Otázky z praxe

zákon o dani z príjmov

Cestovné náhrady pre konateľa

Ako sa uplatňujú výdavky pri používaní motorového vozidla nezahrnutého v obchodnom majetku v prípade jednoosobovej s.r.o. kde je jeden spoločník zároveň aj konateľ, nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani mandátnu zmluvu ani zmluvu o výkone funkcie so spoločnosťou. Konateľ používa na pracovné cesty buď svoje súkromné auto alebo auto ktoré má vypožičané.

Postupuje konateľ pri preukazovaní spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov alebo podľa zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (zákon o CN), ktorý umožňuje použiť cenu PHL vyhlásenú štatistickým úradom?

Ustanovenie § 7 zákona o CN rieši náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, pričom v ods. 1 uvádza, že ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Aj keď zákon o cestovných náhradách uvádza, že podľa tohto zákona sa posudzujú aj náhrady poskytnuté aj osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu (člen predstavenstva, člen dozornej rady, člen správnej rady, člen poradného orgánu, člen koordinačného orgánu, konateľ spoločnosti a pod.), upravuje poskytovanie PHL len v prípade použitia cestného motorového vozidla iného ako poskytnutého zamestnávateľom.

Ak by teda konateľ využíval cestné motorové vozidlo

-   iné ako zamestnávateľa, postupuje pri uplatňovaní PHL podľa zákona o CN,

-   zamestnávateľa postupuje pri uplatňovaní PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

Uplatnenie paušálnych výdavkov podnikateľa

Daňovník/fyzická osoba dosahuje v roku 2023 príjmy zo živnosti vo výške 20 000 eur (vykonáva živnosť celý rok) a dosahuje príjmy z použitia diela vo výške 12 000 eur. Chce si uplatniť paušálne výdavky.

Môže si daňovník uplatniť len sumu paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 20 000 eur v úhrne zo všetkých príjmov dosahovaných z podnikania a z použitia diela?

Nie. V súlade s § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uplatní daňovník maximálnu sumu vo výške 20 000 eur samostatne, a to z príjmu zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela, t. j.

-   pri príjmoch zo živnosti vo výške 20 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60% v sume 12 000 eur, t. j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur),

-   pri príjmoch z použitia diela vo výške 12 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 7 200 eur, t. j. môže si uplatniť plnú sumu paušálnych výdavkov (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur).

Príjem z predaja osobného automobilu u FO

Živnostník kúpil v roku 2021 osobné motorové vozidlo (hmotný odpisovaný majetok), ktoré zaradil do obchodného majetku a odpisoval ho. V roku 2022 prešiel na uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov a v roku 2023 tiež uplatňoval výdavky percentom z príjmov. V roku 2023 tento majetok predal. Príjem z predaja uvedeného majetku sa považuje za príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), t. j. príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka, alebo ide o príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, čiže ostatný príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá nie je zaradená v obchodnom majetku daňovníka.

Akým spôsobom si vypočíta zostatkovú cenu na účely vyčíslenia výdavku pri predaji uvedenej hnuteľnej veci?

V danom prípade nejde o predaj obchodného majetku, preto ide o ostatný príjem z predaja hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP (príjem nie je oslobodený od dane nakoľko neuplynulo aspoň päť rokov od vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku).

Pri príjmoch z predaja hnuteľných vecí je v súlade so znením § 8 ods. 5 písm. c) ZDP výdavkom zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku. V uvedenom prípade sa zostatková cena určí vo výške rozdielu medzi vstupnou cenou osobného motorového vozidla a celkovou výškou odpisov, ktoré z tejto hnuteľnej veci daňovník zahrnul do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP v roku 2021.

Zrážková daň pri prenájme strojov

Slovenská spoločnosť sa zaoberá prenájmom pracovných strojov. Svojim poľským zákazníkom prenajíma stroje výlučne na území SR. Všetci poľskí zákazníci uhrádzajú faktúry za prenájom na území SR v sume zníženej o zrážkovú daň 5 % a na konci roka niektorí z nich posielajú potvrdenie z poľského daňového úradu o zrazení dane.

Postupujú poľskí zákazníci voči slovenskej spoločnosti oprávnene a v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o ZDZ“) uzavretou medzi SR a Poľskom, keď slovenskej spoločnosti pri výplate úhrad tieto ponižujú o zrazenú daň na území Poľska?

