16. 11. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Personalistika a mzdy

4.1  Zákonník práce

617. Príplatky za víkendy

Zamestnanci v pohostinských službách majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracujú krátky a dlhý týždeň. V dlhom týždni im podľa rozvrhu zmien pripadá práca na sobotu a nedeľu.

Ako to bude s príplatkami od 1. mája 2018 za víkendové dni sobotu a nedeľu?

K 1. 5. 2018 sa pripravuje novela Zákonníka práce, na základe ktorej by sa mala upraviť výška niektorých mzdových zvýhodnení (príplatkov) za prácu a mali by byť zavedené aj nové mzdové príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. Zamestnancovi bude patriť príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu popri dosiahnutej mzde a to za každú hodinu práce vykonávanej v sobotu a v nedeľu.

Takže nárok budú zamestnanci na tento príplatok aj v prípade, ak budú vykonávať prácu v deň, ktorý je ich obvyklým pracovným dňom.

 

618. Prevádzka otvorená počas sviatkov

Novelou Zákonníka práce č. 311/2001 s platnosťou od 1. 6. 2017 sa obmedzil maloobchodný predaj (§ 94 ods. 5) počas sviatkov v reštauráciách, baroch a pohostinstvách prevádzkovanými živnostníkmi.

Podnikateľ prevádzkuje pohostinstvo, pričom využíva zamestnancov na dohodu.

Môže mať podnikateľ počas sviatkov otvorenú prevádzku a poskytovať služby prostredníctvom rodinných príslušníkov?

V súlade s § 94 ods. 5 Zákonníka práce v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú.

Uvedený zákaz sa vzťahuje iba na zamestnanecké vzťahy, t.j. pracovnoprávne vzťahy upravené Zákonníkom práce. To znamená, že na podnikateľov - fyzické osoby, ktorí si predaj tovaru zabezpečujú sami, príp. prostredníctvom rodinných príslušníkov (ktorí sú už dôchodkovo poistené), t.j. bez využitia zamestnancov, môžu vykonávať prácu aj v tieto dni sviatku. Najčastejšie ide v praxi o malé prevádzky vedené živnostníkmi. Zákazu maloobchodného predaja počas sviatkov by mali živnostníci venovať pozornosť len vtedy, ak v rámci prevádzky svojho obchodu zamestnávajú ďalšie osoby ako zamestnancov, t.j. majú so zamestnancami uzatvorené pracovné zmluvy, príp. dohody o prácach vykonávané mimo pracovného pomeru.

Pre úplnosť uvádzame, že zákaz predaja počas sviatkov sa uplatňuje iba na predaj tovaru.

Ak teda podnikateľ ponúka služby (napr. služby v pohostinstve, reštauračné služby, cestovné kancelárie, požičovne, kozmetické salóny), v spomínaných dňoch je možné zamestnancom nariadiť alebo si s nimi dohodnúť výkon práce a prevádzky zatvorené byť nemusia.

 

619. Čerpanie dovolenky

Zamestnanec ako otec dieťaťa nastúpil na materskú dovolenku s 1. dieťaťom od 11/2015 do 5/2016. Potom od 6/2016 nastúpil do zamestnania a od 9/2016 do 3/2017 nastúpil na materskú dovolenku s 2. dieťaťom. Následne čerpal rodičovskú dovolenku na 2. dieťa až do 7. 1. 2018. Ihneď po skončení rodičovskej dovolenky nastúpil do zamestnania. Od zamestnávateľa mu bolo povedané, že mal po skončení rodičovskej dovolenky ihneď (bezprostredne) čerpať nevyčerpanú dovolenku za obdobie počas MD a RD, tzn., že nemal hneď pracovať, ale mal začať čerpať dovolenku.

Môže zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku za obdobia rokov 2015 a 2016 nechať prepadnúť?

