Otázky z praxe

škody nezavinené daňovníkom

Zničený stroj

Spoločnosť mala vo svoje evidencii stroj v celkovej obstarávacej cene 21 000 €. Stroj bol v roku 2016 zničený v dôsledku povodní tak, že nebolo rentabilné vykonať jeho opravu. Účtovná zostatková cena stroja pri vyradení bola 9 330 €, daňová zostatková cena bola 10 500 € Poisťovňa poskytla spoločnosti náhradu škody vo výške 9 000 €.

Riešenie:

Pretože škoda vznikla v dôsledku povodní, ktoré sú na účely dane v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) ZDP živelnou pohromou, spoločnosť môže uplatniť ako daňový výdavok daňovú zostatkovú cenu vo výške 10 500 €, a to nezávisle na tom, že poskytnutá náhrada od poisťovne je nižšia (9 000 €). Rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou vo výške 1 170 € (10 500 € – 9 330 €) uvedie spoločnosť v daňovom priznaní ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia.

Odstránenie budovy

Areál firmy bol zaplavený počas povodní. Po obhliadke všetkých budov a stavieb statikom bolo rozhodnuté, že je potrebné jednu stavbu odstrániť. Firma rozhodla, že poškodenú stavbu (sklad materiálu) odstráni a na jej mieste vybuduje nový sklad. Stavba nebola poistená. Účtovná zostatková cena zlikvidovanej stavby je 50 000 €, cena stavby uznaná pre účely nepeňažného vkladu bola vo výške 55 000 € (stavba bola pôvodne nadobudnutá ako nepeňažný vklad) a daňová zostatková cena je 41 250 €. Búracie práce vykonala stavebná firma za cenu 3 000 €, materiál získaný z búracích prác bol odvezený na verejnú skládku.

Riešenie:

V tomto prípade sa núkajú dve riešenia. ZDP v § 19 ods. 3 písm. b) bod 2 uvádza, že zostatková cena likvidovaného stavebného objektu v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu sa zahrnie do obstarávacej ceny nového objektu. Zároveň ZDP umožňuje podľa § 19 ods. 3 písm. g) uplatniť do daňových výdavkov škodu, ktorá vznikla v dôsledku živelnej pohromy, a to nezávisle na tom, či majetok bol poistený.

V konkrétnom prípade likvidáciu stavebného objektu nevyvolala nová investícia, ale poškodenie stavebného objektu povodňami. To znamená, že k vyradeniu majetku došlo v dôsledku škody spôsobenej živelnou pohromou. Firma môže ako daňový výdavok uplatniť daňovú zostatkovú cenu zničenej stavby vo výške 41 250 € podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 8 750 € (50 000 – 41 250) bude v daňovom priznaní pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Daňovým výdavkom sú aj búracie práce vo výške 3 000 €.

Stavebný materiál

Alternatíva 1

Stavebná firma (spoločnosť s r.o.) skladovala vo svojom sklade stavebný materiál. V apríli 2016 sa zistilo, že do skladu sa niekto vlámal a odcudzil stavebný materiál v hodnote 7 000 €. Výška škody bola doložená mimoriadnou inventúrou. Zistená škoda bola nahlásená polícii, konkrétny páchateľ nebol zistený. Túto skutočnosť potvrdila polícia už v roku 2016. Firma nemala stavebný materiál poistený.

Riešenie:

Vzhľadom na to, že škoda bola nahlásená polícii a páchateľ nebol zistený, je tento úbytok zásob daňovo uznaný v plnej výške aj v prípade, že daňovník nebol poistený. Pretože táto škoda je daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom polícia potvrdila, že páchateľ je neznámy, škoda v sume 7 000 je daňovým výdavkom v roku, v ktorom vznikla, t.j. v roku 2016.

Alternatíva 2

Popis prípadu a výška škôd je rovnaká ako v alternatíve 1. Zistená škoda aj v tomto prípade bola nahlásená polícii, konkrétny páchateľ nebol zistený, o čom spoločnosť obdržala potvrdenie polície až v roku 2017. Spoločnosť mala stavebný materiál poistený, poisťovňa vyplatila náhradu škody v roku 2016 vo výške 6 500 €.

Riešenie:

S ohľadom na § 21 ods. 2 písm. e) ZDP zahrnie spoločnosť do daňových výdavkov v roku 2016 škodu na zásobách do výšky prijatej náhrady v čiastke 6 500 €. Pretože ide o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, škoda je po potvrdení tejto skutočnosti políciou daňovo uznaná v plnej výške. Suma škody presahujúca prijatú náhradu je v roku 2016 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia, rozdiel vo výške 500 € sa zahrnie do základu dane v roku 2017.

Alternatíva 3

Popis prípadu a výška škody je rovnaká ako v alternatíve 1. Zistená škoda bola nahlásená polícii, páchateľa sa podarilo vypátrať, odcudzený materiál však nebol vrátený, pretože sa nepodarilo zistiť, komu bol tento materiál obratom predaný. Stavebný materiál spoločnosť nemala poistený.

Riešenie:

V tomto prípade nie je možné postupovať podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Došlo síce ku vzniku škody, avšak polícia páchateľa vypátrala. Situáciu je preto potrebné riešiť podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP a do výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uplatniť škodu len do výšky náhrady. O náhrade škody v tomto prípade však nebolo účtované, preto zúčtovaná škoda nie je daňovo uznaným výdavkom. Výška škody zúčtovaná na účte 549 bude v roku 2016 položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

Finančný majetok

V novembri 2016 došlo k neoprávnenému vstupu do areálu spoločnosti a ku krádeži finančného majetku, a to peňažnej hotovosti vo výške 15 000 €, poštových známok vo výške 500 € a stravných lístkov 600 ks á 3,60 € v sume 2 160 €. Celková škoda na finančnom majetku bola vo výške 17 660 €. Krádež bola nahlásená polícii. Polícia v roku 2016 šetrenie neukončila, preto firma v tomto roku nemala k dispozícii potvrdenie polície, ktoré by preukazovalo, že páchateľ je neznámy.

Riešenie:

V danom prípade spoločnosť pri posúdení škody v roku 2016 vychádza z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. e) ZDP, podľa ktorého škody presahujúce prijaté náhrady nie sú daňovým výdavkom. Zaúčtovanú škodu zachytila v analytickej evidencii k účtu 569 ako daňovo neuznanú a pri zistení základu dane túto sumu pripočítala k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania.
V roku 2017 obdržala spoločnosť od polície potvrdenie, že páchateľ je neznámy, preto v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) ZDP škodu spôsobenú krádežou finančného majetku pripočítanú k výsledku hospodárenia v roku 2016 na riadku 130 daňového priznania, v roku 2017 v plnej výške od výsledku hospodárenia neúčtovne odpočíta, a to na riadku 290 daňového priznania.

Ing. Jana Bielená

Zákon č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov

§ 21

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a)  výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

b)  výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,

c)  úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d)  výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,

f)   výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

g)  výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),

h)  výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú

1.  darčekové reklamné poukážky,

2.  tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

3.  alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ...