Paušálne výdavky SZČO

Koniec marca je obdobím, kedy sa podávajú daňové priznania a platia dane. Každá samostatne zárobkovo činná osoba má tiež povinnosť podať daňové priznanie typu B, kde uvedie svoje príjmy a výdavky, ktoré vynaložila na dosiahnutie týchto príjmov. Zákon však umožňuje daňovníkovi si vybrať, či je pre neho výhodnejšie využiť paušál alebo ísť cestou preukázateľných výdavkov.

ŽIVNOSTENSKÉ PODNIKANIE legislatívne rámcuje zákon č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní, pričom živnosťou sa rozumie podľa § 2 sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Tieto samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajú podnikateľskú činnosť, z ktorej sa dosahujú príjmy, a teda sú predmetom dane. Príjmy, z ktorých má daňovník povinnosť odviesť daň definuje v § 6 ods. 1 písm. b) zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daň z dosiahnutých príjmov sa vypočítava a vykazuje na tlačive predpísanom Ministerstvom financií SR, a to v daňovom priznaní typu B.

DAŇOVÉ PRIZNANIE má povinnosť podať každá fyzická osoba – živnostník, pokiaľ suma jeho príjmov za zdaňovacie obdobie presiahla 1 901, 67 eur. Daňové priznanie sa podáva za obdobie 2017, a to za všetky príjmy, aj zahraničné, ktoré nie sú oslobodené od dane. Podáva ho tiež živnostník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie stratu, tzn. nepresiahol stanovenú sumu pre podanie priznania.

Svoju daňovú povinnosť si splní daňovník podaním daňového priznania typu B, ktorého vzor vydáva MF SR príslušným opatrením. Na daňové priznanie za rok 2017 sa použije tlačivo podľa opatrenia č. MF/16021/2017-721.

Štandardná lehota na podanie daňového priznania je koniec marca. V prípade, ak tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja, tak sa predlžuje lehota na najbližší pracovný deň. V roku 2018 pripadol tento deň na sobotu, takže sa bude tlačivo daňového priznania odovzdávať na príslušnom daňovom úrade do 3. 4. 2018. Aj tento rok, môže daňovník požiadať o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, a to o:

•    3 celé mesiace pomocou oznámenia o predĺžení lehoty,

•    6 celých mesiacov pomocou oznámenia – pokiaľ má daňovník zdaniteľné príjmy aj zo zahraničia.

Predĺženie sa prvýkrát tento rok podáva na vzore tlačiva prístupnom na webovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky. Ide o tlačivo v predpísanej forme, pričom sa v ňom uvedie nová lehota, čo predstavuje vždy koniec príslušného kalendárneho mesiaca. Predĺženie lehoty si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je v konkurze alebo likvidácií. Aby bolo predĺženie akceptované zo strany finančnej správy, tak musí byť podané v riadnej lehote na podanie daňového priznania, t.j, do 3. 4. 2018.

Od 1. júla 2018 daňovníkom vzniká povinnosť elektronického doručovania podaní na daňový úrad. To znamená, že tento rok je posledným rokom, kedy živnostníci môžu podať daňové priznanie v tlačenej forme. Z dôvodu, že platnosť je od 1. júla, tak už aj odložené podania k júnu 2018 sa podávajú elektronicky.

NEZDANITEĽNÉ ČASTI ZÁKLADU DANE si môže aj tento rok daňovník uplatniť v daňovom priznaní. Ide o čiastku, o ktorú si môže daňovník znížiť svoj základ dane, a tým pádom znížiť svoju daňovú povinnosť. Medzi najčastejšie uplatňované nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov patria:

•    Nezdaniteľná časť dane na daňovníka – ak sa základ dane:

-   rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (pre rok 2018 je to 199,48 eur), tak ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 19,2-násobok sumy platného životného minima (pre rok 2018 je to 3 830, 02 eur),

Príklad

Základ dane daňovníka, ktorý uvádza v daňovom priznaní je 12 500 eur.