V súlade s § 113 ods. 3 Zákonníka práce ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Súčasná právna úprava síce neupravuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi čerpanie nevyčerpanej dovolenky bezprostredne po skončení čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ale na strane druhej Zákonník práce neumožňuje nevyčerpanú dovolenku z týchto dôvodov preniesť do nasledujúceho kalendárneho roka. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ určí zamestnancovi čerpanie nevyčerpanej dovolenky po skončení čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky tak, aby si ju mohol vyčerpať do konca kalendárneho roka, v ktorom po uplynutí prekážky v práci nastúpil do zamestnania.

Právo určovať čerpanie dovolenky má zamestnávateľ, a ak by sa preukázalo, že čerpanie dovolenky zamestnávateľ zamestnancovi neurčil, zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z pracovnoprávnych predpisov.

Poškodený (zamestnanec) sa môže dožadovať náhrady škody súdnou cestou, nakoľko spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy (§ 14 Zákonníka práce).

 

620. Odchodné

Zamestnanec dňa 22. 12. 2017 dovŕšil dôchodkový vek. Dohodou podľa § 60 ZP sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že pracovný pomer skončí 2. 1. 2018 a bude vyplatené odchodné vo výške 3. priemerných mesačných platov (na základe KZ). Dňa 3. 1. 2018 zamestnanec požiadal o dôchodok. Zamestnávateľ odchodné podľa § 76a Zákonníka práce vyplatil vo výplatnom období za mesiac december 2017 a zaúčtoval do nákladov roku 2017. Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o prepočet už vyplatenej mzdy za december 2017 a vyplatenie odchodného vo výplatnom období január 2018?

Súčasná právna úprava ustanovuje, že zamestnancovi patrí odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Z uvedeného možno konštatovať, že v súčasnosti nárok na výplatu odchodného zamestnancovi vzniká už vtedy, keď zamestnanec splnil základné podmienky na vznik nároku na dôchodok a nie nadobudnutím nároku na tento dôchodok.

Ak teda zamestnávateľ vie, že podmienky nároku na starobný dôchodok zamestnanec splnil, môže ho vyplatiť aj v zúčtovaní výplat za mesiac december 2017. V takomto prípade ide o náklad v roku 2017.

 

Otázky 617 – 620 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová

621. Doba určitá

Zamestnanec má uzavretý pracovný pomer na tri mesiace. Následne má k zmluve dodatok - predĺženie do konca roka 2017. Zamestnávateľ chce zamestnancovi okrem toho predĺžiť ešte zmluvu na pol roka.

Bude uvedené predĺženie v súlade so ZP? Koľkokrát môže zamestnávateľ ešte predĺžiť zamestnancovi pracovný pomer na dobu určitú?

Podľa § 48 Zákonníka práce pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Podľa tohto ustanovenia možno pracovný pomer na určitú dobu predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu

a) zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,

b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,

c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),

d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Zároveň musí byť v pracovnej zmluve uvedený dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru. V prípade ak by bol pracovný pomer na dobu určitú uzatvorený v rozpore so ZP, zamestnanec je chránený a nehovorí o neplatnosti jeho pracovného pomeru. Pracovný pomer je v tomto prípade považovaný za uzatvorenie na dobu neurčitú.

Ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu, pracovný pomer je uzatvorený na neurčitú dobu podľa § 48 ZP.

 

622. Dohoda

Zamestnávateľ so zamestnancom podpísal namiesto pracovnej zmluvy dohodu. Následne mu zamestnávateľ z mesiaca na mesiac nepreplácal odpracované hodiny, okrem toho obral zamestnanca o dovolenku, sviatky, nakoľko dohoda uvedené neumožňuje.

Akým spôsobom sa môže zamestnanec domáhať svojich peňazí za odpracované hodiny?

Riešenie má zamestnanec prostredníctvom súdu, pričom je potrebné mať pripravené podklady, o ktoré nároky by sa chce zamestnanec súdiť. Zamestnanec má ďalej možnosť podať aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi, aby sumu zložil sumu do úschovy na súde a pod. Umožňuje mu to ustanovenie § 325 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

Podaniu na súd musí predchádzať výzva zamestnávateľovi k úhrade dlžných súm a podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce.

