Otázky z praxe

zahraničná pracovná cesta

Pri uplatnení cestovných náhrad u podnikateľa, ktorý vykonal zahraničnú pracovnú cestu, platí rovnaký postup ako pri tuzemských pracovných cestách. Rozdiel je vo výške stravného pri zahraničnej pracovnej ceste, v možnosti uplatnenia náhrady výdavkov za poistenie liečebných nákladov a v možnosti uplatnenia náhrady výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie. Podnikateľ si nemôže započítať do daňových výdavkov vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste.

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Podnikateľ vykonal v júni 2024 zahraničnú pracovnú za účelom rokovania s dodávateľmi výrobkov, ktoré potrebuje k svojej výrobe, takto:

-   1. deň zahraničnej pracovnej cesty: odchod zo Žiliny o 11 h, prechod štátnych hraníc do ČR o 14 h, zvyšok dňa v ČR, ubytovanie v ČR,

-   2. deň zahraničnej pracovnej cesty: odchod z ČR, prechod štátnych hraníc do Nemecka o 11 h, ubytovanie v Nemecku,

-   3. deň zahraničnej pracovnej cesty: rokovania v Nemecku, ubytovanie v Nemecku,

-   4. deň zahraničnej pracovnej cesty: odchod z Nemecka, prechod štátnych hraníc do ČR o 12,30 h, prechod štátnych hraníc z ČR do SR o 19 h, návrat do Žiliny o 22 hodine.

Podnikateľ má podľa ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov (ďalej ZCN) a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) nárok na stravné:

1. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta na území SR trvala 3 h, nemá nárok na stravné, lebo pracovná cesta na území SR bola kratšia ako 5 hodín,

-   pracovná cesta na území ČR trvala 10 h, nárok na stravné v cudzej mene má vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného. Základná sadzba stravného je 600 CZK, t. z., že nárok na stravné je 300 CZK.

2. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta na území ČR trvala 11 h,

-   pracovná cesta na území Nemecka trvala 13 h.

Podnikateľ má nárok na stravné stanovené pre Nemecko, lebo v Nemecku strávil viac hodín ako v ČR. Základná sadzba stravného pre Nemecko je 45 eur.

3. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta na území Nemecka trvala 24 h, preto má nárok na stravné v plnom rozsahu, čo je 45 EUR.

4. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta na území Nemecka trvala 12 a pol hodiny,

-   pracovná cesta na území ČR trvala 8 hodín,

-   pracovná cesta na území SR trvala 3 h.

Podnikateľ má nárok na stravné vo výške 45 EUR, lebo na území Nemecka strávil najviac hodín. Nárok na stravné za pracovnú cestu na území SR nemá, lebo bola kratšia ako 5 h.

Celkový nárok na stravné je 300 CZK a 135 eur (45 + 45 + 45). Celá suma po prepočte na eurá je daňovým výdavkom podnikateľa, ktorý zvýši jeho daňové výdavky a zníži daň z príjmov za rok 2024.

Stravné pri pracovnej ceste do ČR

Podnikateľ vykonal v júni 2024 pracovnú cestu do Českej republiky. Počas pracovnej cesty mu bolo čiastočné poskytnuté stravovanie.

Podmienky pracovnej cesty:

-   1. deň pracovnej cesty: odchod z pracoviska o 15 h, prechod hraníc do ČR o 17 h, ubytovanie v ČR,

-   2. deň pracovnej cesty: rokovania v ČR, podnikateľovi bola poskytnutá bezplatná strava vo forme raňajok a obedu,

-   3. deň pracovnej cesty: rokovanie v ČR, odchod z ČR a prechod hraníc do SR o 15 h, príchod do Žiliny o 17 h. Podnikateľovi boli poskytnuté bezplatne raňajky.

Podnikateľ má nárok na stravné :

1. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta na území SR trvala 2 h, nemá nárok na stravné, lebo pracovná cesta na území SR bola kratšia ako 5 h,

-   pracovná cesta na území ČR trvala 7 h, nárok na stravne v cudzej mene je vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného. Základná sadzba stravného je 600 CZK, t. z., že nárok na stravné je 300 CZK,

2. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta na území ČR trvala 24 h, nárok na stravné je 600 CZK. Podnikateľovi bola poskytnutá bezplatná strava vo forme raňajok a obeda, preto sa mu nárok na stravné kráti o sumu 390 CZK, t. z. za raňajky o 25 % zo 600 CZK (600 : 100 x 25 = 150 CZK) a za obed o 40 % zo sumy 600 CZK (600 : 100 x 40 = 240 CZK). Podnikateľ má nárok na stravné vo výške 210 CZK [600 – (150 + 240)],

3. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta na území ČR trvala 15 h a pracovná cesta na území SR trvala 2 h, t. z., že podnikateľ má nárok na stravné za pracovnú cestu v ČR vo výške 600 CZK, lebo pracovná cesta trvala viac ako 12 hodín v zahraničí. Za poskytnuté bezplatne raňajky, sa musí sumu 600 CZK krátiť o 25 % t. j. o sumu 150 CZK (600 : 100 x 25 = 150 CZK) a nárok podnikateľa na stravné je 450 CZK (600 – 150). Pracovná cesta na území SR trvala menej ako 5 hodín, preto nemá nárok na stravné.

