Otázky z praxe

podklady pre rozhodnutie správcu dane v daňovom procese

Podanie priznania

Daňovému subjektu bolo doručené rozhodnutie správcu dane, v ktorom mu správca dane vyrubil sumu jeho daňovej povinnosti, pričom daň mala byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená v danom prípade. Pritom aj napriek tomu, že daňový subjekt vedel, že mu bola vyrubená nižšia daň, nepodal správcovi dane dodatočné daňové priznanie.

Mal daňový subjekt uvedené dodatočné daňové priznanie správcovi dane podať v súlade s platným právom?

V § 16 ods. 3 daňového poriadku je prostredníctvom kogentnej právnej normy ustanovený taxatívny právny výpočet prípadov, za splnenia ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie, pokiaľ sa v § 16 ods. 5 daňového poriadku neustanovuje inak v danom prípade. Ide o prípad, keď daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný. Taktiež ide o prípad, keď daňový subjekt zistí, že daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Lehota pre podanie dodatočného daňového priznania daňovým subjektom v uvedených prípadoch je určená so subjektívnym začiatkom, pričom dodatočné daňové priznanie musí daňový subjekt podať správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí skutočnosti, ktoré ustanovuje § 16 ods. 3 daňového poriadku.

Preto možno uviesť, že daňový subjekt mal dodatočné daňové priznanie podať.

Dôkaz s odôvodnením

Počas dokazovania navrhol daňový subjekt správcovi dane audiovizuálny záznam. Tento správca dane nevykonal ako dôkaz s odôvodnením, že audiovizuálny záznam ako dôkaz v § 24 ods. 4 daňový poriadok neustanovuje vo svojom právnom výpočte. Podľa výpovede daňového subjektu však mal byť tento audiovizuálny záznam správcom dane ako dôkaz uznaný a vykonaný.

Uvedený postoj daňového subjektu je správny?

V priebehu daňového konania daňový poriadok ustanovuje dôkazné konanie, v rámci ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, teda daňový poriadok len demonštratívne ustanovuje jednotlivé dôkazy, nejde teda o taxatívny právny výpočet. Preto možno uviesť, že uvedený postoj daňového subjektu je správny.

Daňový subjekt

Daňový subjekt podal správcovi dane riadne a včas daňové priznanie, pričom následne zistil, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia v jeho prípade. Príslušnému správcovi dane však nepodal dodatočné daňové priznanie.

Mal daňový subjekt podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie v súlade s platným právom?

V § 16 ods. 4 daňového poriadku sú taxatívne ustanovené právne prípady, za splnenia ktorých je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie. Podľa § 16 ods. 4 písm. a) daňového poriadku ide aj o prípad, ak daňový subjekt zistí, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší v jeho prípade.

Preto možno uviesť, že daňový subjekt nemusel podať dodatočné daňové priznanie.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.