 

Otázky 621 – 622 vypracovala Mgr. Mariana Matulková

 

4.2  Mzdy a odvody

623. Zamestnanci zamestnaní na dohodu

Zamestnanci pracujú u zamestnávateľa v právnom vzťahu dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Je možné uplatniť odpočítateľnú položku pri týchto zamestnancoch?

Nie, u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa len na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (v praxi označovaní ako „dohodári“), t.j. nemajú u zamestnávateľa popri dohode uzatvorený aj pracovný pomer, uplatniť odpočítateľnú položku možné nie je. Nárok na odpočítateľnú položku nemá totiž každý zamestnanec, ale iba ten, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

To znamená, že zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa len na dohodu, tzv. „čistý dohodár“, nárok na OP nemá.

 

624. Práca obvinených a odsúdených

Osoby vo výkone trestu vykonávajú práce obvinených a odsúdených podľa zákona č. 211/2006 Z. z. o výkone väzby a zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody.

Je možné uplatniť odpočítateľnú položku na uvedené príjmy z práce?

Uvedené právne normy definujú výkon takejto práce ako výkon práce na základe osobitného vzťahu medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Preto na vymeriavací základ tvorený týmito príjmami nie je možné OP uplatniť.

625. Podpis oznámenia

Zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť u zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Má zamestnanec u zamestnávateľa povinnosť podpísať Oznámenie, na základe ktorého sa mu uplatní odpočítateľná položka v ročnom zúčtovaní poistného?

Oznámenie na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku je určené len pre toho zamestnanca, ktorý si chce uplatniť nárok na OP u zamestnávateľa pri výpočte mesačných preddavkoch na poistné. Ak vznikne zamestnancovi v ročnom zúčtovaní poistného nárok na OP, túto vypočíta zdravotná poisťovňa poistencovi automaticky (bez potreby podania žiadosti poistencom). Taktiež platí, že zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného bez ohľadu na to, či zamestnanec u zamestnávateľa podpísal alebo nepodpísal Oznámenie na uplatnenie nároku na odpočítateľnú položku.

626. Priznaná odpočítateľná položka

Zamestnanec, ktorého príjem z pracovného pomeru bol 380 eur mesačne, si uplatnil u zamestnávateľa počas roka 2017 nárok na mesačné uplatnenie odpočítateľnej položky a preddavky na poistné na zdravotné poistenie tak neplatil. V mesiaci december 2017 predal pozemok (ktorý vlastnil len 2 roky) a príjem 1 000 eur z predaja pozemku uviedol v daňovom priznaní.

Ovplyvní uvedená skutočnosť výšku už priznanej odpočítateľnej položky?

Vzhľadom na to, že zdaniteľný príjem z predaja pozemku (príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov) vstupuje do vymeriavacieho základu pre odvod poistného na zdravotné poistenie, bude to mať dopad aj na zníženie nároku na (už uplatnenú) OP, pričom zníženie bude v dvojnásobnej výške. Výška OP sa v ročnom zúčtovaní poistného vypočíta nasledovne:

VZ zo zamestnania: 4 560 eur (12 mesiacov po 380 eur)

VZ z ostatných príjmov: 1 000 eur

VZ celkom: 5 560 eur

Vzhľadom na to, že príjem na uplatnenie OP je vyšší ako 4 560 eura, ale neprekročil maximálnu sumu VZ, pri ktorom je ešte nárok na OP, t.j. sumu 6 840 eura, nárok na OP sa v ročnom zúčtovaní poistného zníži podľa vzorca: 4 560 eur – (2 x 1 000 eur) = 2 560 eur. Poistné v ročnom zúčtovaní poistného sa za poistenca a za zamestnávateľa sa potom vypočíta nasledovne:

•     príjem zo zamestnania, znížený o OP: 4 560 eur – 2 560 eur = 2 000 eur

•     poistné z VZ zo zamestnania: 4 % z 2 000 eur = 80 eur

•     poistné z VZ z ostatných príjmov: 14 % z 1 000 eur = 140 eur.