Akú nezdaniteľnú časť dane na daňovníka si môže uplatniť?

Keďže suma 12 500 eur je menšia ako 100-násobok životného minima, tak suma nezdaniteľnej časti základu dane bude v plnej výške, t. j. 19,2-násobok životného minima (3 830, 02 eur).

-   je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Príklad

Základ dane daňovníka za rok 2017 je 25 600 eur.

Akú nezdaniteľnú časť dane si môže daňovník uplatniť?

Keďže je základ dane väčší ako 100-násobok životného minima, tak nezdaniteľná časť sa vypočíta:

 (44,2*199, 48) – (¼ *25 600) = 8 817, 02 – 6 400 = 2 417, 02

Suma nezdaniteľnej časti je teda 2 417, 02 eur.

•    Nezdaniteľná časť dane na manžela/manželku

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť dane na manželku/manžela, s ktorým žije v jednej domácnosti a pokiaľ platí v príslušnom zdaňovacom období, že:

-   sa starala o vyživované maloleté dieťa,

-   poberala peňažný príspevok na opatrovanie,

-   bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo

-   sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, resp. s ťažkým zdravotným postihnutím

-   a súčasne je vlastný príjem manželky znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka/manžel v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť.

Suma nezdaniteľnej časti sa vypočíta, ak je základ dane:

-   rovný alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka/manžel:

•    nemá vlastný príjem = 19,2-násobku platného životného minima,

•    má vlastný príjem nepresahujúci 19,2-násobku platného životného minima = rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky/manžela,

•    má vlastný príjem presahujúci 19,2-násobku platného životného minima = nula,

-   vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka/manžel:

•    nemá vlastný príjem = rozdiel 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela sa rovná nule,

•    má vlastný príjem = rozdiel 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka znížený o vlastný príjem manželky/manžela, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť sa rovná nule.

•    Suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

Najviac do výšky 2 % zo základu dane, suma však nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

•    Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie

Od základu dane sa odpočíta suma vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.

VÝDAVKY ŽIVNOSTNÍKA predstavujú všetky výdavky, ktorú sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tieto výdavky sa uvádzajú v daňovom priznaní a prestavujú čiastku, o ktorú sa znižuje základ dane. Každá fyzická osoba – podnikateľ sa môže rozhodnúť akým spôsobom si výdavky uplatní:

•    paušálne výdavky – percento určené zákonom o dani z príjmov,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

PAUŠÁLNE VÝDAVKY predstavujú výdavky určené percentom z príjmov a môže si ich uplatniť daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2. Daňovník si tak vedie len evidenciu o príjmoch, a to chronologicky, aby si vedel určiť základ dane pre daňové priznanie. Tiež evidenciu o zásobách a pohľadávkach. Výdavky na dosiahnutie príjmov sa tak určia percentuálnym podielom z týchto príjmov a predstavujú všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poisteného a príspevkov. Tieto sa vykazujú preukázateľne v daňovom priznaní. Pre zdaňovacie obdobie 2017 sú určené paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, najviac však do výšky 20 000 eur.

Novelizáciou zákona o dani z príjmov sa tak zrušil od 1. 1. 2017 maximálny mesačný limit pre výšku paušálnych výdavkov a nezávisí od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak živnostník dosahuje aj iné druhy príjmov z podnikania, okrem príjmov zo živnosti, tak na všetky príjmy uplatní rovnaký spôsob uplatňovania výdavkov, či už paušálne alebo preukázateľné.

Príklad

Daňovník za rok 2017 dosiahol príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti vo výške 16 700 eur.

V akej výške si uplatní paušálne výdavky v daňovom priznaní?

Za rok 2017 sú určené paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne 20 000 eur. Výdavky daňovníka tak budú nasledovné:

16 700 * 60 % = 10 020 eur. Táto hodnota je nižšia ako 20 000 eur, a preto si daňovník uplatní v daňovom priznaní výdavky v plnej výške.

