty v časovom pásme do 5 hodín sa stravné kráti na 25 % zo základnej sumy stravného, t. z. na 150 CZK (600 x 25 : 100). Vreckové, na ktoré má zamestnanec nárok, je 15 CZK (150 x 10 : 100). Vreckové je u zamestnanca príjem, ktorý mu zamestnávateľ zdaní daňou zo závislej činnosti a odvedie z uvedenej sumy aj odvody do ZP a SP.
Ing. Jarmila Strählová
883. Výdavky na stravovanie zabezpečené formou elektronických stravovacích poukážok
Zamestnávateľ v roku 2022 zabezpečuje stravovanie svojim zamestnancom prostredníctvom stravovacích poukážok v súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce. Cena poskytovaného jedla je vo výške 4,90 €. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na jedno hlavné jedlo na deň, v ktorom je zamestnanec prítomný v práci, sumou 3,30 €. Stravovanie zamestnancov je zabezpečené prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok. Zamestnávateľ za nákup stravovacích poukážok uhradil 600 € a zároveň zaplatil províziu za sprostredkované stravovacie služby v súlade s § 152 ods. 5 Zákonníka práce.
V akej forme sa poskytujú stravovacie poukážky?
Stravovacie poukážky poskytované zamestnancom majú v súčasnosti dvojakú podobu, a to formu papierovej stravovacej poukážky alebo formu elektronickej stravovacej poukážky. Príspevok na stravovanie poskytnutý zamestnancovi dobitím elektronickej stravovacej poukážky predstavuje poskytnutie nepeňažného plnenia, t. j. zabezpečenie stravovania prostredníctvom stravovacej poukážky.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie svojim zamestnancom minimálne sumou 55 % ceny jedla, čo je v tomto prípade 2,70 € (55 % zo sumy 4,90 €), ale maximálne do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. aktuálne v sume 3,30 € (55 % zo sumy 6,00 €). Keďže zamestnávateľ na jedlo svojich zamestnancov prispieva v maximálnej možnej sume 3,30 €, tento príspevok je v plnej výške daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP. Výdavok za nákup elektronických stravovacích poukážok v sume 600 € je daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s § 2 písm. i) ZDP.
Provízia (poplatok za sprostredkované stravovacie služby) vyplatená v súlade s § 152 ods. 5 Zákonníka práce je daňovým výdavkom zamestnávateľa až po zaplatení služby, a to podľa § 17 ods. 19 písm. d) ZDP.
884. Finančný príspevok na stravovanie konateľa a spoločníka
Zamestnávateľ v roku 2022 niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, o konateľa a spoločníka. Konateľ a spoločník si vybrali, aby im zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravu.
Môže zamestnávateľ finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi v sume 3,30 € uplatniť do daňových výdavkov?
Ak zamestnávateľ rozšíri okruh osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce, ktorým zabezpečí stravovanie, tento okruh osôb nemá právo výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Ak teda zamestnávateľ rozšíri okruh osôb v súlade s týmto ustanovením o konateľa a spoločníka, finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP.
Keďže na tento finančný príspevok nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, finančný príspevok poskytnutý týmto osobám, ktorý je ich zdaniteľným príjmom, môže byť uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa za podmienok určených v § 19 ods. 1 ZDP.
Otázky 883 – 884 vypracovala Ing. Jana Bielená
885. Jednodňová pracovná cesta
Zamestnávateľ vyslal v júni 2022 zamestnanca na jednodňovú pracovnú cestu do Rakúska. Pracovná cesta v Rakúsku trvala 15 hodín. V zmluve, ktorú uzavrel zamestnávateľ so zamestnancom, je uvedené, že pri zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na vreckové vo výške 20 % zo základnej sumy stravného.
Na aké cestovné náhrady má zamestnanec nárok?
Pri zahraničnej pracovnej ceste v Rakúsku má zamestnanec nárok na stravné 45 eur. Vreckové, na ktoré má podľa zmluvy, ktorú uzavrel so zamestnávateľom nárok, je vo výške 20 % zo stravného, t. j. 9 eur (45 x 20 : 100). Vreckové, ktoré bude zamestnancovi vyplatené, je u zamestnanca zdaniteľný príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou zo závislej činnosti a je aj VZ pre odvody do ZP a do SP.
Ing. Jarmila Strählová
886. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie v inom stravovacom zariadení
Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Cena poskytovaného jedla je 3,90 €. Zamestnávateľ na toto jedlo prispieva zamestnancom sumou 2,70 €.
Je tento príspevok na stravovanie daňovo uznaným výdavkom?
Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispievať na jedlo zamestnancovi najmenej v sume 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Keďže zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom na každé jedlo sumu 2,70 €, spĺňa podmienky stanovené Zákonníkom práce, podľa ktorého má prispieť minimálne 55 % z ceny jedla, t. j. 2,15 € (3,90 x 55 %) a maximálne 55 % z ceny stravného, t. j. v sume 3,30 € (6,00 x 55 %).
Príspevok na stravovanie je teda uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP.