Výsledkom je nedoplatok poistenca vo výške 220 eura (80 + 140) a nedoplatok zamestnávateľa 200 eura (10 % z 2 000 eur).

Pre úplnosť uvádzame, že pri uplatňovaní OP od 1. 1. 2018 si zamestnávateľ na svoj vymeriavací základ už OP uplatňovať nemôže, a preto mu v ročnom zúčtovaní poistného od 1. 1. 2018 už nedoplatok na poistnom za zamestnávateľa nevznikne.

 

627. Výška odpočítateľnej položky

Zamestnankyňa Eva pracuje na skrátený pracovný úväzok ako upratovačka. Jej plat je vo výške 380 eur. Zamestnávateľ jej priznal v príslušnom kalendárnom mesiaci odmenu vo výške 120 eura.

V akej výške bude odpočítateľná položka, ktorú si u zamestnávateľa uplatnila na základe písomného oznámenia?

Nakoľko príjem plynúci z pracovného pomeru nie je vyšší ako 380 eura, OP sa uplatní presne vo výške 380 eura. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie za zamestnanca bude vo výške 380 - 380 = 0 eura, t.j. zamestnanec nebude platiť žiadne preddavky na poistné. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie za zamestnávateľa bude vo výške 380 eura, t.j. zamestnávateľ zaplatí preddavky na poistné vo výške 38 eura [10 % z 380 eura]. Zamestnávateľ vypočítané preddavky na poistné vykáže vo výkaze preddavkov na poistné na zdravotné poistenie.

628. Uplatnenie odpočítateľnej položky

Pani Eva pracuje u zamestnávateľa (VÁH s.r.o.) na pracovný pomer na dobu neurčitú na skrátený pracovný úväzok ako upratovačka. Jej plat je vo výške 380 eur. V mesiaci január 2018 podpísala u zamestnávateľa (VÁH s.r.o.) oznámenie, na základe ktorého si uplatnila nárok na odpočítateľnú položku. Dňa 1. 3. 2018 uzatvorila s tým istým zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti na roznos anketových lístkov.

Bude si môcť p. Eva odpočítateľnú položku uplatňovať u zamestnávateľa (VÁH s.r.o.) aj v mesiaci marec 2018?

Áno, odpočítateľnú položku si môže uplatňovať aj naďalej, pretože ide o dva súbežné pracovnoprávne vzťahy u toho istého zamestnávateľa: jeden z nich je pracovný pomer, t.j. základná podmienka na uplatnenie odpočítateľnej položky je splnená a druhý je právny vzťah založený dohodou, ktorý uzatvorila s tým istým zamestnávateľom.

Výšku odpočítateľnej položky ovplyvní úhrn oboch príjmov, ale uplatní sa, t.j. o sumu OP sa zníži len vymeriavací základ určený z príjmu plynúceho z pracovného pomeru.

 

629. Plat aj odmena

Pani Eva z prechádzajúceho príkladu uzatvorila dňa 1. 3. 2018 s tým istým zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti na roznos anketových lístkov. Plat z pracovného pomeru bude vyplatený vo výške 380 eura a odmena z dohody vo výške 100 eura.

V akej výške bude odpočítateľná položka v marci 2018?