Príklad

Z podnikateľskej činnosti dosiahol daňovník za rok 2017 príjmy vo výške 36 000 eur.

V akej výške si uplatní paušálne výdavky v daňovom priznaní?

 Výdavky daňovníka budú nasledovné:

36 000 * 60 % = 21 600 eur. Táto hodnota je vyššia ako 20 000 eur, a preto si daňovník uplatní v daňovom priznaní výdavky len v hodnote 20 000 eur.

Paušálne výdavky predstavujú nenáročný spôsob výpočtu výdavkov, ktorý je výhodný pre podnikateľov s nižšími príjmami alebo pre živnostníkov, ktorých predmet podnikania si nevyžaduje dostatočne vysoké výdavky. Takže pre daňovníka je výhodnejšie využiť určenie sumy výdavkov percentom.

SKUTOČNÉ PREUKÁZATEĽNE VÝDAVKY predstavujú ďalší spôsob uplatnenia výdavkov. Tieto skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti sú zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ako preukázateľne vynaložené výdavky daňovníkom a preukázateľne zaevidované, tzn. v účtovníctve alebo v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11. Preukázateľnosť súvisí okrem podloženie dokladmi (faktúrou, bločkom a pod.) aj s charakterom výdavku, ktorý by mal mať súvis s predmetom podnikania. Pri posudzovaní výdavkov je potrebné brať do úvahy aj § 19 až 20 zákona o dani z príjmov, kde je definované čo presne sa považuje za daňový výdavok.

Pri uplatňovaní skutočných výdavkov daňovník môže:

•    viesť daňovú evidenciu – zákon o dani z príjmov, nedefinuje formu a štruktúru daňovej evidencie, mala by sa však viesť chronologicky a v členení, aby sa dal jednoznačne zistiť základ dane. Aby mala daňová evidencia vypovedaciu hodnotu a preukázateľnosť, tak sa v nej evidujú:

-   príjmy (podľa prijatých dokladov, ktoré majú všetky povinné náležitosti účtovného dokladu),

-   daňové výdavky (podľa vystavených dokladov, ktoré obsahujú povinné náležitosti účtovných dokladov),

-   hmotný a nehmotný majetok,

-   zásoby, pohľadávky a záväzky.

Takýto daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku, a preto daňovú evidenciu nepredkladá na finančnú správu. To, že vedie daňovú evidenciu uvedie v daňovom priznaní.

•    účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva – pričom daňovník účtuje v knihách ako peňažný denník, kniha záväzkov a kniha pohľadávok, resp. v ďalších pomocných knihách. Vzhľadom k tomu, že takýto živnostník je považovaný za účtovnú jednotku, podáva aj výkaz účtovná závierka v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Skladá sa z výkazu o príjmoch a výdavkoch, a výkazu o majetku a záväzkoch.

•    účtovať v sústave podvojného účtovníctva – postupuje pritom podľa zákona o účtovníctve. Tiež je považovaný za účtovnú jednotku, ktorá podáva výkaz účtovná závierka. Tá pozostáva zo súvahy, výkazu ziskov a strát a z poznámok. Od 1. 1. 2015 má povinnosť sa aj daňovník – živnostník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, zatriediť do veľkostnej skupiny, a to ako mikro, malá alebo veľká účtovná jednotka.

Preukázateľné výdavky sú zase výhodnejšie pre živnostníka, ktorého predmet podnikania si vyžaduje vynaloženie výdavkov, ktoré vie preukázať dokladmi a ich suma ja vyššia, ako uplatnenie výdavkov paušálom.

ZÁVER - Medzi výdavky, ktoré si živnostníci najčastejšie uplatňujú patria cestovné náhrady, výdavky na spotrebované pohonné látky, výdavky na stravovanie, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, zostatková cena hmotného a nehmotného majetku, poistné a príspevky, nájomné, výdavky na reklamu alebo výdavky na poradenské a právne služby a pod.

Ing. Petra Vršanská