Otázky z praxe
odpis pohľadávok – nedostatok majetku
Odpis pohľadávky nezahrnutej do zdaniteľných príjmov
Spoločnosť A evidovala voči spoločnosti B dve pohľadávky, a to pohľadávku za vykonané služby vo výške 2 500 € a pohľadávku z titulu poskytnutej krátkodobej bezúročnej pôžičky vo výške10 000 €. Keďže na majetok spoločnosti B bol dňa 15. 12. 2023 vyhlásený konkurz, spoločnosť A tieto svoje pohľadávky prihlásila do konkurzu dňa 10. 1. 2024. Prihlásené pohľadávky boli zistené a v rámci konkurzu uspokojené vo výške 20 %, t. j. pohľadávka za služby vo výške 500 € a pohľadávka z titulu pôžičku vo výške 2 000 €. Na základe schváleného konečného rozvrhu výťažku a jeho splnenia súd konkurz právoplatne zrušil dňa 2. 7. 2024. Pohľadávky v neuspokojenej výške odpísala spoločnosť A do nákladov.
Je účtovný odpis neuhradenej pohľadávky uznaným daňovým výdavkom?
Zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku podľa § 102 ods. 3 ZKR je relevantná skutočnosť pre odpis neuspokojenej pohľadávky v konkurze do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP. Keďže však primárnou podmienkou pre uplatnenie odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti do daňových výdavkov je zahrnutie pohľadávky do zdaniteľných príjmov, neuspokojená časť pohľadávky za služby (zahrnutá do zdaniteľných príjmov) vo výške 2 000 € je v spoločnosti A daňovo uznaným nákladom v súlade s uvedeným ustanovením ZDP. Neuspokojená časť pohľadávky z titulu pôžičky vo výške 8 000 € nie je uznaným daňovým výdavkom, pretože ide o pohľadávku, ktorá nebola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Pri zistení základu dane v daňovom priznaní sa odpis tejto pohľadávky v sume 8 000 € pripočíta k výsledku hospodárenia.
Súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku
Spoločnosť A obchoduje so spoločnosťou B, ktorá jej za poskytnuté služby dlhu je čiastku 8 000 €. Spoločnosť A zistila, že nie je jediným veriteľom, ktorému spoločnosť B neplatí, pretože Obchodný vestník dňa 15. marca 2024 zverejnil uznesenie súdu o začatí konkurzného konania v spoločnosti B na návrh veriteľa. Dňa 25. mája 2024 o tomto návrhu rozhodol súd uznesením tak, že zastavil konkurzné konanie podľa § 20 ods. 1 ZKR, pretože spoločnosť B nemá majetok v postačujúcej hodnote, t. j. majetok nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu. Oznámenie o právoplatnosti tohto uznesenia bolo zverejnené 30. júna 2024. Na základe uvedenej skutočnosti spoločnosť A odpísala pohľadávku do nákladov.
Je odpis pohľadávky v sume 8 000 € uznaným daňovým výdavkom?
Keďže súd zastavil konkurzné konanie v spoločnosti B pre nedostatok majetku podľa § 20 ods. 1 ZKR, odpis pohľadávky na základe tejto skutočnosti, ktorá je preukázaná právoplatným uznesením súdu, je uznaným daňovým výdavkom, a to podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP.
Súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku
Spoločnosť A má pohľadávku voči dlžníkovi – spoločnosti C za dodané služby vo výške 12 000 €. Na písomné upozornenie dlžnej sumy spoločnosťou A dňa 15. 4. 2024 spoločnosť C odpovedala, že dlh uznáva, avšak v súčasnej dobe nemá na jeho zaplatenie. Spoločnosť A následne zistila, že Obchodný vestník dňa 20. júna 2024 zverejnil uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti C s výzvou na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Spoločnosť A prihlásila pohľadávku do konkurzu dňa 5. júla 2024. Nakoľko súd následne zistil, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, konkurz na spoločnosť C právoplatne zrušil dňa 13. 10. 2024, a to podľa § 102 ods. 1 ZKR. Na základe uvedenej skutočnosti spoločnosť A v roku 2024 odpísala pohľadávku do nákladov.
Je odpis pohľadávky v sume 12 000 € uznaným daňovým výdavkom?
Spoločnosť A je oprávnená na základe takéhoto rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 102 ods. 1 ZKR, t. j. z dôvodu, že majetok úpadcu nebude postačovať ani na úhradu pohľadávok proti podstate zahrnúť účtovný odpis pohľadávky vo výške 12 000 € do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP. Túto skutočnosť preukazuje spoločnosť právoplatným uznesením súdu o zrušení konkurzu.
Neprihlásená pohľadávka a zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku
Spoločnosť A má pohľadávku voči dlžníkovi – spoločnosti C za dodané služby vo výške 10 000 €. Spoločnosť A však v roku 2024 zistila, že už v uplynulom účtovnom a zdaňovacom období bol na spoločnosť C vyhlásený konkurz, ktorý bol právoplatným uznesením súdu v januári 2024aj zrušený, a to pre nedostatok majetku podľa § 102 ods. 1 ZKR, pretože súd zistil, že majetok úpadcu (spoločnosti C) nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Na základe uvedenej skutočnosti spoločnosť A bola nútená odpísať pohľadávku do nákladov.
