Otázky z praxe

daňové súvislosti nákladov na reklamu

Vynaložené náklady na reklamu

Stavebná spoločnosť ALFA, a.s. podpísala zmluvu o reklame s obecným športovým klubom, pričom tento klub sa v zmluve zaviazal, že počas najbližšej futbalovej sezóny umiestni na tričkách hráčov obchodné meno firmy ALFA, a.s. plus nápis „stavebná činnosť“.

Budú takto vynaložené náklady na spomínanú formu reklamy daňovým výdavkom spoločnosti ALFA, a.s.?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou ALFA, a.s. na prezentáciu jej obchodného mena ako aj jej nosnej činnosti bude v predmetnom prípade uplatniteľným daňovým výdavkom v plnej výške.

Zvýšenie cien

Obchodná spoločnosť zakúpila koncom roka 2016 nové auto. Následne si objedala u reklamnej agentúry polep auta reklamou, na ktorej boli vyobrazené základné produkty, ktoré spoločnosť predáva.

Je nutné o náklady na spomínanú službu (grafická príprava + samotný polep auta) zvýšiť cenu automobilu alebo sú to služby, ktoré sa účtujú na účet 518?

Na základe ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sa technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku je však možné považovať aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

V predmetnom prípade však nejde o výdavky, ktoré by mali charakter dokončenej nadstavby, prístavby resp. stavebných úprav, rekonštrukcie alebo modernizácie. Rekonštrukciou sa totiž na uvedené účely rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov a modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.

V uvedenom prípade tak pôjde o výdavky na reklamné služby v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, ktoré sú účtované na účet 518 a ktoré za predpokladu splnenia podmienok ustanovených prostredníctvom § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov budú daňovo uplatniteľné.

Zaradenie do dlhodobého hmotného majetku

Pivovar poskytol svojim vybraným odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia v cene 2 000 € za kus, a to na základe písomnej zmluvy, ktorou sa každý z odberateľov zaviazal využívať toto zariadenie na chladenie plechovkových pív a zároveň sa zaviazal ročne odobrať zmluvou stanovené minimálne množstvá tohto tovaru.

Pivovar zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania odberateľom do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v príslušnej odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú síce priamo používané pivovarom, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Z tohto dôvodu budú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov uplatniteľným daňovým výdavkom.

Ceny v zlosovateľnej súťaži

Spoločnosť pôsobiaca v oblasti maloobchodného predaja zorganizovala akciu na podporu predaja svojich výrobkov. Akcia spočívala v tom, že ak zákazník vrátil obal predmetného výrobku, tento bol zahrnutý do zlosovania.

Bude môcť obchodná spoločnosť uplatniť výdavky spojené s obstaraním cien pre výhercov zlosovateľnej súťaže?

V predmetnom prípade budú výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

Cezhraničné služby

Slovenský platiteľ si objednal reklamné služby u podnikateľa, registrovaného na DPH a usadeného v Maďarsku. Maďarská zahraničná osoba tieto služby fakturovala bez DPH.

Má slovenský platiteľ cezhraničné služby samozdaniť?

Áno, miesto dodania reklamných služieb sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t.j. miesto dodania je v SR (podľa usadenia odberateľa). Slovenský platiteľ, ktorý je osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH – t.z. samozdaní túto službu.

Daňový výdavok

Spoločnosť – platiteľ DPH, za účelom podpory predaja svojho tovaru vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získa nepeňažnú výhru.

Je možné DPH na výstupe, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Výdavky na obstaranie tovaru, ktorý spoločnosť poskytne ako cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) ZDP.

Nakoľko spoločnosť organizuje reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní cien do súťaže je oprávnená odpočítať si na vstupe DPH pri splnení podmienok na odpočítanie dane na vstupe ustanovených v zákone o DPH. V zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe tohto tovaru za dodanie tovaru bola daň čiastočne alebo úplne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. V zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikne spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane. V súlade s platnými postupmi účtovania zaúčtuje túto DPH na stranu D účtu 343 – DPH so súvzťažným zápisom na účte nákladov na strane MD.

Podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je DPH u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov a s výnimkou dodatočne vyrubenej DPH za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad.

Na základe doteraz uvedeného, DPH účtovaná do nákladov, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nakoľko si platiteľ dane v súlade so zákonom o DPH z tovaru, ktorý obstaral ako cenu do súťaže, uplatnil odpočet DPH na vstupe, následne je povinný v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi odviesť DPH aj na výstupe.

Daňové uplatnenie ceny dáždnika

Spoločnosť OMEGA, s.r.o. si dala vyrobiť reklamnej agentúre dáždniky, ktoré obsahovali obchodné meno spoločnosti. Tieto poskytla vybraným zamestnancom jej obchodných partnerov.

Môže si spoločnosť daňovo uplatniť aspoň sumu 3 eura/ kus, keďže cena za jeden kus dáždnika aj s potlačou bola 20 eur?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou OMEGA, s.r.o. na prezentáciu jej obchodného mena prostredníctvom reklamného predmetu – dáždnika s potlačou nemôže byť uplatniteľným daňovým výdavkom v žiadnej sume – t.z. ani z rozdielu medzi skutočnou cenou za 1 kus dáždnika a zákonom ustanoveným limitom vo výške 17 eur/ks. Takýto postup zákon o dani z príjmov totiž neumožňuje.

Reklamný predmet

Spoločnosť si každoročne dáva vyhotoviť špeciálnu edíciu fliaš vína, ktoré spĺňajú podmienku 17 eur/kus a ktoré používa ako reklamné predmety pre svojich obchodných partnerov.

Už počnúc rokom 2015 platí, že u daňovníka, ktorého výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje, a to ani v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet, považovať za reklamný predmet zahrnovaný do daňových výdavkov. Výnimku však tvorí víno, ktoré možno u daňovníka, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti za reklamný predmet uznať v prípade, že hodnota 1 ks neprevyšuje 17 eur. Náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet však nes­mú v úhrne presiahnuť 5 % so základu dane daňovníka.

Vyplnenie DP

Podnikateľ poskytol ku koncu roku 2016 svojim obchodným partnerom reklamné predmety vo forme flašovaného vína v cene 15 €/ks. U podnikateľa nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Podnikateľ si objednal 300 ks spomínaných fliaš.

Ako sa uvedené prejaví pri vyplňovaní daňového priznania za rok 2016, ak základ dane za rok 2016 dosiahne podnikateľ vo výške 32 000 €?

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na reprezentáciu okrem výdavkov (nákladov) na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa okrem iného nepovažujú ani alkoholické nápoje okrem vína (alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Uvedené obmedzenie sa však nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Tzn., že u podnikateľa, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jedno víno, v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Výdavky podnikateľa súvisiace s obstaraním spomínaných fliaš vína činili teda 4 500 €. Nakoľko 5 % zo základu dane z príjmov predstavuje sumu 1 600 €, len do tejto výšky si bude môcť podnikateľ ponechať výdavky na tieto reklamné predmety ako daňovo efektívne. Zvyšná suma 2 900 € bude tak jeho nedaňovým výdavkom.

Ing. Ján Mintál