Otázky z praxe
   sociálny fond zamestnávateľa

Odstupné a preplatená dovolenka

Má firma do vymeriavacieho základu pre tvorbu sociálneho fondu počítať aj odstupné a preplatenú dovolenku?

Za mzdu v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa nepovažuje okrem iných plnení ani náhrada mzdy a odstupné. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku a odstupné tak netvoria základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu.

Výška tvorby sociálneho fondu

Obec, samostatná právnická osoba, sa potrebuje rozhodnúť o povinnom prídele do sociálneho fondu.

V akej výške má obec tvoriť sociálny fond, vo výške 0,6 % alebo 1 % z objemu miezd?

Základný povinný prídel do sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde predstavuje prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 spomínaného právneho predpisu. Následne podľa § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde platí, že zamestnávateľ podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť spomínaný základný povinný prídel [rozumej § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde] do výšky 1 %. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %. Treba si však uvedomiť, že uvedené podmienky sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku (§ 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde). Toto spojenie je obsiahnuté v Obchodnom zákonníku v § 2 definujúcom podnikanie ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

U ostatných zamestnávateľov, ktorí boli zriadení zriaďovateľom, resp. nie sú založení za účelom dosahovania zisku ako je to ustanovené v Obchodnom zákonníku a živnostenskom zákone (teda aj obce), výška tvorby povinného prídelu v rámci rozpätia závisí od možností rozpočtu zamestnávateľa prípadne zriaďovateľa.

Úhrada FA zo sociálneho fondu

Pri príležitosti vyhodnotenia „Najlepšieho zamestnanca roka“, usporiadala firma vo vlastných priestoroch pre všetkých zamestnancov občerstvenie s kompletným catheringovým servisom, zabezpečené externou firmou.

Môže byť faktúra za tieto služby hradená zo sociálneho fondu?

Oblasti možného použitia prostriedkov sociálneho fondu sú predmetom ustanovenia § 7 zákona o sociálnom fonde. V zmysle § 7 ods. 1 písm. j) tohto právneho predpisu je tento možné použiť aj na tzv. ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Sociálna politika podniku vychádza z konkrétnych potrieb zamestnancov. Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa prostredníctvom interného predpisu. Podmienkou uplatnenia príspevku zo sociálneho fondu na inú oblasť starostlivosti o zamestnancov teda je, že ide o sociálnu oblasť ktorej podpora je v súlade s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa. Je však otázne, či v predmetnom prípade išlo o „ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky“. V zásade treba vychádzať z toho, že sociálny fond patrí zamestnancom a je určený na prispievanie na stravovanie, na dopravu do zamestnania, regeneráciu pracovnej sily a pod. V súvislosti so spomínaným posedením sa ako priechodná javí iba možnosť uhradiť časť nákladov na stravu a nealko nápoje, pretože je to štandardný výdavok sociálneho fondu vynaložený v prospech zamestnanca. Prostredníctvom sociálneho fondu sa však neodporúča prefinancovať alkoholické nápoje.

Daňová uznateľnosť tvorby sociálneho fondu

V spoločnosti nie je uzatvorená kolektívna zmluva, keďže tu nepôsobí odborová organizácia. Zákon o sociálnom fonde dáva možnosť tvoriť sociálny fond nielen vo výške povinného prídelu v sume 0,6 až 1 % zo základu hrubých miezd, ale aj sociálny fond vo výške príspevkov na dopravu zamestnancom.

Je aj tvorba tohto fondu daňovo uznaná?

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákon o sociálnom fonde ustanovuje 2 druhy povinného prídelu podľa toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva. Tvorba sociálneho fondu maximálne do výšky 0,5 % zo zákonom ustanoveného základu, na úhradu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde, je daňovým výdavkom v plnej výške.

Plná výška sociálneho fondu

Výrobná spoločnosť vznikla počas roku 2024, pričom má uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Za rok 2025 vykáže stratu.

Bude môcť spoločnosť uplatniť v daňových výdavkoch tvorbu sociálneho fondu v plnej výške, ak v kolektívnej zmluve má zakotvený prídel vo výške 1 %?

Napriek skutočnosti, že spomínaná spoločnosť má zvýšený prídel do sociálneho fondu ustanovený v rámci kolektívnej zmluvy, nebude môcť do daňových výdavkov za rok 2025 uplatniť tvorbu sociálnemu fondu vo výške 1 % zo zákonom o sociálnom fonde ustanoveného základu. Je to z dôvodu, že za rok 2025 nedosiahne zisk. V predmetnom prípade bude v daňových nákladoch uplatniteľná len tvorba povinného prídelu vo výške 0,6 % zo základu.

Nenávratná sociálna výpomoc

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu dvom zamestnancom nenávratnú sociálnu výpomoc v sumách 300 eur a 250 eur.

V kontexte so znením zákona o dani z príjmov nemožno uvedený druh príjmu z pohľadu zamestnancov klasifikovať ako príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov a ani ako príjem od dane z príjmov oslobodený. U oboch zamestnancov tak pôjde o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Daňový režim bude teda podliehať ustanoveniu § 35 spomínaného zákona – t. z. zdanenie vykoná zamestnávateľ preddavkovým spôsobom.

Preventívna lekárska prehliadka

Zamestnávateľ zo sociálneho fondu uhradil svojím zamestnancom preventívnu lekársku prehliadku v hodnote 150 eur na osobu. Na takýto krok nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu, túto úhradu realizoval v rámci dobrovoľnej starostlivosti o zamestnancov.

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (t. z. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov platí, že okrem iných prípadov predmetom dane z príjmov nie je ani hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti avšak iba v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Počnúc 1. januárom 2020 sa však v rámci ustanovenia § 5 ods. 7 písm. h) zákona o dani z príjmov ustanovilo, že od dane z príjmov na strane zamestnanca je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napríklad podľa § 30e zákona č. 355/­2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/­2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Lístok na stravu

Je potrebné zdaňovať príspevok zo sociálneho fondu, o ktorý sa znižuje cena lístka na stravu zamestnancom?

Od dane z príjmov je v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov ako nepeňažné plnenie. Ak teda je vyššie uvedené plnenie poskytované v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je od dane z príjmov oslobodený. Nie je pritom rozhodujúce, z akého zdroja je takéto plnenie hradené a nie je určená, resp. na daňové účely obmedzená jeho výška.

Pracovné oblečenie

Poradensko-konzultačná spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom zo sociálneho fondu raz do roka peňažný príspevok 100 eur na ošatenie, ktorý nie je viazaný na zakúpenie jednotného pracovného oblečenia.

V zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov okrem iných plnení nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia (t.z. pracovné odevy, uniformy, rovnošaty) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. Nakoľko v predmetnom prípade podmienka jednotného pracovného oblečenia splnená nie je, pôjde na strane dotknutých zamestnancov o ich zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. V mesiaci poskytnutia príspevku teda konzultačná spoločnosť ako zamestnávateľ musí poskytnutú sumu pripočítať k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnancov v danom kalendárnom mesiaci a zdaniť ju preddavkovým spôsobom v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov.

Príspevky zamestnávateľa

Podliehajú finančné príspevky zamestnávateľa svojim zamestnancom hradené zo sociálneho fondu napr. na dovolenku, vianočnú kolekciu, resp. dar pri životnom alebo pracovnom jubileu zdaneniu?

V uvedených prípadoch pôjde u zamestnancov v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov o príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu. Uvedené druhy príjmov na spomínané účely nie je totiž možné považovať v zmysle iných ustanovení zákona o dani z príjmov za príjmy oslobodené od dane, resp. ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov na strane zamestnancov.

Vstupenky a permanentky

Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s plavárňou, na základe ktorej jeden deň v týždni v určené 2 hodiny budú priestory bazéna k dispozícii iba zamestnancom tejto spoločnosti zdarma. Náklady na prevádzku bazéna na základe faktúry vystavenej plavárňou hradí zamestnávateľ. Tento zamestnávateľ ďalej v zmysle zásad použitia prostriedkov sociálneho fondu prepláca raz do roka v sume 10 eur vstupenky a permanentky preukazujúce využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi.

Na základe ustanovenia § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Takisto je od dane oslobodené takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V zmysle uvedeného teda poskytnutie možnosti využívania bazénu predstavuje nepeňažné plnenie, ktoré je príjmom oslobodeným od dane. V prípade preplácania vstupeniek a permanentiek preukazujúcich využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi však nie je splnená uvedená podmienka pre oslobodenie od dane – nedochádza totiž o poskytnutie zariadenia, ale poskytnutie finančných prostriedkov. Suma 10 eur bude tak zdaniteľným príjmom každého dotknutého zamestnanca, ktorý sa pripočíta v mesiaci poskytnutia k jeho ostatným zdaniteľným príjmom a zdaní sa preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov.

Preprava zamestnancov

Je možný odpočet DPH z prijatej faktúry od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?

Pokiaľ preprava bola obstaraná za účelom potrieb zamestnancov - nie na účely podnikania zamestnávateľa - potom zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane z prijatej faktúry, a to bez ohľadu na to, že faktúru vystavil platiteľ DPH so všetkými náležitosťami. Keďže zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, súčasťou ceny prepravy je aj DPH.

Vstupné na plaváreň

Zamestnávateľ zo sociálneho fondu preplatil zamestnancom vstupné na plaváreň. Na bločku je uvedená suma s rozdelením na základ dane a DPH.

Môže si zamestnávateľ uplatniť odpočet DPH?

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, čo v danom prípade nie je splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že z predmetných dokladov nie je možné uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty i v prípade, že by spĺňali náležitosti faktúry. Predmetný doklad slúži len na preukázanie čerpania prostriedkov sociálneho fondu.

FA na prepravu

Ako zaúčtovať prijatú faktúru od platcu DPH za prepravu zamestnancov hradenú zo sociálneho fondu?

Zamestnávateľ nemá nárok na odpočítanie dane, preto súčasťou ceny prepravy bude aj DPH. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ prijatú faktúru zaúčtuje zápisom 518/­321. Pokiaľ faktúra bude hradená z prostriedkov sociálneho fondu, následne sa vykoná zápis 472/­518. Úhrada faktúry sa zaúčtuje zápisom 321/­221.

Vyúpracoval:
Ing. Ján Mintál

Príjmy zo závislej činnosti

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a) suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca,18a) pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,

b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu, alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,

c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca...