Otázky z praxe
pracovný čas a pracovný úraz počas pracovnej cesty

Stanovenie pracovného času

Emília Brežná, zamestnankyňa MsÚ v Žiline, má stanovený pracovný čas od 7,00 hod. do 15,00 hod. (pre zjednodušenie počtov obedovú prestávku opäť ako v predchádzajúcom prípade vynecháme). Jej pracovná cesta od jej začiatku až po návrat trvala v čase od 5,00 hod. do 22,00 hod. Pracovná úloha, ktorú mala vykonať na mieste určenia (účasť na rokovaní) trvala od 9,00 hod. do 19,00 hod.

Pracovná doba citovanej zamestnankyne bude posudzovaná nasledovne:

Plnenie pracovných úloh, kvôli ktorým išla na pracovnú cestu, trvalo od 9,00 hod. do 19,00 hod., teda celkove 10 hodín.

Medzi 5,00 hod. a 7,00 hod. cestovala, avšak nevykonávala žiadne pracovné úlohy a neplynul jej v tom čase ani z pracovnej zmluvy stanovený pracovný čas, tento sa do pracovnej doby nezapočítava. Medzi 7,00 hod. a 9,00 hod., napriek tomu, že stále cestovala, avšak začal jej plynúť pracovný čas, pri použití § 37 zákona o cestovných náhradách sa tento čas považuje za výkon práce a započítava sa jej už do pracovného času. K vyššie uvedeným 10 hodinám, ktoré reálne odpracovala, medzi 9,00 hod. a 19,00 hod. sa pripočítajú ďalšie 2, ktoré v čase pracovného času strávila v dopravnom prostriedku. Celkom jej pracovný čas teda trval 12 hodín.

Čas medzi 19,00 hod. až 22,00 hod., kedy pracovne cestovala, ale už nevykonávala žiadne pracovné úlohy a neplynul jej ani pracovný čas, sa do jeho rozsahu už nezapočítava a preto zostáva na hodnote 12 hodín, t. j. jej vznikne nárok na štyri hodiny práce nadčas.

Posudzovanie pracovnej doby

Pracovný čas Jána Kohúta, zamestnanca firmy ABC, s.r.o. Brezno je stanovený od 7,00 hod. do 15,00 hod. (pre zjednodušenie počtov obedovú prestávku v trvaní 30 minút, na ktorú zamestnancovi vznikne zákonný nárok podľa § 91 zákona č. 311/­2001 Z. z. v platnom znení vynecháme). Jeho pracovná cesta od začiatku až po koniec trvala od 6,00 hod. do 18,00 hod. Pracovná úloha, ktorú mal vykonať na mieste určenia (oprava počítača) trvala od 9,00 hod. do 14,00 hod.

Pracovná doba vyššie spomenutého zamestnanca je posudzovaná nasledovne:

Skutočnú prácu vykonával len v čase od 9,00 hod. do 14,00 hod., teda celkovo 5 hodín.

Medzi 7,00 hod. a 9,00 hod. pracovne cestoval, preto sa na základe § 37 zákona o cestovných náhradách tento čas považuje za výkon práce a započítava sa mu do pracovnej doby, pretože je to čas strávený bez jeho zavinenia inak, ako plnením pracovných úloh. Rovnako to platí aj pre čas od 14,00 hod. do 15,00 hod., kedy mu končí pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve.

Časy medzi 6,00 hod. a 7,00 hod. a medzi 15,00 hod. až 18,00 hod., kedy síce pracovne cestoval,, ale nevykonávali žiadne pracovné úlohy a neplynul mu ani pracovný čas, sa mu do pracovného času nezapočítavajú a tento čas nie je považovaný ani za prácu nadčas.

Pracovný čas jednotlivých skupín zamestnancov

Bc. Helena Krajčiová je vo firme AVIA, s.r.o. Poprad zamestnaná vo funkcii personálnej pracovníčky. Jej výkon práce je realizovaný v súlade s ustanoveniami Kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou pre rok 2026.