V súvislosti s daným dopytom je zásadnou otázkou určenie zdroja príjmov.

Článok 12 ods. 2 zmluvy o ZDZ medzi SR a Poľskom stanovuje primárne právo na zdanenie licenčných poplatkov v tom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj.

Sekundárne právo na zdanenie licenčných poplatkov má podľa článku 12 ods. 1 zmluvy o ZDZ štát rezidencie príjemcu licenčných poplatkov.

Článok 12 ods. 5 zmluvy o ZDZ stanovuje, že zdroj licenčných poplatkov je v štáte, v ktorom je platiteľ rezidentom.

Ak je platiteľom licenčných poplatkov rezident Poľska, tak je zdroj licenčných poplatkov v Poľsku a Poľsko má právo na zdanenie uvedených licenčných poplatkov.

Uvedené však neplatí, ak má poľský platiteľ stálu prevádzkareň v SR. V takom prípade bude zdroj licenčných poplatkov v SR a právo na zdanenie bude mať SR. Ak je príjemca licenčných poplatkov zdanený v súlade s ustanoveniami zmluvy o ZDZ v Poľsku, tak je SR podľa článku 24 ods. 1 zmluvy o ZDZ povinná umožniť zamedzenie dvojitého zdanenia v SR prostredníctvom započítania dane zaplatenej v Poľsku na daňovú povinnosť daňovníka v SR.

Uplatnenie oslobodenia u zamestnanca

Zamestnávateľ dobíja zamestnancom benefit kartu a z tejto karty si môže zamestnanec hradiť služby u zmluvných dodávateľov, medzi ktorými sú fitnes, ubytovacie služby, školenia a pod.

Môže zamestnávateľ dobitie karty považovať za nepeňažné plnenie oslobodené do 500 eur?

Podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Vychádzajúc z uvedeného, ak je karta nepeňažným plnením od zamestnávateľa, na plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa iných úprav uvedených v § 5 ods. 7 ZDP a zamestnávateľ ich vylúčil z daňových výdavkov, je možné využiť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ musí sledovať na čo bola benefitová kartička použitá a následne posúdiť, či dané nepeňažné plnenie nie je oslobodzované podľa iných ustanovení v § 5 ods. 7 ZDP.

Zároveň je dôležité posudzovať každú benefitovú kartičku individuálne, a to z dôvodu, či nejde o takú benefitovú kartičku, ktorá svojou funkciou a použitím nahrádza platobný prostriedok. V takomto prípade, nie je možné posudzovať takúto kartičku ako nepeňažné plnenie.

Zrážková daň z príjmov umelca

Slovenská spoločnosť si cez slovenskú Agentúru objednala vystúpenie českých umelcov na území SR. Podľa zmluvy medzi objednávateľom Spoločnosťou a dodávateľom Agentúrou, bude zabezpečovať vystúpenie umelcov a aj jeho výplatu. Kto má zraziť zrážkovú daň voči umelcom? Je to agentúra zastupujúca umelca, ktorá zabezpečuje poskytnutie umeleckého výkonu umelcom a aj vypláca odmenu umelcom, alebo objednávateľ koncertu Spoločnosť?

Podľa § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. V prípade, ak umelec vykonáva umelecký výkon pre objednávateľa umeleckého výkonu, platiteľom dane je objednávateľ umeleckého výkonu.

Uvedené platí, aj v prípade, ak je umelec zastúpený agentúrou, ktorá iba zabezpečuje účasť umelca na vystúpení, a to bez ohľadu na to, či je príjem vyplácaný umelcovi priamo objednávateľom umeleckého výkonu alebo prostredníctvom agentúry.

To ale, či v konečnom dôsledku má právo zraziť daň z umeleckého výkonu na území SR, upraví aj zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretá medzi SR a ČR, kde v čl. 16 – umelci a športovci je uvedené, že právo na zdanenie má štát, kde sa podáva umelecký výkon. Uvedené znamená, že platiteľ dane – slovenská spoločnosť ako objednávateľ umeleckého výkonu zrazí daň vo výške 19 % podľa § 43 ZDP vo výške 19 %, nakoľko zmluva o ZDZ neupravuje inú sadzbu dane.

Ing. Miroslava Brnová