Je odpis neprihlásenej pohľadávky do konkurzu, ktorý bol zrušený pre nedostatok majetku, uznaným daňovým výdavkom?
Napriek tomu, že spoločnosť pohľadávku do konkurzu neprihlásila, na základe uznesenia súdu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 102 ods. 1 ZKR je oprávnená túto pohľadávku odpísať do daňovo uznaných nákladov podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP. Na preukázanie tejto skutočnosti musí mať spoločnosť A k dispozícii právoplatné uznesenie súdu o zrušení konkurzu.
Odpis pohľadávky nadobudnutej postúpením z dôvodu nedostatku majetku
Spoločnosť eviduje pohľadávku voči dlžníkovi, na ktorého je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávku v menovitej hodnote 7 000 € nadobudla v roku 2023 postúpením za obstarávaciu cenu 2 000 €, ktorú uhradila len vo výške 500 €. Keďže súd v konkurznom konaní prostredníctvom predbežného správcu zistil, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku podľa § 20 ods. 1 ZKR zastavil. Spoločnosť na základe právoplatného uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania zverejneného v Obchodnom vestníku odpísala v roku 2024 pohľadávku do nákladov.
Je účtovný odpis pohľadávky vo výške 2 000 € uznaným daňovým výdavkom?
Odpis pohľadávky na základe uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, je v spoločnosti daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP. Keďže však ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením, odpis je daňovým výdavkom len do výšky uhradenej obstarávacej ceny. Obstarávacia cena pohľadávky vo výške 2 000 € bola uhradená len v sume 500 €, preto daňovo uznaným výdavkom je odpis pohľadávky len vo výške 500 €. Suma 1 500 € je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.
Pohľadávka prihlásená do konkurzu po uplynutí zákonnej prihlasovacej lehoty
Spoločnosť sa o vyhlásení konkurzu na svojho dlžníka nedozvedela včas, čo spôsobilo, že zmeškala 45 dňovú základnú lehotu na prihlasovanie pohľadávok stanovenú v § 28 ods. 2 ZKR. Keďže podľa§ 28 ods. 3 ZKR sa na prihlášku prihliada aj keď ju veriteľ doručí správcovi neskôr, prihlásila pohľadávku po stanovenej lehote, pretože tým nie je dotknuté právo na pomerné uspokojenie pohľadávky. Konkurz na dlžníka bol právoplatne zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku podľa § 102 ods. 3 ZKR.
Je odpis pohľadávky, ktorá bola prihlásená do konkurzu po stanovenej lehote, uznaným daňovým výdavkom?
Vzhľadom nato, že veriteľ môže prihlasovať pohľadávky počas celého obdobia trvania konkurzu, aj na daňové účely sa akceptuje prihlásenie pohľadávky podané počas celého tohto obdobia, t. j. aj po základnej, 45 dňovej prihlasovacej lehote. Keďže konkurz na dlžníka bol právoplatne zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku, pričom pohľadávka spoločnosti bola uspokojená len v pomernej výške, časť neuspokojenej pohľadávky odpísanej do nákladov je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP.
Odpis pohľadávky pred skončením konkurzu
Spoločnosť A má pohľadávku vo výške 20 000 € voči dlžníkovi B, na ktorého bol 2. 3. 2022 vyhlásený konkurz. Spoločnosť v zákonom stanovenej lehote prihlásila pohľadávku do konkurzu a súčasne v roku 2022 vytvorila k tejto pohľadávke daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 10 ZDP vo výške 20 000 € (100 %). Keďže konkurz nebol ukončený ani do konca roka 2024, spoločnosť k 31. 12. 2024 odpísala pohľadávku do nákladov.
Je odpísaná pohľadávka daňovo uznaná?
Spoločnosť môže pohľadávku voči daňovníkovi v konkurze odpísať na ťarchu daňových nákladov len na základe výsledku konkurzného konania, t. j. po splnení konečného rozvrhu výťažku s následným zrušením konkurzu. Odpis pohľadávky do daňových výdavkov pred ukončením konkurzu teda nie je možný, musí spoločnosť čakať na výsledok konkurzu. Spoločnosť A však nie je počas konkurzu daňovo znevýhodnená, pretože do daňových výdavkov uplatnila pohľadávku formou opravnej položky.
Odpis pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý zomrel
Spoločnosť zistila, že jej dlžník zomrel. Svoju pohľadávku chcela prihlásiť do dedičského konania, avšak zistila, že dedičské konanie bolo už zastavené, a to z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Preto spoločnosť pohľadávku odpísala do nákladov.
Je odpis pohľadávky daňovo uznaný?
Vzhľadom k tomu, že dlžník nezanechal majetok a súd z uvedeného dôvodu konanie o dedičstve zastavil, pohľadávka spoločnosti nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka. Keďže ide o dôvod ustanovený pre odpis pohľadávky v § 19 ods. 2 písm. h) bod 3 ZDP, účtovný odpis pohľadávky je zároveň aj uznaným daňovým výdavkom. Na účely uznania odpisu pohľadávky do daňových výdavkov bude však potrebné túto skutočnosť preukázať.
Ing. Jana Bielená
