Otázky z praxe

zdaňovanie príležitostných
príjmov u FO

Príjem oslobodený od dane

Fyzická osoba má uzatvorenú s bytovým družstvom Zmluvu o výkone činnosti zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto zmluvy jej je vyplácaná štvrťročne odmena 120 eur. Táto osoba príjem nezdanila s odôvodnením, že je oslobodený od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov ako ostatný príjem z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona. Fyzická osoba má okrem tohto príjmu aj príjem zo závislej činnosti vykonávanej v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa.

Je popísaný postup správny?

Uvedený postup je nesprávny. Z vyplácaných odmien má bytové družstvo zrážať preddavky na daň v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov. Po skončení roka má vystaviť tejto osobe potvrdenie, v ktorom uvedie vyplatené príjmy a zrazené preddavky. Fyzická osoba požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti svojho zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, pričom k žiadosti predloží potvrdenie od bytového družstva. Druhou možnosťou ročného vysporiadania dane je podať daňové priznanie, ku ktorému fyzická osoba priloží potvrdenie od zamestnávateľa a od bytového družstva. V každom prípade sa ročná daň tejto fyzickej osoby vypočíta z úhrnu príjmov zo závislej činnosti od „hlavného“ zamestnávateľa a od bytového družstva.

Príjem z príležitostnej činnosti

Fyzická osoba dosiahla príjem z činnosti (vymaľovanie priestorov)vykonanej na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného s občianskym združením, ktoré vystavilo účtovný doklad, na ktorom prijímateľ odmeny potvrdil príjem svojim podpisom. Občianske združenie nedosiahlo príjmy, ktoré sú predmetom dane, preto nebude podávať daňové priznanie a neuplatní si predmetný výdavok pri vyčíslení základu dane z príjmov.

Považuje sa v tomto prípade príjem fyzickej osoby za príjem z príležitostnej činnosti, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov?

V § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je pri vymedzení vyplácajúceho daňovníka, ktorým je právnická osoba ustanovená výnimka, na základe ktorej by sa uvedené ustanovenie nemalo vzťahovať na právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie. Tieto právnické osoby sú daňovníkmi dane z príjmov právnickej osoby podľa § 12 zákona a ako také zisťujú základ dane podľa § 17 až 29 zákona. V nadväznosti na uvedené, ak na základe zmluvného vzťahu takáto právnická osoba vyplatí fyzickej osobe za vykonanú činnosť odmenu na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu podľa zákona o účtovníctve, takto vyplatenú odmenu nie je možné považovať za príjem z príležitostnej činnosti fyzickej osoby podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, na ktoré by bolo možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona.

Príjmy zo závislej činnosti

Fyzická osoba, ktorá poberá počas roka príjmy zo závislej činnosti od svojho zamestnávateľa, príležitostne pokosí trávnik a oreže stromy susedovi, ktorý je na starobnom dôchodku a tento dôchodok je jeho jediným príjmom. Z tejto činnosti dosiahla fyzická osoba za rok príjem 300 eur.

Vzťahuje sa na takýto príjem oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov?

V zmysle v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za príjem z príležitostnej činnosti nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník je fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, ktorá si môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu. Pretože sused nie je daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, a teda si nezahŕňa vyplatenú odmenu za vykonané práce do svojich daňových výdavkov, vyplatená suma je v plnej výške oslobodená od dane.

Príležitostný príjem z poľnohospodárskej činnosti

Starobný dôchodca dosiahol príjem z predaja sena z pozemkov vo vlastníctve, pričom nevykonáva činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka.

Možno takýto príjem považovať za príležitostný príjem z poľnohospodárskej činnosti, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane do výšky 500 eur ročne?

V zmysle v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za príjem z príležitostnej činnosti nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, ktorá si môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu. Oslobodenie od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje aj na predmetný príjem za predpokladu, ak kupujúci nie je podnikateľským subjektom. Ak by bol kupujúci právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona a vystavil účtovný doklad, na ktorom predávajúci podpísal prevzatie peňažnej sumy z predaja sena, nejedná sa o príjem z príležitostnej poľnohospodárskej činnosti, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane, ale o príjem podľa § 8 zákona „iný“.

Príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci

Fyzická osoba, ktorá poberá príjmy zo závislej činnosti prenajala príležitostne (na dovolenku) svoj karavan kolegovi z práce za dohodnutú sumu.

Je možné považovať takýto príjem za príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci?

V zmysle v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa za ostatný príjem považuje aj príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Pretože nájomca nie je fyzická osoba s príjmami v § 6 zákona o dani z príjmov (nepoužila karavan na podnikanie), vzťahuje sa na predmetný príjem oslobodenie od dane v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) zákona do určeného limitu.

Príjem z predaja poľnohospodárskych prebytkov

Starobný dôchodca, ktorý nie je samostatne hospodáriacim roľníkom obhospodaruje záhradu, na ktorej pestuje zeleninu. Pretože úroda prevyšuje vlastné potreby rodiny, prebytky predáva príležitostne na trhu. Okrem starobného dôchodku a tohto príjmu iný príjem nemá.

Možno na príjem z predaja poľnohospodárskych prebytkov aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov?

V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sú ostatnými príjmami aj príjmy z príležitostných činnosti vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby (okrem príjmov z činností samostatne hospodáriaceho roľníka). Pokiaľ sú prebytky z poľnohospodárskej výroby predávané na trhu občanom, vzťahuje sa na príjem z ich predaja oslobodenie od dane do výšky 500 eur ročne.

Príjem z prenájmu stavebného stroja

Fyzická osoba, ktorá je živnostníkom prenajala na 3 mesiace inej fyzickej osobe, ktorá stavia rodinný dom stavebný stroj za dohodnutú sumu. Stavebný stroj má živnostník zaradený v obchodnom majetku.

Možno oslobodiť od dane do limitu 500 eur ročne príjem z prenájmu stavebného stroja u živnostníka?

Medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov nepatria príjmy za prenájom hnuteľného majetku využívaného v súvislosti s podnikaním. Hoci u živnostníka nejde o sústavné prenajímanie hnuteľnej veci, nemožno príjem z prenájmu považovať za príjem z príležitostného prenájmu podľa § 8 ods. 1 pís. a) zákona o dani z príjmov, na ktorý by bolo možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. V danom prípade ide o príjem zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) zákona], čo vyplýva z § 6 ods. 5 písm. a) tohto zákona.

Ing. Ivana Valterová

§ 9 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Príjmy oslobodené od dane

(1) Od dane je oslobodený príjem

a)  z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

b)  z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

c)  z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,

d)  z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,prijatý touto osobou,

e)  z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,

f) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,

g)  podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ...