Otázky z praxe

konateľ a spoločník z pohľadu ZDP

Druh príjmu

Zamestnávateľ vypláca na základe zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej podľa ObchZ odmenu konateľovi spoločnosti.

O aký druh príjmu ide a kto ho zdaňuje?

Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, pričom zamestnávateľom je platiteľ týchto príjmov, t. j. vyplácajúca obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným. Príjem konateľa zdaní zamestnávateľ preddavkovým spôsobom podľa § 35 a nadväzujúcich v ZDP. Vzhľadom na skutočnosť, že konateľ je v postavení zamestnanca, zamestnávateľ mu zohľadňuje pri výpočte preddavkov aj mesačný nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ZDP, ak podpíše Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a môže mu zohľadniť aj nárok na daňový bonus na vyživované dieťa/deti, ak splní podmienky upravené v § 33 ZDP.

Nepeňažný príjem konateľa spoločnosti

Dochádza k používaniu služobného auta aj na súkromné účely vo výške 1 % zo vstupnej ceny. V spoločnosti nie je zamestnaný konateľ spoločnosti na základe pracovno-právneho vzťahu a ani nepoberá odmenu za prácu konateľa?

Akým spôsobom sa zdaní nepeňažný príjem konateľa spoločnosti?

Príjem konateľa je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods.1 písm. b) ZDP. U konateľa ide o nepeňažný príjem zo závislej činnosti poskytnutý zamestnávateľom podľa § 5 ods. 2 ZDP. Ak konateľ nebude mať v priebehu roka žiadny peňažný príjem, z ktorého by sa zrazil preddavok aj z nepeňažného plnenia, daň sa vysporiada v ročnom zúčtovaní za podmienky, ak spoločník bude mať príjmy len zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania požiada zamestnávateľa v súlade s § 38 ZDP. V opačnom prípade si uvedené nepeňažné plnenie vysporiada sám v podanom daňovom priznaní, ak mu vznikne povinnosť ho podať podľa § 32 ZDP (úhrn jeho zdaniteľných príjmov presiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie), ktorého prílohou bude potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti vystavené zamestnávateľom (s.r.o.) v súlade s § 39 ods. 5 ZDP.

Priznanie príjmu

Spoločník vo firme, ktorý je aj zamestnancom svojej firmy, dostáva pravidelnú mzdu. V roku 2024 dostal od firmy bankovým prevodom preddavok na mzdu vo výške 6 000 eur. Nemá o tom mzdový list ani žiadny iný dokument. Tento preddavok bude kompenzovaný v roku 2025 predpismi mzdy za prvé mesiace roka 2025.

Má spoločník tento príjem priznať a zdaniť v roku 2024 alebo 2025?

Keďže preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca, zamestnávateľ zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou v uvedenom prípade v mesiaci prevodu preddavku na mzdu na jeho účet úhrnom zdaniteľných príjmov spoločníka je súčet jeho mzdy a tohto preddavku na mzdu. Tzn., že tento úhrn príjmov sa zdaní v čase vyplatenia a je úhrnom jeho zdaniteľných príjmov za rok 2024. 

Mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch

Zamestnancovi, ktorý je spoločníkom, plynie iba nepeňažný príjem z dôvodu poskytnutia služobného auta aj na súkromné účely. Iný príjem tento zamestnanec spoločník nemal a ani do konca roka nebude mať. Spoločnosť nemá iných zamestnancov.

Má spoločnosť povinnosť podávať mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň?

V uvedenom prípade sa na r. 0 mesačného prehľadu uvedie výška nepeňažného príjmu a na riadky 1, 7 a 8 sa uvedie nula. V Poučení na vyplnenie prehľadu je k časti I. k riadku O uvedené, že sa na tomto riadku uvádza úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti za príslušný kalendárny mesiac, ktoré zamestnávateľ zamestnancom vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme (do tohto riadku sa neuvádzajú príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona).

Príjem za prácu konateľa

Slovenská obchodná spoločnosť na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa vypláca príjem konateľovi, ktorý je daňovým rezidentom Nemecka. Žiadne iné príjmy okrem uvedeného nemá ani v SR ani v Nemecku.

V ktorom štáte sa bude zdaňovať jeho príjem za prácu konateľa vykonávanú na území SR?

Pre účely zdanenia je potrebné určiť, na území ktorého štátu je konateľ daňovým rezidentom. Pre účely uvedeného prípadu je možné vychádzať zo skutočnosti, že konateľ slovenskej obchodnej spoločnosti je podľa ustanovení ZDP nerezidentom Slovenska, a zároveň je daňovým nerezidentom na území SR aj podľa článku 4 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 18/1984 Zb., ďalej len „zmluva“). Príjem za prácu konateľa mu plynie z činnosti vykonávanej na území SR.

Príjmom zo závislej činnosti je podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP aj príjem za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným a zároveň je v súlade s § 16 ods. 1 písm. b) ZDP tento príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s ODP zo závislej činnosti vykonávanej na území SR.

Príjem konateľa slovenskej spoločnosti, ktorá je na daňové účely rezidentom Slovenskej republiky, je zdaniteľný na území Slovenskej republiky tiež podľa článku 15 zmluvy.

S ohľadom na uvedené je predmetný príjem konateľa zo závislej činnosti za zdaniteľný príjem na území SR, ktorý spĺňa aj definíciu zdaniteľného príjmu uvedenú v § 2 písm. h) ZDP, t. j. ide o príjem, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane a nie je od dane oslobodený ani podľa ustanovení ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Slovenský zamestnávateľ (platiteľ príjmu) odvedie z takéhoto príjmu preddavok na daň zo závislej činnosti na území SR podľa § 35 ZDP tak, ako ostatným zamestnancom (rezidentom SR).

