Ozázky z praxe
právne úkony v pracovnom práve

Nesúhlas s dohodou

Zamestnanec chce rozviazať pracovný pomer dohodou. Zamestnávateľ môže nesúhlasiť.

Môže zamestnanec v žiadosti uviesť, že ak nebude súhlasiť s dohodou, aby žiadosť považoval za výpoveď?

Tento postup je možný. Pracovnoprávne predpisy nevylučujú, aby v jednom podaní bolo viac právnych úkonov. To znamená, že možno žiadať o skončenie pracovného pomeru dohodou k určitému dňu a súčasne v tomto podaní pre prípad odmietnutia návrhu dať výpoveď z pracovného pomeru. Uvedený postup však vyžaduje presnú a jasnú formuláciu, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, o aký právny úkon ide.

Absolútna a relatívna neplatnosť právnych úkonov

Čo znamená absolútna a relatívna neplatnosť právnych úkonov?

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že právny úkon sa síce pokladá za existujúci, ale je neplatný, a preto jeho následky nenastanú. Neplatnosti sa môže dovolávať každý, kto má na tom záujem, nielen účastníci právneho úkonu. Právny úkon je absolútne neplatný bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. Absolútne neplatný úkon nie je možné napraviť odstránením prekážky platnosti. Náprava sa môže dosiahnuť len vykonaním nového právneho úkonu. Absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorý je nedovolený, t. j. keď sa svojím obsahom prieči zákonu, zákon obchádza, prieči sa účelu zákona alebo záujmom spoločnosti.

Relatívnej neplatnosti sa môže domáhať len účastník, ktorému je neplatnosť na ujmu. Z uvedeného vyplýva, že ak sa oprávnený účastník nedomáha vyslovenia neplatnosti, resp. ak sa neplatnosť nevysloví, má právny úkon následky právneho úkonu. Relatívna neplatnosť v pracovnom práve platí iba v prípade uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Uplynutie určitej doby

Zamestnanec podal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou.

Keďže sa zamestnávateľ zatiaľ k žiadosti nevyjadril, skončí sa pracovný pomer uplynutím určitej doby?

Len prosté neodmietnutie návrhu nie je právne relevantným prejavom vôle, ktorého právnym následkom by bolo uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. Nakoľko platnosť dohody o skončení pracovného pomeru nie je výslovne podmienená jej písomnou formou (hoci podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce „dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne“) treba dodať, že dohodu o skončení pracovného pomeru možno platne uzavrieť aj inou formou, napríklad ústne, prípadne konkludentným prejavom vôle, (faktickým konaním druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého nepochybne vyplýva vôľa pracovný pomer skončiť k istému dňu), napríklad ak na zamestnancom ústne predložený návrh na skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ reaguje výzvou určenou zamestnancovi na odovzdanie zverených predmetov, výzvou na odovzdanie zverenej agendy, určením nástupu na nevyčerpanú dovolenku, ktorá zamestnancovi patrí a pod. V opačnom prípade pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá.

Neplatnosť dohody

V dohode o vykonaní práce nebola uvedená doba, v ktorej sa má príslušná pracovná úloha vykonať. Je takáto dohoda neplatná?

Na rozdiel od právnej úpravy pracovnej zmluvy, dohoda o vykonaní práce musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. Napriek tomu za neplatnú v zmysle dikcie ustanovenia § 17 ods. 2 by nemalo byť možné považovať dohodu o vykonaní práce, ktorá neobsahuje Zákonníkom práce ustanovené podstatné náležitosti v § 226 ods. 2, ak bola uzavretá písomne. V tomto prípade však vôbec nedošlo k uzavretiu dohody o vykonaní práce, t. j.  takto síce formálne nazvaný písomný akt nemožno právne relevantne označiť ako dohodu o vykonaní práce so všetkými s tým súvisiacimi ustanovenými právnymi následkami.

Klamlivé informácie

Po dvoch týždňoch zamestnanec zistí, že zamestnávateľ mu v rámci predzmluvných vzťahov poskytol klamlivé informácie.

Môže zamestnanec od pracovnej zmluvy odstúpiť?

Omylom sa v zásade rozumie vnímanie istej skutočnosti v inej kvalite, aká zodpovedá reálnej situácii, resp. nevedomá nezhoda vôle konajúceho a jej prejavu spôsobená jeho neznalosťou o právnych alebo skutkových aspektoch právneho úkonu. Potom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákonníka práce platí, že účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

Ak by však došlo napr. len k prerieknutiu sa, takýto omyl bude právne irelevantným. Ide totiž o omyl v prejave, kde absentuje vôľa konajúceho dosiahnuť isté právne následky svojho konania. Ak by však právny úkon bol vykonaný pod vplyvom úmyselného podvodu konajúceho, potom je rovnako od zmluvy odstúpiť v zmysle horeuvedeného ustanovenia Zákonníka práce možné.

Zmluva uzavretá v tiesni

Pracovná zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Možno od pracovnej zmluvy odstúpiť? Kedy možno tento dôvod na odstúpenie od pracovnej zmluvy aplikovať?

Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce platí, že účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. To znamená, že aplikáciou § 49 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť aj od pracovnej zmluvy, ktorá bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pojem „tieseň“ neupravuje a bližšie nedefinuje žiadny právny predpis. Za tieseň vo všeobecnosti možno považovať stav osoby (hospodársky alebo sociálny), v ktorom sa táto ocitla bez ohľadu na jeho dôvod a pôvod, a ktorý na ňu pôsobí do tej miery (dolieha takým spôsobom a závažnosťou), že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu jej ujmu), ktorú by inak (nebyť tohto stavu) neuzavrela. Tieseň je teda objektívny stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením. Nevyžaduje sa teda, aby druhý účastník zmluvy tieseň vyvolal alebo aby o nej vedel, stačí, že tieseň u účastníka v čase uzavretia zmluvy existuje. Zmeny, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné. Tieseň sama osebe však neumožňuje účastníkovi, aby odstúpil od pracovnej zmluvy, ktorú v tomto stave uzavrel. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje mimosúdnou cestou jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi zmluvy. Odstúpenie sa stane účinným, len čo prejav o odstúpení dôjde druhému účastníkovi. Toto právo na odstúpenie od zmluvy môže uplatniť len dotknutý účastník.

vypracoval:

Ing. Ján Mintál

§ 19 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

(1) Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

(2) Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak

a) zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,

b) zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce, alebo

c) zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

(3) Odstúpiť od pracovnej zmluvy podľa odseku 2 možno najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.

§ 17 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
Cit. na strane 72

Neplatnosť právneho úkonu

(1) Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

(2) Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.