Podľa súčasnej právnej úpravy je možné OP uplatniť iba na príjem z pracovného pomeru, ale pri výpočte výšky OP je nutné zohľadniť aj príjem z dohody, t. j. bude sa posudzovať celkový vymeriavací základ na zdravotné poistenie (príjem z pracovného pomeru vo výške 380 eura + príjem plynúci z dohody vo výške 100 eura). Zamestnávateľ vypočíta OP nasledovne:

1.   nakoľko celkový mesačný príjem 480 eura je v intervale medzi 380 eura a 570 eura, OP sa vypočíta podľa zákonom určeného vzorca nasledovne: 380 – [2 x (480 - 380)] = 180 eura,

2.   nakoľko je príjem z pracovného pomeru vyšší ako OP vypočítaná v bode 1 [380 > 180], OP sa uplatní vo výške 180 eura,

3.   zamestnanec zaplatí preddavky na poistné z vymeriavacieho základu vo výške 300 eura [VZ plynúci z pracovného pomeru ponížený o sumu uplatnenej OP plus VZ plynúci z dohody (380  – 180) + 100], t.j. preddavky budú vo výške 12 eura (4 % z 300 eura),

4.   zamestnávateľ zaplatí preddavky z vymeriavacieho základu 480 eura, t.j. preddavky budú vo výške 48 eura (10 % z 480 eura), a vypočítané preddavky na poistné vykáže zamestnávateľ vo výkaze preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za mesiac marec 2018.

630. Nárok na odpočítateľnú položku

Zamestnanec Adam sa od 12. 6. 2018 zamestnal na polovičný pracovný úväzok ako údržbár. Za mesiac jún dosiahol príjem vo výške 400 eura. Zamestnanec pred vznikom pracovného pomeru pracoval do 11. 6. 2018 u iného zamestnávateľa

Vznikne zamestnancovi u nového zamestnávateľa nárok na odpočítateľnú položku aj v mesiaci jún?

Ak zamestnanec nebol u zamestnávateľa zamestnancom v pracovnom pomere počas celého kalendárneho mesiaca, vznikne mu nárok OP za príslušný mesiac v tom prípade, ak nedošlo počas tohto mesiaca „k prekrývaniu“ zárobkovej činnosti u viacerých zamestnávateľov. OP sa v takomto prípade alikvotne upraví a to v závislosti od počtu kalendárnych dní v mesiaci, počas ktorých sa u každého zamestnávateľa považoval za zamestnanca na účely zdravotného poistenia.

Pán Adam pracoval u prvého zamestnávateľa do 11. 6. 2018 a od 12. 6. 2018 sa zamestnal u druhého zamestnávateľa. Vzhľadom na to, že nebol počas mesiaca jún zamestnancom u oboch zamestnávateľov súčasne, ale išlo o výkon práce najskôr u jedného a až potom u druhého zamestnávateľa, nárok na OP mu vznikne a zamestnávateľ ju vypočíta nasledovne:

1.   nakoľko celkový mesačný príjem 400 eura je v intervale medzi 380 eura a 570 eura, OP sa vypočíta podľa zákonom určeného vzorca nasledovne: 380 – [2 x (400 - 380)] = 340 eura,

2.   nakoľko je príjem z pracovného pomeru vyšší ako OP vypočítaná v bode 1 [400 > 340], OP sa uplatní vo výške 340 eura,

3.   nakoľko bol počas mesiaca jún zamestnancom v pracovnom pomere u druhého zamestnávateľa len počas 19 kalendárnych dní, vypočítaná OP vo výške 340 eura sa zníži na 215,34 eura [(340 : 30) x 19 = 215,333]. Ak by bol príjem zamestnanca v prvom pracovnom pomere za mesiac jún v rovnakej výške ako u druhého zamestnávateľa, t.j. 400 eura, výška OP by bola vo výške 124,67 eura [(340 : 30) x 11 = 124,666],

4.  zamestnanec zaplatí preddavky na poistné z vymeriavacieho základu vo výške 184,66 eura (400  – - 215,34], t.j. preddavky budú vo výške 7,38 eura (4 % z 184,66 eura), a zamestnávateľ zaplatí preddavky z vymeriavacieho základu 400 eura, t.j. preddavky budú vo výške 40 eura (10 % z 400 eura).

Vypočítané preddavky na poistné vykáže zamestnávateľ vo výkaze preddavkov na poistné na zdravotné poistenie za mesiac jún 2018.

 

Otázky 623 – 630 vypracovala Ing. Iveta Matlovičová

 

 

4.3  Stravné

631. Výška vreckového

Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytol podnikateľ svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné.

V akej výške je vreckové daňovým výdavkom?

Podľa § 14 zákona o CN môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného. Keďže vreckové je uznaným daňovým výdavkom iba vo výške, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o CN, daňovým výdavkom môže byť iba vreckové do sumy 40 % stravného. Suma nad 40 % poskytnutého vreckového bude nedaňovým výdavkom s výnimkou prípadov využitia ustanovenia § 19 ods. 1 ZDP.

Pre zamestnanca je vreckové príjmom podliehajúcim dani z príjmov zo závislej činnosti.

 

632. Výdavok na ubytovanie

Zamestnanec pri vyúčtovaní pracovnej cesty predložil doklad za ubytovanie v hoteli v sume 500 eur za noc.

Je výdavok na ubytovanie daňovým výdavkom?

Nakoľko zákon o CN nelimituje náhrady výdavkov za ubytovanie, daňovým výdavkom je výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške.

633. Činnosť vykonávaná v ČR

Murár vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia má ako miesto podnikania v živnostenskom oprávnení uvedené miesto trvalého bydliska. Má dohodnuté zákazky v ČR na pol roka, pričom pravidelne raz za dva týždne dochádza domov.

Môže si murár uplatniť výdavky na ubytovanie, stravné a PHL do daňových výdavkov spojené s vykonávaním činnosti v ČR?

Áno.

Keďže daňovník má v živnostenskom oprávnení uvedené ako miesto podnikania trvalé bydlisko, pre daňové účely sa toto miesto bude považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti a všetky výdavky súvisiace s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto uvedené v živnostenskom oprávnení, spĺňajúce charakter cestovných náhrad vymedzených v zákone o CN a v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP budú daňovými výdavkami a to bez ohľadu na dĺžku trvania výkonu činnosti na inom mieste, ako je uvedené v živnostenskom oprávnení (mesiac, pol roka, rok), a teda daňovník má nárok na výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

634. Zaúčtovanie stravného

Zamestnanec sa zúčastnil jednodňovej pracovnej porady mimo miesta svojho pravidelného pracoviska. Pri vyúčtovaní pracovnej cesty mu vznikol nárok na stravné v sume 4,50 eura.

Môže zamestnávateľ stravné zaúčtovať do daňových výdavkov bez jeho preukázania účtovným dokladom o zaplatení za stravu?

Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak pracovná cesta trvala od 5 do 12 hodín a zamestnancovi vznikol nárok na stravné v sume 4,50 eura, toto stravné zamestnanec nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy. Z toho dôvodu stravné je daňovým výdavkom aj bez jeho preukázania riadnym účtovným dokladom o nákupe stravy.

635. Výška stravného

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Nemecka, pričom mu poskytol aj vreckové vo výške 40 % zo stravného.

Je stravné daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Vreckové poskytnuté zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste vo výške do 40 % stravného je daňovým výdavkom, ale zároveň je aj pre zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v príslušnom kalendárnom mesiaci, nakoľko vreckové nie je cestovnou náhradou, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o CN. Je iba na rozhodnutí zamestnávateľa, či toto vreckové zamestnancovi poskytne.

 

636. Uplatnenie cestovných náhrad

Daňovník s príjmami zo živnosti používal v roku na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, pričom nezaplatil v roku daň z motorových vozidiel za toto vozidlo za rok.

Môže si daňovník v zdaňovacom období uplatniť cestovné náhrady za používanie motorového vozidla?

Uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku nie je podmienené zaplatením dane z motorových vozidiel, a z toho dôvodu výdavky na cestovanie môžu byť daňovými výdavkami. Pri nesplnení si povinnosti podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane bude daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.