Podľa ich znenia je v sledovanom období rozlišovaný pracovný čas jednotlivých skupín zamestnancov nasledovne:

a)  u výrobných zamestnancov ako základný, začiatok pracovného čas tvorí časový úsek od 7,00 hod. do 15,30 hod., pričom prestávku v práci, ktorá sa do pracovného času nezahŕňa, je stanovený ako čas medzi 11,30 hod. a 12,00 hod.,

b)  u administratívnych zamestnancov ako voliteľný, začiatok pracovného času tvorí časový úsek od 6,00 do 9,00 hod., základný od 9,00 hod. do 14,00 hod. a voliteľný od 14,00 hod. do 18,00 hod. pri dodržaní týždenného prevádzkového času stanoveného v dĺžke 40 hodín. Prestávka v práci, ktorá sa do pracovného času nezahŕňa, je stanovená ako čas medzi 11,30 hod. a 12,00 hod.

Zamestnanci vyslaní zamestnávateľom na pracovnú cestu túto realizujú v súlade s podmienkami určenými zamestnávateľom, pričom ich pracovný čas sa posudzuje rovnako ako u výrobných zamestnancov, s výnimkou 30-minútovej prestávky na jedenie a oddych, ktorú si stanovujú sami podľa potreby. Podľa § 91 ods. 4 zákona č. 311/­2001 Z. z. v platnom znení však túto nemôžu čerpať na začiatku a konci pracovnej smeny.

Vyššie uvedená zamestnankyňa teda uskutoční pracovnú cestu za podmienok uvedených v cestovnom príkaze, pričom pracovný čas v rámci výkonu práce sa jej počíta v dĺžke 8 hodín.

Pracovný úraz

Vlastimil Kukučka, zamestnanec firmy ABA, a. s. Komárno, bol zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu do Žiliny. Z miesta bydliska odchádzal na železničnú stanicu o 6,30 hod., nakoľko rýchlik z Komárna mal odchod o 6,50 hod. K preprave použil mestskú hromadnú dopravu. Autobus, v ktorom sa zamestnanec viezol, mal dopravnú nehodu, pri ktorej zamestnanec utrpel početné zranenia. Uvedenú skutočnosť zamestnanec nahlásil svojmu zamestnávateľovi s tým, aby bola táto považovaná za pracovný úraz.

Zamestnávateľ však s požiadavkou zamestnanca nesúhlasil, nakoľko zamestnancovi ešte pracovná cesta nezačala. Podľa cestovného príkazu, podpísaného zamestnávateľom i zamestnancom, začiatok pracovnej cesty je stanovený na 6,50 hod., t. j. časom odchodu rýchlika z železničnej stanice Komárno. Cesta na železničnú stanicu je považovaná za cestu do zamestnania, pričom podľa § 195 ods. 3 zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov za pracovný úraz sa nepovažuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Zlomená noha počas pracovnej doby

Anna Konečná, zamestnankyňa firmy JAGA, s.r.o. Malacky bola zamestnávateľom vyslaná na pracovnú cestu do Košíc. Z Malaciek odchádzala autobusom o 7,10 hod., s príchodom do Bratislavy o 8,05 hod. Jej pracovná cesta mala pokračovať zo železničnej stanice Bratislava, hl. st., na ktorú sa potrebovala dostať mestskou hromadnou dopravou z autobusovej stanice Nivy. Pri nástupe do trolejbusu pred autobusovou stanicou sa pošmykla a zlomila si nohu, čo spôsobilo, že v pracovnej ceste nemohla pokračovať. Túto skutočnosť zamestnankyňa nahlásila svojmu zamestnávateľovi so žiadosťou, aby daný úraz považoval za pracovný.

Nakoľko podľa § 221 ods.1 zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení plnenie pracovných úloh je považované za výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, obdobne, ako aj iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty, zamestnávateľ je povinný považovať presun zamestnanca z autobusovej stanice na železničnú stanicu za potrebný a preto úraz posúdil ako pracovný.

