Otázky z praxe

Operácie s pohľadávkami – JÚ

Kúpa pohľadávky

V roku 2025 podnikateľ XY kúpil pohľadávku v nominálnej hodnote 5 000 eur za obstarávaciu cenu 3 000 eur plus 200 eur za sprostredkovanie právnej kancelárii. Na základe dohody s dlžníkom mu dlžník uhradil 4 000 eur.

Zakúpená pohľadávka sa zaúčtuje v knihe pohľadávok v ocenení podľa skutočnej obstarávacej ceny, teda v sume 3 200 eur. Vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 a § 25 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“), podľa ktorého sa kúpená pohľadávka ocení obstarávacou cenou, teda vrátane nákladov súvisiacich s jej obstaraním, pričom v knihe pohľadávok je nevyhnutné uviesť aj menovitú hodnotu uvedenej pohľadávky (5 000 eur). Zároveň je treba v rámci knihy záväzkov zaúčtovať záväzok voči postupcovi vo výške 3 000 eur a záväzok voči právnej kancelárii v sume 200 eur. Úhrada uvedených súm sa následne zaúčtuje v Peňažnom denníku medzi výdavkami, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Prijatá úhrada pohľadávky v sume 4 000 eur sa zaúčtuje v rámci Peňažného denníka do príjmov ovplyvňujúcich základ dane a v rámci uzávierkových operácií roku 2025 sa zaúčtuje výdavok do výšky tohto príjmu medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi tzv. „ostatné výdavky“, avšak len do výšky 3 200 eur (t. j. do výšky skutočne uhradených súm súvisiacich s obstaraním pohľadávky). Napokon sa v knihe pohľadávok zaúčtuje zánik predmetnej pohľadávky.

Základ dane z príjmov fyzických osôb ovplyvní suma 800 eur, teda suma zisku z tejto transakcie. Uvedený postup vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 12 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Postúpenie pohľadávky

Postupca účtujúci v sústave jednoduchého postúpil pohľadávku v menovitej hodnote 3 500 eur za sumu 2 900 eur.

Keďže jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, treba si predovšetkým uvedomiť, že podľa § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov je u podnikateľa v jednoduchom účtovníctve súčasťou základu dane pri postúpení pohľadávky hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ju podnikateľ predal (postúpil) za cenu nižšiu, ako je jej hodnota.

Účtovné zobrazenie predaja (postúpenia) pohľadávky pod jej hodnotu je nasledovné. Ak predávajúci dostane príjem z postúpenia pohľadávky v sume 2 900 eur, tento zaúčtuje do peňažného denníka ako príjem s vplyvom na základ dane medzi tzv. „ostatné príjmy“. V knihe pohľadávok zaúčtuje zánik predanej pohľadávky. V rámci koncoročných uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje rozdiel medzi príjmom z postúpenej pohľadávky a jej menovitou hodnotou pretože uvedenú pohľadávku predal pod jej menovitú hodnotu. Tzn. v rámci uzávierkových operácií medzi príjmy zahrnované do základu dane v druhovom členení „ostatné príjmy“ uvedie hodnotu 600 eur (3 500 eur – 2 900 eur). Takýmto spôsobom sa zabezpečí zákonom o dani z príjmov vyžadované zdanenie pôvodnej menovitej hodnoty pohľadávky, ako keby bola uhradená včas pôvodným dlžníkom a v plnej výške.

Príjem z postúpenej pohľadávky

Podnikateľ X postúpil v roku 2025 pohľadávku v menovitej hodnote 2 200 eur postupníkovi (podnikateľovi Y) za sumu 2 000 eur. Podnikateľ X však príjem z postúpenej pohľadávky do konca roku 2025 neobdrží.

Podnikateľ X k zmluvne dohodnutému dňu v knihe pohľadávok mal zaúčtovať zánik pohľadávky z dôvodu postúpenia v menovitej hodnote 2 200 eur a rovnako k tomuto dňu účtovne zaevidovať v knihe pohľadávok vznik pohľadávky v ocenení dohodnutom s postupníkom – tzn. v sume 2 000 eur.

Ak podnikateľ X do konca roku 2025 neobdrží príjem od podnikateľa Y, bude musieť v rámci uzávierkových operácií na konci roku 2025 hodnotu postúpenej pohľadávky v ocenení 2 200 eur zaúčtovať medzi „ostatné príjmy“ zahrnované do základu dane z príjmov podľa § 4 ods. 6 písm. d) tretieho bodu Postupov účtovania v JÚ. Ak by následne sumu 2 000 eur podnikateľ X obdržal od podnikateľa Y (postupníka), napr. v roku 2026, tento príjem by zaúčtoval ako príjem nezahrnovaný do základu dane z príjmov a zároveň by v deň plynutia príjmu v knihe pohľadávok vyznačil jej zánik z dôvodu úhrady.

Pohľadávka po lehote splatnosti

Podnikateľ XY má v evidencii pohľadávku po lehote splatnosti, o ktorej má informácie, že už zrejme nebude uhradená. Môže ju z účtovnej evidencie odpísať?

Aj za predpokladu, že v prípade uvedenej pohľadávky nejde o takú pohľadávku, ktorá by spĺňala charakter uvedený v § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, môže podnikateľ XY jej odpis vykonať v knihe pohľadávok v zmysle § 14 ods. 2 postupov účtovania v JÚ, ak sa rozhodne o trvalom upustení od jej vymáhania. V peňažnom denníku sa v priebehu účtovného obdobia o tomto však neúčtuje, lebo nejde o „peňažný“ pohyb. Keďže na vznik pohľadávky však boli potrebné určité výdavky, ktoré sa premietli do výdavkov s vplyvom na základ dane, preto pri takomto odpise pohľadávky sa v rámci uzávierkových operácií v zmysle § 14 ods. 2 postupov účtovania odpis takejto pohľadávky premietne ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v tom účtovnom období, v ktorom podnikateľ XY o upustení od jej vymáhania rozhodol.

Nominálna hodnota pohľadávky

Vo februári 2025 podnikateľ XY kúpil pohľadávku voči spoločnosti ABC, s.r.o. v nominálnej hodnote 5 000 eur za obstarávaciu cenu 4 000 eur. V máji 2025 bol na dlžníka vyhlásený konkurz, pričom podnikateľ XY uvedenú pohľadávku neprihlásil. Následne v júni 2025 súd zastavil konkurzné konanie z dôvodu nepostačujúceho majetku dlžníka na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, o čom podnikateľ XY disponuje uznesením súdu.

Zakúpená pohľadávka sa zaúčtuje v knihe pohľadávok v ocenení podľa skutočnej obstarávacej ceny, teda v sume 4 000 eur. Vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 a § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa kúpená pohľadávka ocení obstarávacou cenou, pričom v knihe pohľadávok je nevyhnutné uviesť aj menovitú hodnotu uvedenej pohľadávky (5 000 eur). Zároveň je treba v rámci knihy záväzkov zaúčtovať záväzok voči postupcovi vo výške 4 000 eur. Úhrada sumy vo výške 4 000 eur bolo potrebné vo februári 2025 zaúčtovať v Peňažnom denníku medzi výdavkami, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Z dôvodu, že ku dňu zostavenia účtovnej závierky nebude pohľadávka dlžníkom zaplatená a keďže spĺňa podmienky ustanovené v rámci § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov, postupník v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje výdavok vo výške zaplatenej obstarávacej ceny tejto pohľadávky (4 000 eur), a to v peňažnom denníku medzi výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení medzi „Ostatné výdavky“.

Záväzok

Živnostník X prevádzkuje obchodnú činnosť a živnostník Y má malú stavebnú firmu. Živnostník X predal živnostníkovi Y stavebný materiál za 1 000 eur. Živnostník X ponúkol živnostníkovi Y možnosť vykonať stavebné úpravy na predajni živnostníka X za 1 600 eur s tým, že mu vyfakturuje len sumu poníženú o svoj záväzok – tzn. rozdiel 600 eur.

Uvedený postup je v rozpore s § 7 ods. 5 zákona o účtovníctve. V uvedenom ustanovení je totiž obsiahnutá povinnosť účtovať majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného započítania. To znamená, že správne mali podnikatelia postupovať takto: Živnostník X bol povinný zaúčtovať svoju pohľadávku voči živnostníkovi Y v hodnote predaného tovaru (t. j. v sume 1 000 eur) a živnostník Y mal fakturovať výkon stavebných prác živnostníkovi X v plnej výške, t. j. v sume 1 600 eur. V uvedených hodnotách mali podnikatelia zaevidovať aj pohľadávky a záväzky v Knihe pohľadávok, resp. v Knihe záväzkov. Až po takomto kroku je možný zápočet pohľadávok a záväzkov.

Vzájomný zápočet

Živnostník - stolár si na rok 2025 prenajal od svojho suseda prevádzkujúceho „Večierku“ časť nevyužitých priestorov na uskladnenie svojich výrobkov do konca roka za 800 eur. Pre svojho suseda vyrobil stolár na základe vzájomnej dohody regály a pult do predajne v rovnakej sume 800 eur. Obaja sa dohodli na vzájomnom zápočte.

Vzájomný zápočet predstavuje nepeňažnú formu úhrady v účtovníctve existujúcej pohľadávky s existujúcim záväzkom. V jednoduchom účtovníctve sa vznik pohľadávky a záväzku účtuje v Knihe pohľadávok ako aj v Knihe záväzkov. Faktúru za nájom nebytových priestorov do konca kalendárneho roka v hodnote 800 eur, ktorú stolárovi sused vystavil, zaúčtuje stolár v tejto hodnote v Knihe záväzkov. Na druhej strane faktúru vystavenú stolárom za výrobu regálov a pultu do predajne rovnako v sume 800 eur zaeviduje stolár v Knihe pohľadávok.

V deň, keď sa obaja živnostníci dohodli o vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku vo výške 800 eur zaniká stolárova pohľadávka, ako aj jeho záväzok voči susedovi - prenajímateľovi. Zánik tejto pohľadávky stolár zaúčtuje v Knihe pohľadávok v stĺpci zaplatené s uvedením poznámky o zmluve o vzájomnom zápočte pohľadávky a záväzku. Zároveň zánik záväzku v hodnote 800 eur zaúčtuje v Knihe záväzkov v stĺpci úhrada takisto s uvedením poznámky o zmluve o vzájomnom zápočte pohľadávok.

V peňažnom denníku v rámci uzávierkových operácií na konci roku 2025 zaúčtuje stolár sumu pohľadávky (800 eur) do stĺpca príjmov zahrnovaných do základu dane v druhovom členení „Predaj výrobkov a služieb“. Sumu záväzku 800 eur zaúčtuje stolár do stĺpca výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu v druhovom členení „Služby“.

Ing. Ján Mintál