637. Výpočet spotreby

Podnikateľ vykonal pracovnú cestu zo Žiliny do Bratislavy. Na cestovanie využil vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré mal v rokoch 2010 až 2015 zaradené do obchodného majetku. Toto vozidlo v novembri 2015 vyradil z obchodného majetku. Spotreba PHL podľa osvedčenia o evidencii vozidla je 7,5 l/100 km. Na pracovnej ceste prešiel celkom 480 km. Podľa dokladu o nákupe PHL zaplatil za 1 liter benzínu 1,50 eura.

Ako si podnikateľ prepočíta spotrebu pohonných látok?

Ak sa daňovník rozhodol uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na cestovanie, potom do daňových výdavkov si môže zahrnúť výdavky na spotrebované PHL vo výške 54 eur vypočítaných nasledovne: (480 x 7,5):100= 36 litrov x 1,5 = 54 eur. Nakoľko podnikateľ využil na cestovanie motorové vozidlo, ktoré mal v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zaradené do obchodného majetku, nevzniká mu nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

638. Paušálne cestovné náhrady

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa § 34 zákona o CN.

Sú paušálne cestovné náhrady daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Zamestnávateľ môže pristúpiť k paušalizácií náhrad v záujme zhospodárnenia a zníženia administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti. Paušalizácia nemôže obchádzať účel zákona o CN, napr. poskytovať cestovné náhrady zvýšené o cesty do zamestnania a pod. Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u tých zamestnancov, ktorým sú pravidelne určované porovnateľné podmienky pracovnej cesty. Takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 o CN sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa.

Z pohľadu zamestnancov sa jedná o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

 

639. Zahraničná pracovná cesta

Daňovník má vydané živnostenské oprávnenie na vedenie cudzieho motorového vozidla.

Môže si daňovník uplatňovať do daňových výdavkov stravné pri zahraničnej pracovnej ceste?

Daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva, t. j. výdavky na tzv. pracovné cesty.

Miestom pravidelného vykonávania činnosti môže byť miesto, kde má daňovník zriadenú svoju prevádzku alebo kanceláriu. U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti aj miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení.

Ak teda daňovník vykonáva práce v zahraničí v rámci svojich pracovných ciest, potom výdavky vznikajúce s týmito pracovnými cestami sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 13 zákona o CN pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na 3 časové pásma.

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného ustanovenej Opatrením MF SR č. 401/2012 z 12. 12. 2012. Stravné sa počíta za každý kalendárny deň pracovnej cesty mimo územia SR.

 

640. Stravovacie poukážky

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil v januári stravovacie poukážky v hodnote 3,50 eura za jednu poukážku u sprostredkovateľa stravovania na zabezpečenie svojho stravovania v príslušnom kalendárnom roku.

Môže si daňovník výdavok na nákup stravovacích poukážok zahrnúť do daňových výdavkov za príslušné zdaňovacie obdobie?

Daňovníkovi vzniká nárok na výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň vo výške 4,50 eura. Ak teda daňovník odpracuje kalendárne dni, na ktoré má poukážky zakúpené a zároveň mu nevznikol nárok na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom výdavok za nákup stravovacích poukážok v hodnote 3,50 eura je daňovým výdavkom.

641. Nákup stravných lístkov

Daňovník je živnostníkom a dosahuje iba príjmy zo živnosti. Nakúpil si stravné lístky v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, kde mu vydávajú teplé jedlo na základe stravného lístka. Cena jedla je 4 eurá.

Môže si daňovník výdavok na nákup stravných lístkov zahrnúť do daňových výdavkov?

Daňovník si môže výdavky na stravné lístky zahrnúť do daňových výdavkov za tie kalendárne dni, v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť. Ak cena stravného lístka je 4 eurá, potom si môže do daňových výdavkov zahrnúť sumu 4 eur za každý jeden odpracovaný kalendárny deň.