Poškodenie zdravia pri plnení pracovných úloh

Peter Okoličány, zamestnanec firmy HZD, a. s. Vranov nad Topľou bol zamestnávateľom vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do Holandska, ktorej cieľom bola konferencia o nových vedeckých poznatkoch v oblasti stavebníctva. Po prílete sa zamestnanec vo večerných hodinách ubytoval v hoteli a následne v ten istý večer navštívil konferenčné centrum, kde sa mala konať konferencia nasledujúceho dňa. Na spiatočnej ceste do hotela, kde bol ubytovaný, ho však prepadli a bola mu spôsobená závažná ujma na zdraví. Celý prípad vyšetrovala holandská polícia, ktorá však páchateľov trestného činu, ktorého obeťou bol zamestnanec firmy, nezistila. Zamestnanec oznámil tieto skutočnosti zamestnávateľovi a žiadal ho, aby posudzoval danú záležitosť ako pracovný úraz. Zamestnávateľ to odmietol s odôvodnením, že cesta na miesto konania konferencie vo večerných hodinách nebola potrebná a nesúvisí s realizáciu tejto pracovnej cesty. Zamestnanec sa preto po skončení pracovnej cesty obrátil na Okresný súd vo Vranove nad Topľou so žalobou o uznanie pracovného úrazu.

Súd sa musel vysporiadať s právnou otázkou, či poškodenie zdravia (úraz), ktoré počas zahraničnej pracovnej cesty zamestnanec utrpel cestou z budovy, v ktorej má vykonať činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty, do hotela, v ktorom je ubytovaný, možno považovať za poškodenie zdravia v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a teda či ide o pracovný úraz.

Na prerokovávaní poukázal na to, že ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, nie všetku činnosť, ktorú počas pracovnej cesty vykoná, je možné považovať za plnenie pracovných úloh alebo za činnosť súvisiacu s plnením pracovných úloh. Priebeh pracovnej cesty bez ohľadu na to, či ide o tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu, sa od začiatku pracovnej cesty až po návrat skladá z viacerých úsekov, ktoré z hľadiska vzťahu k plneniu pracovných úloh, či priamej súvislosti s nimi nemôžu byť posudzované totožne. Pre posúdenie prerokovávanej veci bolo potrebné určiť to, v rámci akého „úseku“ pracovnej cesty zamestnanec úraz utrpel.

V súvislosti s „úsekmi“ pracovnej cesty prevláda v praxi názor, že cesta z bydliska zamestnanca k dopravnému prostriedku, ktorým sa má pracovná cesta uskutočniť (autobus, vlak, lietadlo), je považovaná za cestu do zamestnania, ktorá končí nástupom do dopravného prostriedku, resp. vstupom do stanice či letiskovej budovy. Samotná cesta určeným dopravným prostriedkom z obce bydliska zamestnanca do miesta, ktoré je cieľom pracovnej cesty, a späť je považovaná za úkon potrebný pred začatím práce alebo po jej skončení, a teda za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Ak sa zamestnanec v mieste, kde bude vykonávať činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty, najskôr ubytuje, skončí sa aj tento „nutný úkon pred začatím práce alebo po jej skončení“ vstupom do miesta ubytovania. Následná cesta k pracovisku, ktorá končí vstupom do budovy určenej na plnenie pracovných úloh a cesta späť do miesta ubytovania je potom považovaná za cestu do zamestnania a späť.

Z uvedeného vyplýva, že, ak sa zamestnanec ubytuje v obci, ktorá je predmetom pracovnej cesty, a z miesta ubytovania ide na pracovisko do budovy určenej na plnenie pracovných úloh, tak potom poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpel cestou z miesta ubytovania na toto pracovisko alebo cestou späť, nemožno považovať za pracovný úraz.

Vypracoval: JUDr. Miroslav Tichý