Podnikateľ má nárok na stravné vo výške 960 CZK (300 + 210 + 450). Suma 960 CZK po prepočte na eurá je daňovým výdavkom, ktorý u podnikateľa znižuje základ dane a daň z príjmov za rok 2020.

Stravné pri pracovnej ceste do rakúska

Podnikateľ vykonal v júli 2024 pracovnú cestu do Rakúska na dvojdňový odborný seminár. V rámci ubytovania mu v hoteli poskytli raňajky. Celkový účet za ubytovanie bol 220 EUR.

Podnikateľ strávil obidva dni v Rakúsku viac ako 12 hodín, t. z. má nárok na stravné za každý deň v plnej výške. Na stravné na území SR nemá nárok, lebo pracovná cesta na území SR trvala menej ako 5 hodín v jeden deň. Nárok na stravné:

1. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta trvala na území SR menej ako 5 hodín, nárok na stravné nemá,

-   pracovná cesta v Rakúsku trvala viac ako 12 h, má nárok na stravné 45 eur,

2. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   pracovná cesta v Rakúsku trvala viac ako 12 h, má nárok na stravné 45 eur. Raňajky mal v hodnote ubytovania, preto sa mu bude stravné krátiť o 25 % t. j. o 11,25 eur (45 : 100 x 25). Nárok na stravné je 33,75 eur (45 –11,25),

-   na území SR trvala pracovná cesta menej ako 5 hodín, nárok na stravné nemá.

Celkové stravné, na ktoré má podnikateľ nárok, t. z. môže si zaúčtovať alebo zaevidovať v daňovej evidencii ako daňový výdavok, je 298,75 eur (45 + 33,75 + 220).

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste (letecká doprava)

Podnikateľ vykonal 2 – dňovú zahraničnú pracovnú cestu do Španielska. Dňa 15. 7. 2024 odletel lietadlom o 11 hodine z Bratislavy do Malagy. Vrátil sa na druhý deň, t. z. 16. 7. 2024. Z Malagy odlietal o 16 hodine a do Bratislavy priletel o 19,30 hodine.

V akej výške má nárok na stravné?

Pri zahraničnej pracovnej ceste vykonanej leteckou dopravou sa nesleduje čas príletu a ani skutočný čas odletu. Pri stanovení výšky stravného sa postupuje podľa letového plánu a hraničný čas je čas odletu určený v letovom poriadku. T. z., že čas odletu lietadla sa považuje za čas, kedy je už podnikateľ v krajine príletu. Nárok podnikateľa na stravné je:

1. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   podnikateľovi začína plynúť doba nároku na stravné o 11. hodine (odlet z Bratislavy o 11 hodine). Pracovná cesta trvala v zahraničí 13 hodín a nárok na stravné je v plnej výške, lebo pracovná cesta trvala viac ako 12 hodín, čo je 43 eur,

2. deň zahraničnej pracovnej cesty:

-   podnikateľovi končí zahraničná pracovná cesta o 16 hodine (odlet z Malagy o 16 hodine), t. z. doba trvania zahraničnej pracovnej cesty je 16 hodín a nárok na stravné je v plnej výške 43 eur.

Celková výška stravného, na ktoré má podnikateľ nárok je 86 eur (43 + 43). Suma 86 eur, je jeho daňovým výdavkom, ktorý zníži základ dane a tým aj výšku dane z príjmov FO za rok 2024.

Vedľajšie výdavky pri zahraničnej pracovnej ceste

Podnikateľ absolvoval zahraničnú pracovnú cestu do Talianka vlastným motorovým vozidlom (ďalej MV), ktoré nemá zaradené v obchodnom majetku. Počas cesty mu vznikli vedľajšie výdavky za nákup diaľničnej známky v Rakúsku a poplatok za použitie diaľnic v Taliansku, celkom vo výške 44 eur. Môže tieto výdavky uznať za cestovné náhrady, ktoré budú jeho daňovými výdavkami?

Výdavky na nákup diaľničnej známky a poplatky za použitie diaľnic sú, v súlade s ustanoveniami ZCN, potrebné vedľajšie výdavky pri zahraničnej pracovnej ceste. Podnikateľ má nárok na ich uplatnenie pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty. Ak podnikateľ výdavky preukáže, t. z. doloží doklady o ich úhrade, budú v celej výške 44 eur jeho daňovým výdavkom.

Poistenie liečebných nákladov pri zahraničnej pracovnej ceste

Podnikateľ absolvoval zahraničnú pracovnú cestu do Nórska a Švédska. Pred začiatkom pracovnej cesty uzavrel poistenie liečebných nákladov v zahraničí, za ktoré zaplatil 55 eur. Poistenie uzavrel na obdobie, počas ktorého bol na zahraničnej pracovnej ceste.

Bude uvedený výdavok jeho daňovým výdavkom?

Podnikateľ má uzavretú zmluvu a aj doklad o úhrade za poistenie liečebných nákladov počas zahraničnej pracovnej cesty, preto suma 55 eur je jeho daňovým výdavkom.

Náhrada výdavkov za povinné a odporúčané očkovanie

Podnikateľ absolvoval zahraničnú pracovnú cestu do Egypta. Pred začiatkom pracovnej cesty sa dal zaočkovať proti chrípke. Doklad o úhrade vakcíny a aj samotného očkovania priložil k účtovným dokladom a požadoval, aby ho zaúčtovali ako daňový výdavok.

Pracovníčka firmy, ktorá účtovníctvo podnikateľa spracováva ho upozornila, že uvedený výdavok nie je jeho daňovým výdavkom. Svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že očkovanie proti chrípke nie je pri návšteve Egypta povinné a nie je ani odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva. Z uvedeného dôvodu si podnikateľ nemôže zahrnúť výdavok na nákup vakcíny a očkovania do daňových výdavkov.

Zahraničná pracovná cesta vykonaná vlastným motorovým vozidlom podnikateľa do štátu eurozóny

Podnikateľ vykonal v júli 2024 zahraničnú pracovnú cestu do Rakúska. Cestu vykonal vlastným MV, ktoré má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou a využíva ho aj na podnikanie. Za vozidlo platí každoročne daň z MV a má súhlas manželky – spolumajiteľky MV na využívanie pri výkone podnikateľskej činnosti. Na zahraničnej pracovnej ceste najazdil celkom 1 300 km, z toho na území Rakúska 925 km. MV má v technickom preukaze uvedené údaj o spotrebe 5,60 l/100 km. Cena za liter pohonných látok (ďalej PHL) v SR bola 1,55 eur a v Rakúsku 1,66 eur za liter. Ceny zistil z dokladov o nákupe PHL.

Sadzba základnej náhrady platné do 30. 4. 2024 bola vo výške 0,252 eur/km. Od 1. 5. 2024 platí suma 0,265 eur/km.

Podnikateľ si uplatní ako daňový výdavok náhradu pri použití súkromného MV na zahraničnej pracovnej ceste vo výške 463,04 eur.

Zahraničná pracovná cesta vykonaná vlastným mv podnikateľa do štátu eurozóny

Podnikateľ vykonal v júli 2024 zahraničnú pracovnú cestu do Talianska. Ako dopravný prostriedok použil vlastné MV, ktoré má v technickom preukaze uvedenú spotrebu PHL 5,6 l/100 km. Podnikateľ najazdil celkom 2 200 km, z toho na území SR 20 km, zvyšok v zahraničí. PHL nakúpil po prvý krát hneď po prekročení hraníc v Rakúsku. Ďalší nákup PHL vykonal tiež v Rakúsku. Cenu PHL vypočítal z dokladov o nákupe PHL ako aritmetický priemer. 

Celkovú náhradu vo výške 783,82 eur si podnikateľ uplatní ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane.

Zahraničná pracovná cesta vykonaná vlastným MV podnikateľa do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny

Podnikateľ vykonal v júli 2024 zahraničnú pracovnú cestu do Českej republiky vlastným MV. Počas pracovnej cesty podnikateľ najazdil 260 km, z toho mimo územia SR 60 km. V technickom preukaze MV má uvedenú spotrebu 5,66 l/100 km. Podnikateľ nekupoval PHL počas pracovnej cesty, preto pri vyúčtovaní pracovnej cesty použil cenu PHL zistenú z údajov Štatistického úradu SR, čo je hodnota 1,55 eur za liter PHL (diesel).

Celková náhrada vo výške 91,71eur bude u podnikateľa daňovým výdavkom, ktorý ovplyvňuje základ dane.

Ak by podnikateľ počas pracovnej cesty v ČR najazdil viac kilometrov a bol by nútený v ČR nakupovať PHL, mal by povinnosť pri vyúčtovaní pracovnej cesty rozčleniť kilometre na kilometre, ktoré prešiel na jednotlivé ceny PHL.

Ing. Jarmila Strählová