Otázky z praxe využitie pružného pracovného času

Pripomienky k pružnému pracovnému času

Zamestnávateľ zaviedol na pracovisku pružný pracovný čas, ktorého zavedenie však len oznámil zástupcom zamestnancov. S takýmto postupom zamestnávateľa však zástupcovia zamestnancov nesúhlasili s odôvodnením, že s nimi mal zamestnávateľ prerokovať ich pripomienky a taktiež sa s nimi dohodnúť v danom prípade.

Je uvedený názor zástupcov zamestnancov správny?

Podľa § 88 ods. 1 Zákonníka práce je pružný pracovný čas spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorými môžu byť: zamestnanecký dôverník, zamestnanecká rada alebo odborová organizácia.

Pružný pracovný čas

Zamestnávateľ konkretizoval podmienky platnosti pružného pracovného času v jeho prevádzke vnútornou smernicou. V uvedenej smernici však zamestnávateľ upravoval pružný pracovný čas tak, že určoval právne povinnosti osobám, ktoré mu neboli podriadené a mal s nimi uzatvorenú len dodávateľskú zmluvu podľa obchodného práva.

Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Vzhľadom na to, že Zákonník práce ustanovuje len rámcovou formou organizáciu závislej práce v prípade pružného pracovného času, možno konkretizáciu jeho súčastí, teda základného, prevádzkového a voliteľného pracovného času ponechať na vnútorný normatívny predpis, napríklad na smernicu upravujúcu pružný pracovný čas, ktorá však môže mať právne účinky len pre podriadených zamestnancov zamestnávateľa a nemôže platiť navonok, teda má obmedzenú personálnu pôsobnosť.

Preto možno uviesť, že zamestnávateľ nekonal v súlade s platným právom.

Jednodňová pracovná cesta

Zamestnanec, ktorý vykonával na pracovisku závislú prácu v rámci pružného pracovného času, bol vyslaný na jednodňovú pracovnú cestu. Pružný pracovný čas mal v uzatvorenej pracovnej zmluve nastavený nasledovne: prevádzkový pracovný čas od 6:00 do 17:00 hodiny; základný pracovný čas od 9:00 do 15:00 hodiny a voliteľný pracovný čas od 6:00 do 09:00 hodiny pre príchod do práce a od 15:00 do 17:00 hodiny pre odchod z práce. Pritom deň pred odchodom na pracovnú cestu zamestnancovi zamestnávateľ oznámil, že v deň pracovnej cesty mu určil fixný pracovný čas v trvaní od 07:00 do 15:00 hodiny. S uvedeným fixným určením pracovného času počas pracovnej cesty zamestnanec nesúhlasil a odvolával sa na pracovnú zmluvu, v ktorej mal ustanovený pružný pracovný čas.

Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?

Podľa § 89 Zákonníka práce platí, že pružný pracovný čas sa neuplatní v deň, počas ktorého je zamestnanec na pracovnej ceste. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.

Uvedené ustanovenie § 89 ods. 1 Zákonníka práce sa neuplatní, ak pracovná cesta zasahuje výlučne do základného pracovného času alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú inak (čo sa v tomto prípade nestalo), ide teda o dispozitívnu právnu úpravu. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť ďalšie prípady, za splnenia ktorých sa ustanovenie § 89 ods. 1 Zákonníka práce nebude uplatňovať.

Preto, pokiaľ sa nedohodlo inak, platí, že pokiaľ u zamestnávateľa platí pružný pracovný čas a zamestnanec je vyslaný na pracovnú cestu, pružný pracovný čas sa počas dĺžky trvania pracovnej cesty neuplatní a mení sa na fixný pracovný čas. Preto počas vyslania zamestnanca na pracovnú cestu zamestnávateľ musí zamestnancovi oznámiť, kedy začína a kedy končí jeho fixný pracovný čas. Taktiež je možné, aby zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise, ktorý sa týka pružného pracovného času, určil, akú dĺžku má fixný pracovný čas pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu. Taktiež platí, že po návrate zamestnanca z pracovnej cesty sa obnovuje fungovanie pružného pracovného času u takéhoto zamestnanca v súlade s pracovnou zmluvou.

Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.

Vypracoval
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.