Otázky
z praxe
– preradenie
zamestnanca v pracovnom pomere
|
? |
Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu
Zamestnanec oznámil svojmu zamestnávateľovi, že vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskej správy svojho všeobecného lekára dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Preto zamestnávateľa požiadal, aby ho preradil na inú, pre neho vhodnú prácu. Uvedenej žiadosti zamestnanca zamestnávateľ nevyhovel s odôvodnením, že mu má zamestnanec predložiť lekársky posudok.
Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Preradiť zamestnanca na inú prácu je podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ povinný vtedy, ak vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Musia byť teda splnené kritériá, že dlhodobá strata spôsobilosti zamestnanca sa preukazuje zásadne lekárskym posudkom, teda nepostačuje len potvrdenie od všeobecného lekára, že zamestnanec je dlhodobo zdravotne nespôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, ale musí ísť o formu lekárskeho posudku s komplexným zhodnotením jeho zdravotného stavu.
Strata spôsobilosti na vykonávanie doterajšej práce musí byť dlhodobá, teda nepostačuje len krátkodobá zdravotná indispozícia alebo dočasná pracovná neschopnosť pre preradenie zamestnanca na inú prácu. Uvedené pracovné posudky vydávajú napríklad kliniky pracovného lekárstva, ktoré sú súčasťou univerzitných nemocníc a v rámci nich na základe komparácie pracovných podmienok zamestnanca a jeho aktuálneho zdravotného stavu odborne zhodnotia, či je nevyhnutné preradiť daného zamestnanca na inú závislú prácu.
Preradiť zamestnanca na inú prácu zamestnávateľ musí aj z dôvodu choroby z povolania alebo ohrozenia takouto chorobou v dôsledku vykonávania danej práce. Pritom sa musí jednoznačne preukázať, že išlo o chorobu z povolania, teda takú chorobu, ktorá vznikla v dôsledku výkonu konkrétnej práce. Pre preradenie zamestnanca na inú prácu pritom postačuje len potenciálne ohrozenie takouto chorobou, pričom ku vzniku choroby z povolania ani nemuselo dôjsť, ale vzniklo len riziko, že sa tak stane. Situáciu musí zhodnotiť zamestnávateľ, pričom nesie plnú zodpovednosť za ujmu, ktorá zamestnancovi vznikne jeho nesprávnym rozhodnutím. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za chorobu z povolania, ktorá je teda založená na objektívnom princípe s možnosťou liberácie, vyvinenia sa zamestnávateľa, pričom uvedené dôvody ustanovuje § 196 ods. 1 a 2 Zákonníka práce taxatívnym právnym výpočtom.
Preto možno uviesť, že zamestnávateľ konal v súlade s platným právom.
|
? |
Predloženie lekárskeho posudku
Zamestnávateľ zamestnával tehotnú zamestnankyňu, pričom táto mu predložila lekársky posudok, podľa ktorého vykonávala prácu, ktorá vzhľadom na jej individuálny zdravotný stav nebola pre ňu vhodná a škodila jej. Preto táto zamestnankyňa zároveň požiadala zamestnávateľa o jej preradenie na inú, pre ňu vhodnú prácu. Takúto prácu však zamestnávateľ vo svojej prevádzke pre ňu nemal, a preto jej nariadil neplatené pracovné voľno. Podľa názoru tehotnej zamestnankyne jej však prislúchajúca náhrada mzdy mala byť poskytnutá.
Je uvedený názor tehotnej zamestnankyne správny?
V prípade vzniku uvedenej situácie sa obligatórne uplatní postup podľa § 162 Zákonníka práce podľa ktorého:
• ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnávateľ povinný vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok,
• ak úprava pracovných podmienok podľa predošlého odseku nie je možná, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu,
• ak dosahuje žena pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu,
• ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu (čo je aj tento prípad), zamestnávateľ je povinný poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
Preto možno uviesť, že uvedený názor tehotnej zamestnankyne je správny.
|
? |
Nepreradenie na vhodnú prácu
Zamestnávateľ zamestnával tehotnú zamestnankyňu, pričom táto mu predložila lekársky posudok, podľa ktorého vykonávala prácu, ktorá vzhľadom na jej individuálny zdravotný stav nebola pre ňu vhodná a škodila jej. Preto táto zamestnankyňa zároveň požiadala zamestnávateľa o jej preradenie na inú, pre ňu vhodnú prácu. Takúto prácu zamestnávateľ vo svojej prevádzke aj mal, ale zamestnankyňu na ňu nepreradil, s odôvodnením, že aktuálne vykonáva prácu, ktorá nepatrí k prácam, ktoré platná právna úprava vykonávať tehotným zamestnankyniam zakazuje v danom prípade.
Konal zamestnávateľ v súlade s platným právom?
Preradenie na inú prácu je možné aj pri špecifických kategóriách zamestnancov, akými sú tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy, pokiaľ vykonávajú prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje ich tehotenstvo alebo materské poslanie. Podľa § 161 ods. 1 Zákonníka práce tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.
Podľa § 161 ods. 2 Zákonníka práce tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. Uvedené platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.
V súlade s § 55 ods. 2 Zákonníka práce taktiež platí, že zamestnávateľ je povinný preradiť tehotnú zamestnankyňu na inú prácu, ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo,
Preto možno uviesť, že zamestnávateľ nekonal v súlade s platným právom.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
