Otázky z praxe – pracovný čas
Pracovný čas zamestnanca
Obchodná spoločnosť s r.o. začala od 1. 1. 2015 zamestnávať dvoch zamestnancov. Zamestnávateľ má v súlade s ustanovením § 85 ods. 4 ZP určený 40 hodinový pracovný čas. Zamestnanci majú rozdielny názor na to, koľko hodín majú v skutočnosti odpracovať. Milan tvrdí, že ide o 40 hodín „čistého pracovného času“, ktorý je povinný odpracovať v týždni pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času (5 pracovných dní v týždni a 2 dni pracovného pokoja) a k tomu času sa pripočítava polhodinová prestávka na obed. T. z., že zamestnanec má byť v práci 42,5 hodiny týždenne. Karol tvrdí, že má povinnosť „skutočne odpracovať“ iba 37,5 hodiny (40 – 2,5) a 2,5 hodiny má prestávku na obed. Karol by bol v zamestnaní, podľa jeho názoru, celkom 40 hodín týždenne a jeho „čistý pracovný čas“ by bol 37,50 hodiny.
Ktorý zo zamestnancov má pravdu?
Správny názor má Milan, lebo pracovný čas je, podľa § 85 ods. 1 ZP, časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícií zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa § 85 ods. 5 ZP je pracovný čas zamestnanca najviac 40 hodín. Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 91 ods. 1 ZP, poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa podľa § 91 ods. 5 ZP nezapočítavajú do pracovného času. Z vedeného jednoznačne vyplýva, že zamestnanec s určeným 40 hodinovým pracovným časom, má „skutočne“ odpracovať 40 hodín a každý deň má nárok na 0,5 hodinovú prestávku. V zamestnaní má byť celkom 42,5 hodiny týždenne.
Priemerný pracovný čas zamestnanca
Martin je zamestnaný u zamestnávateľa na pracovnú zmluvu s týždenným pracovným časom 40 hodín. S tým istým zamestnávateľom, príležitostne podľa jeho potrieb, uzavrie dohodu o pracovnej činnosti. V marci 2015 uzavrel dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne. Celkový pracovný čas Martina bol u zamestnávateľa 50 hodín týždenne.
Neporušil zamestnávateľ ustanovenia ZP?
Ustanovenie § 85 ods. 5 ZP stanovuje pracovný čas zamestnanca 40 hodín týždenne. Maximálne prípustný priemerný týždenný pracovný čas je podľa § 85a ods. 1 ZP 48 hodín. Uvedené obmedzenie sa vzťahuje len na zamestnanca, ktorý je u zamestnávateľa zamestnaný v pracovnom pomere. Nevzťahuje sa na zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe uzavretej dohody. T. z., že do rozsahu 48 hodín týždenne sa Martinovi v marci 2015 nezapočítava pracovný čas 10 hodín týždenne, ktorý odpracoval na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ ustanovenia ZP neporušil.
Doba odpočinku
Zamestnanec Miloš pracuje u zamestnávateľa s určeným týždenným pracovným časom 40 hodín. Miloš sa vrátil z pracovnej cesty o 1 hodine v noci. Jeho obvyklá pracovná doba je od 7,30 do 15,30 hodiny, t.z., že ráno o 7,30 hodine mal nastúpiť do zamestnania. Do zamestnania nastúpil až o 9 hodine. Miloš sa bojí, či neporušil pracovnú disciplínu.
Postupoval zamestnanec správne?
Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 92 ods. 1 ZP rozvrhnúť denný pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnanec, ktorý sa vráti z pracovnej cesty po 24 hodine (po polnoci), má nárok podľa § 92 ods. 3 ZP, na odpočinok minimálne v dĺžke 8 hodín. Ak by mal tento odpočinok pripadnúť na jeho pracovnú zmenu, má nárok na náhradu mzdy. Miloš pracovnú disciplínu neporušil, lebo mal nárok na odpočinok v dĺžke minimálne 8 hodín, t.z., že nebude mať absenciu aj keď na pracovisku nebol. Zamestnávateľ mu za čas od 7,30 do 9 hodiny vyplatí náhradu mzdy v súlade s ustanovením § 95 ods. 3 ZP.
Konto pracovného času
U zamestnávateľa je určený 40 hodinový týždenný pracovný čas. Zamestnanec Matúš odpracoval v januári 2015 v rámci konta svojho pracovného času 55 hodín, vo februári 2015 odpracoval 50 hodín a v marci 2015 odpracoval 51 hodín.
Akú povinnosť má zamestnávateľ?
Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 87a ods. 4 ZP vyplatiť Matúšovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá jeho ustanovenému týždennému pracovnému času bez ohľadu na skutočne odpracovaný čas. Zamestnávateľ mu vyplatil za 1., 2. a 3. mesiac 2015 len základnú zložku mzdy. Zvyšné hodiny mu uvedie na účte konta pracovného času.
|
Účet konta pracovného času, zamestnanec Matúš |
|||
|
Mesiac |
Pracovný čas (40 hodín týždenne) |
Skutočne
odpracovaný |
Konto pracovného času (kumulovaný súčet) |
|
1/2015 |
160 hodín (20 dní x 8 hodín) |
170 hodín |
+ 10 hodín |
|
2/2015 |
160 hodín (20 dní x 8 hodín) |
175 hodín |
+ 15 hodín |
|
3/2015 |
176 hodín (22 dní x 8 hodín) |
196 hodín |
+ 20 hodín |
Predpokladajme, že v apríli 2015 bude mať zamestnávateľ nedostatok práce a Matúš odpracuje len 35 hodín týždenne. Zamestnávateľ mu však vyplatí celú mzdu a rozdiel poznačí na účet konta pracovného času.
|
Účet konta pracovného času, zamestnávateľ Matúš |
|||
|
Mesiac |
Pracovný čas (40 hodín týždenne) |
Skutočne
odpracovaný |
Konto pracovného času (kumulovaný súčet) |
|
1/2015 |
160 hodín (20 dní x 8 hodín) |
170 hodín |
+ 10 hodín |
|
2/2015 |
160 hodín (20 dní x 8 hodín) |
175 hodín |
+ 15 hodín |
|
3/2015 |
176 hodín (22 dní x 8 hodín) |
196 hodín |
+ 20 hodín |
|
4/2015 |
160 hodín (20 dní x 8 hodín) |
140 hodín |
+ 0 hodín |
Pre zamestnávateľa platí, že rozdiel medzi kladným kontom pracovného času a záporným sa musí vyrovnať maximálne za 30 mesiacov.
Pružný pracovný čas
Zamestnávateľ, u ktorého je určený 40 hodinový týždenný pracovný čas, zaviedol s platnosťou od 1. 1. 2015 po dohode so zástupcami zamestnancov, pružný pracovný čas. Zamestnávateľ určil tieto podmienky pružného pracovného času:
− zamestnanec musí v priebehu týždňa odpracovať 40 hodinový pracovný čas,
− najskorší začiatok pracovnej zmeny je o 6 hodine ráno,
− najneskoršie ukončenie pracovnej zmeny je o 18 hodine.
Čo znamená zavedenie pružného pracovného času?
Zavedenie pružného pracovného času, v súlade s ustanovením § 88 a § 89 ZP, znamená pre zamestnancov to, že:
− musia v týždni odpracovať 40 hodín pracovného času, t.z. 40 hodín „čistého pracovného času“, v ktorom nie sú započítané prestávky na obed,
− začiatok pracovnej zmeny a jej ukončenie si určia sami a to tak, aby celkom odpracovali 40 hodín za týždeň,
− začať pracovať môžu od 6 hodiny ráno a pracovať môžu najdlhšie do 19 hodiny večer,
− jedná pracovná zmena môže byť dlhá maximálne 12 hodín.
Napríklad zamestnankyňa Klára, ktorá ráno vodí ráno svoje deti do materskej škôlka a školy, obyčajne využíva pružný pracovný čas tak, že do práce nastupuje (okrem piatku, keď si chce „skrátiť pracovný deň“) o 8 hodine. V pondelok, utorok a štvrtok pracuje od 8,00 do 16,30 hodiny, v stredu pracuje od 8,00 hodiny do 18,00 hodiny a v piatok pracuje od 7,30 hodiny do 14,30 hodiny. Celkom odpracuje 40 hodín pracovného času za týždeň, t.z. prevádzkový čas dodržuje. V zamestnaní je 42,5 hodiny týždenne (2,5 hodiny týždenne má prestávku na obed).
Podmienky pružného
pracovného času
U zamestnávateľa je určený 40 hodinový týždenný pracovný čas a aj pružný pracovný čas. Zamestnávateľ určil tieto podmienky pružného pracovného času:
− zamestnanec musí v priebehu týždňa odpracovať 40 hodinový pracovný čas,
− základný pracovný čas je v čase od 8 hodiny do 13 hodiny, t. z., že v tomto čase musí byť zamestnanec na pracovisku,
− voliteľný pracovný čas je v čase od 6 hodiny do 8 hodiny a od 13 hodiny do 17 hodiny, t.z., že v uvedenom čase si zamestnanec sám volí kedy začne pracovať a kedy prácu ukončí.
Zamestnanec Marián bol na vyšetrení u lekára.
Ako sa stanoví jeho pracovný čas?
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 písm. a) ZP v prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas. Ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovný čas. ZP presne nestanovuje dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý bude patriť zamestnancovi pracovné voľno pri návšteve lekára z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia. T. z., že Mariánovi bude patriť pracovné voľno za čas vyšetrenia u lekára, ktoré sa uskutočnilo v čase medzi 8 hodinou a 13 hodinou. Čas vyšetrenia, ktorý spadá do času pred 8 hodinou a po 13 hodine, t. z. čas spadajúci do jeho voliteľného pracovného času, by si musel Marián nadpracovať.
Ing. Jarmila Strählová
K rubrike „odvody a mzdy“ sme publikovali:
• Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.) – Zákony III/2015
• Zákonník práce s komentárom – monotematika 2015
• Zákon o službách zamestnanosti s komentárom – mesačník Poradca 9/2015
• Odvody od 1. 1. 2015 – monotematika 2015
Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56,
0915 03 33 00, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod., mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk








