neospravedlnená absencia v práci

Neúčasť na školení

Zamestnávateľ  zabezpečil zamestnancom školenie na zvládnutie nových technológií. Školenie prebiehalo pol roka, z toho tretinu času mimo pracovnej doby. Na tomto školení konanom po pracovnej dobe, od 15.00 hod. do 20.00 hodiny, sa zamestnanec nezúčastnil dvakrát, za čo bol zamestnávateľom písomne upozornený  na porušenie pracovnej disciplíny (neospravedlnená neprítomnosť) s možnosťou výpovede.

Môže zamestnávateľ dať výpoveď z tohto dôvodu, ak zamestnanec mal vážny rodinný dôvod na svoju neprítomnosť?

Podľa ustanovenia § 154 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach. Uvedené teda platí zrejme aj v prípade, ak zamestnávateľ zavádza novú technológiu, na obsluhu ktorej sú potrebné nové znalosti alebo zručnosti. Následne v zmysle ustanovenia § 154 ods. 3 Zákonníka práce  platí povinnosť pre zamestnanca sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je pritom výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ v prípade prehlbovania kvalifikácie je oprávnený zamestnancovi nariadiť aj výkon nadčasovej práce. Neúčasť na takomto školení je posudzovaná ako porušenie pracovnej disciplíny. Ak mal však dotknutý zamestnanec dôvody na neprítomnosť v práci – školení, bol povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Žiadosť o skončenie pracovného pomeru

Zamestnanec predložil zamestnávateľovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru – dohodou ku dňu 30. apríla 2026. S výpoveďou zamestnávateľ nesúhlasil a písomne zamestnanca upozornil na 2-mesačnú výpovednú lehotu. Jeho pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 15. mája 2026, a tento pomer sa mal skončiť týmto dňom. Dňa 4. mája 2026 však zamestnanec nenastúpil do práce ani nedal žiadne potvrdenie od lekára, prípadne neinformoval o dôvode, prečo nenastúpil.

Ako môže zamestnávateľ postupovať v prípade, že zamestnanec, ktorý zamestnávateľovi doručil výpoveď – dohodou, s ktorou jeho zamestnávateľ nesúhlasí, nenastúpil do práce?

Z konania zamestnanca je zrejmé, že nemá záujem pokračovať v pracovnom pomere u zamestnávateľa až do skončenia doby, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý. Navrhol ukončiť pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, čo zamestnávateľ neakceptoval a na čo má právo. Je tiež možné, že zamestnanec medzitým nastúpil do iného zamestnania.

Keďže zamestnávateľ trvá na pokračovaní pracovného pomeru, z jeho pohľadu má zamestnanec u neho neospravedlnenú absenciu za každý deň, za ktorý vynechal prácu bez ospravedlnenia. Za tieto dni zamestnancovi samozrejme nepatrí žiadna mzda.

Zamestnávateľovi možno odporučiť urýchlene skončiť s týmto zamestnancom pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, čoho sa dopustil tým, že nevykonával prácu pre neospravedlnené absencie. V danom prípade pripadá však do úvahy aj možnosť následného súdneho konania so zamestnancom, a to napríklad, ak išlo o zamestnanca, ktorý mal na pracovnom mieste zverené určité hodnoty (ak napr. vznikol schodok na zverených veciach, ak mal zamestnanec uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti).

Nevyplatená mzda za sviatok

Zamestnanec, ktorý pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (pondelok – piatok), neospravedlnene vymeškal zmenu 7. apríla 2026. Zamestnávateľ mu nevyplatil náhradu mzdy za sviatok, 6. apríla 2026. Zamestnanec s tým nesúhlasil.

Postupoval zamestnávateľ správne?

Áno, zamestnávateľ postupoval správne. Zamestnancovi bola vykázaná absencia po dni sviatku, zanikol mu teda nárok na náhradu mzdy za sviatok zmysle ustanovenia § 122 ods. 4 Zákonníka práce. Sviatok (Veľkonočný pondelok) totiž pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, ktorý v dôsledku sviatku nemusel odpracovať, takže mu ušla mzda. Takýto prípad sa však v zmysle Zákonníka práce posudzuje tak, že mu ušla mzda v dôsledku absencie.

Ing. Ján Mintál