Otázky z praxe
Podanie DP k dani z príjmov
– predĺženie lehoty
Nové oznámenie o predĺžení
Daňovník podal 19. 2. 2025 správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024 s dátumom predĺženia do 30. 4. 2025. Pretože nezískal potrebné potvrdenia od zahraničného zamestnávateľa, následne podal 8. 4. 2025 ďalšie oznámenia, v ktorom uviedol predĺženie lehoty na podanie daňového priznania do 30. 9. 2025.
Bude správca dane akceptovať nové oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024?
Nové oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania nebude správcom dane akceptované. Zákon o dani z príjmov stanovuje podmienku, aby podanie oznámenia bolo vykonané do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, v danom prípade do 31. 3. 2025. Daňovník má v danom prípade povinnosť podať daňové priznanie do 30. 4. 2025, nakoľko opätovné predĺženie už predĺženej lehoty nie je možné.
Správca dane
Daňovník si oznámením predloženým správcovi dane 24. 3. 2025 predĺžil lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 do 30. 9. 2025 z dôvodu, že v roku 2024 mal zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. V daňovom priznaní podanom 16. 9. 2025 však žiadne príjmy zo zdrojov v zahraničí neuviedol.
Bude správcom dane sankcionovaný?
Správca dane bude považovať daňové priznanie za neskoro podané. Vzhľadom na neuvedenie príjmov zo zdrojov v zahraničí v daňovom priznaní nemôže mať daňovník predĺženú lehotu o 6 celých kalendárnych mesiacov. Správca dane pri uložení pokuty za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote bude postupovať v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku.
Oneskorené podanie
Právnická osoba si oznámením predloženým správcovi dane 28. 2. 2025 predĺžila lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 do 31. 8. (1. 9.) 2025 z dôvodu, že v roku 2024 mala zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie podala už 20. 6. 2025, príjmy zo zdrojov v zahraničí však v ňom neuviedla.
Považuje sa priznanie za oneskorene podané, keď bolo podané po 31. 3. 2025?
Daňové priznanie sa v tomto prípade považuje za včas podané v predĺženej lehote (do 30. 6. 2025) a nepodlieha sankciám za oneskorené podanie daňového priznania.
Lehota
Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím hospodársky rok od 1. 2. 2024 do 31. 1. 2025 (lehota na podanie daňového priznania je 30. 4. 2025) podala 12. 2. 2025 správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roka s dátumom predĺženia do 31. 5. 2025. Dňa 5. 5. 2025 vzala oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania späť. Z daňového priznania jej vyplynie preplatok.
Ktorá lehota platí pre správcu dane v súvislosti s vrátením preplatku?
Keďže späťvzatie oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania bolo podané po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania (po 30. 4. 2025), spoločnosť má povinnosť podať daňové priznanie v lehote do 31. 5. 2025 a od tejto lehoty sa bude odvíjať lehota na vrátenie daňového preplatku.
Predĺženie lehoty
Daňovník podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 dňa 13. 3. 2025. Následne podal dňa 28. 3. 2025 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024 do 31. 5. 2025.
Bude oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania správcom dane akceptované a predĺži sa týmto oznámením aj splatnosť dane?
Pretože oznámenie bolo podané ešte v lehote na podanie daňového priznania za rok 2024 (do 31. 3. 2025), bude predĺžená lehota správcom dane akceptovaná. Ak v predĺženej lehote podá daňovník ďalšie daňové priznanie, bude sa toto ďalšie daňové priznanie považovať za opravné daňové priznanie a na pôvodné daňové priznanie sa nebude prihliadať. Ak by daňovník v predĺženej lehote ďalšie daňové priznanie (opravné) nepodal, správca dane bude vychádzať z pôvodne podaného daňového priznania 13. 3. 2025, ktoré bude riadnym daňovým priznaním so splatnosťou dane v predĺženej lehote (31. 5. 2025).
Povinnosť podania
Daňovník podal 10. 3. 2025 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania fyzickej osoby za rok 2024 do 31. 5. 2025. Daňové priznanie v tejto lehote nepodal, nakoľko zistil, že táto povinnosť mu vzhľadom na výšku zdaniteľných príjmov zo zákona o dani z príjmov nevyplýva. V júni 2025 podal správcovi dane žiadosť o zrušenie oznámenia. V júli 2025 obdržal výzvu od správcu dane na predloženie daňového priznania.
Je daňovník povinný daňové priznanie podať?
Daňovník podaním oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príslušnému správcovi dane deklaroval, že je povinný podať daňové podľa § 32 tohto zákona. Ak daňové priznanie v predĺženej lehote nepodal, správca dane oprávnene vyzval na jeho podanie. Zákon o dani z príjmov a ani daňový poriadok neupravujú zákonnú možnosť zrušenia oznámenia o predĺžení lehoty na podania daňového priznania. Daňovník podá na výzvu daňové priznanie s nulovou daňovou povinnosťou. Ak ho podá v lehote určenej vo výzve, správca dane neuloží sankciu za oneskorené podanie priznania.
Povinnosť úhrady
Daňovník podal 21. 2. 2025 správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024 s dátumom predĺženia do 30. 6. 2025. Daňové priznanie však podal už 22. 5. 2025. V daňovom priznaní vykázal daňovú povinnosť.
Dokedy je povinný túto povinnosť uhradiť?
Predĺžením lehoty na podanie daňového priznania sa predlžuje aj splatnosť dane. Aj keď bolo podané daňové priznanie skôr, splatnosť dane zostáva zachovaná, t. j. v danom prípade bude povinnosť daň uhradiť do 30. 6. 2025.
Ing. Ivana Valterová
§ 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Daňové priznanie
(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.
(2) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak
a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,
c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],
d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.
(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal
a) príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11.
(4) Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy ...