642. Výdavok na stravovanie

Podnikateľ si zakúpil v marci príslušného roka stravné poukážky, a to celkom 250 kusov v hodnote 4 eurá za kus a zaplatil 1 000 eur. Pritom odpracoval v kalendárnom roku celkom 200 dní, z toho 15x bol na pracovnej cesta mimo miesta pravidelného výkonu svojej činnosti. V mesiacoch január a február odpracoval 40 dní.

Akú sumu výdavku na stravovanie si môže podnikateľ uplatniť v daňových výdavkoch za príslušné zdaňovacie obdobie?

Podnikateľovi nevzniká nárok na stravné za dni, v ktorých bol na pracovnej ceste a tiež za dni v mesiaci január a február, nakoľko stravné poukážky boli zakúpené až v marci. Zakúpenie stravných poukážok v marci za odpracované dni za január a február nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, nakoľko nie je možné spätne preukázať, že sa podnikateľ naozaj stravoval.

Preto daňovým výdavkom môže byť iba výdavok v sume 580 eur, t.j. 145 ks x 4 eurá.

 

643. Stravovanie počas víkendov

Súkromný veterinárny lekár pracuje na farmách počas celého kalendárneho roka, o čom vedie denne ambulantné knihy.

Môže si lekár uplatniť v daňových výdavkoch výdavky na stravovanie aj za soboty, nedele a sviatky, v ktorých vykonáva svoju podnikateľskú činnosť?

Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti, alebo ak mu súčasne vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa ZP v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Maximálna suma výdavkov na stravovanie podnikateľa sa odvíja od počtu odpracovaných kalendárnych dní v príslušnom zdaňovacom období, pričom za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak daňovník v týchto dňoch pracoval.

644. Stravné uplatňované ako podnikateľ

Daňovník je zamestnaný a zároveň dosahuje aj príjmy z podnikania. V práci mu vzniká nárok na stravné, ale neuplatňuje si ho a preto by si chcel stravné uplatňovať ako podnikateľ v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) ZDP.

Môže daňovník postupovať uvedeným spôsobom?

Nie.

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu ale len v prípade ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti

s výkonom závislej činnosti. Keďže podľa ZP daňovníkovi vzniká nárok na stravovanie pri výkone závislej činnosti nemôže si uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ, aj keď v skutočnosti si nárok na stravné v súvislosti so závislou činnosťou neuplatňuje.

Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade, ak daňovníkovi vznikne v súvislosti so závislou činnosťou nárok na stravné pri pracovnej ceste, na ktorú bol vyslaný zamestnávateľom v súlade so zákonom o CN.

 

Otázky 631 – 644 vypracovala Ing. Miroslava Brnová

 

K rubrike „Personalistika a mzdy“ sme publikovali:

•   Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.), Zákon o cestovných náhradách (zák. č. 283/2002 Z. z.) – Zákony I časť A/2018

•   Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z. z.) – Zákony II časť B/2018

•   Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.) – Zákony III časť A/2018

•   Zákon o sociálnom poistení s komentárom – mesačník Poradca 1-2/2018

•   Cestovné náhrady – mesačník Poradca 4/2018

•   Zákonník práce s komentárom – odborná tematická publikácia

•   Povinnosti zamestnávateľa – odborná tematická publikácia

•   Odvody poistného od 1. 1. 2018 – odborná tematická publikácia

•   Poistné odvody – zmeny v roku 2018 – mesačník PAM 2/2018

•   Úprava minimálnej mzdy – mesačník PAM 1/2018

•   Civilný sporový a Civilný mimosporový poriadok s komentárom – mesačník Poradca 9/2018

•   Sociálne poistenie – zmeny – mesačník DUO 3-4/2018

•   Zmena pracovného pomeru – mesačník DUO 2/2018

•   Novela zákona o nelegálnej práci – mesačník PAM 3-4/2018

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 5652877, v pracovný deň od 900 – 1500 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.