Daňovník s ODP [§ 2 písm. e) ZDP] si na našom území vysporiada len príjmy dosiahnuté zo zdrojov na území SR (nie celosvetové príjmy). Ak tento daňovník (rezident Nemecka) dosiahol na území SR zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), slovenský zamestnávateľ mu môže vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ak sú splnené podmienky vymedzené v § 38 ZDP. O vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľ tomuto daňovníkovi vystaví potvrdenie, ktoré tento daňovník použije pri vysporiadaní si svojej celosvetovej daňovej povinnosti v štáte svojej rezidencie (v Nemecku). Na zamedzenie dvojitého zdanenia týchto príjmov uplatní v Nemecku príslušnú metódu určenú v zmluve (článok 23 zmluvy).

Cestovné náhrady ako predmet dane

Spoločnosť so sídlom na území SR má konateľa, ktorý je občanom Francúzska. Konateľ prichádza do slovenskej spoločnosti z miesta bydliska vo Francúzsku.

Patria mu cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách? Sú poskytnuté cestovné náhrady predmetom dane?

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným sa na daňové účely považuje za zamestnanca a platiteľ príjmu (odmeny konateľa) sa považuje za zamestnávateľa. Predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, ktorým je aj zákon o cestovných náhradách okrem vreckového poskytovaného pri zahraničných pracovných cestách.

Konateľ spoločnosti je zahrnutý v personálnej pôsobnosti zákona o cestovných náhradách – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z postavenia konateľa spoločnosti. Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva, pričom mu patria v tom istom rozsahu, výške a podmienok ich poskytovania ako zamestnancovi v pracovnom pomere.

Finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi

Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a nie­­ktor­ým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 ZP po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a to o konateľa a spoločníka. Konateľ a spoločník si vybrali, aby im zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravu.

Môže zamestnávateľ finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a uplatniť ho do daňových výdavkov zamestnávateľa?

Čo sa týka rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) ZP o konateľa a spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom, a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 ZP, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Finančný príspevok poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nad rámec § 152 ZP, nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP. Finančný príspevok poskytnutý týmto osobám, ktorý je ich zdaniteľným príjmom, je daňovým výdavkom zamestnávateľa len za podmienok určených v § 19 ods. 1 ZDP.

Nárok na príspevok na rekreáciu

Konateľ vykonáva prácu pre spoločnosť na základe zmluvy o výkone funkcie – mandátnej zmluvy.

Má nárok na príspevok na rekreáciu konateľ? Bude poskytnutý príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Nie.

Ustanovenie §152a ZP definuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. Vzhľadom na to, že konateľ na výkon svojej práce konateľa vykonávanej pre spoločnosť (zamestnávateľa) nemôže uzatvárať pracovný pomer, ale vykonáva svoju prácu na základe mandátnej zmluvy, nemá nárok na poskytnutie tohto príspevku podľa § 152a ZP, čo zároveň znamená, že ho nie je možné oslobodiť u konateľa podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a ani zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Ak by zamestnávateľ aj tak poskytol takýto príspevok môže byť daňovým výdavkom zamestnávateľa len ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods.1 ZDP za podmienky, že bol dohodnutý v mandátnej zmluve, pričom na strane konateľa ide o jeho zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. 

Príspevok za využívanie automobilu na súkromné účely v dohodnutej výške

Zamestnávateľ si prenajíma motorové vozidlá (formou operatívneho leasingu) od slovenskej leasingovej spoločnosti, pričom hradí mesačné nájom. Tieto motorové vozidlá sú poskytované vybraným zamestnancom, a to konateľovi a spoločníkovi na služobné aj súkromné účely. V závislosti od poskytnutého modelu vozidla zamestnanec hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. Suma hradená zamestnancom, t. j. konateľom a spoločníkom je protihodnotou za využívanie automobilu na súkromné účely. Odplata sa nevzťahuje k nákladom na pohonné hmoty za kilometre najazdené na súkromné účely.

Musí zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP aj v prípade, ak zamestnanec za používanie motorového vozidla na služobné a súkromné účely hradí zamestnávateľovi príspevok za využívanie automobilu na súkromné účely v dohodnutej výške alebo sa ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP uplatní len vtedy, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi služobné vozidlo na služobné a súkromné účely bezodplatne?

Špecifický spôsob ocenenia nepeňažného príjmu, ktorý plynie konateľovi a spoločníkovi (zamestnancovi) z titulu poskytnutia služobného motorového vozidla na používanie na služobné a súkromné účely je ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a preto ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa uplatní aj v prípade, ak zamestnanec za využívanie služobného motorového vozidla na súkromné účely hradí zamestnávateľovi mesačne paušálnu sumu. O túto sumu môže však zamestnávateľ znížiť príjem zamestnanca vypočítaný v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Oslobodenie

Ako postupovať pri zdaňovaní príjmu konateľa, ktorému bolo preplatené štúdium na druhom stupni vysokoškolského štúdia. Konateľ má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie (mandátnu zmluvu) v dĺžke trvania viac ako 24 mesiacov.

Bude sa na uvedené vzťahovať oslobodenie v zmysle § 5 ods. 7 písm. a) ZDP?

Nie.

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP, v prípade ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, oslobodenie nastavené aj na skutočnosť, že ide o zamestnanca, u ktorého je splnená aj podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa, alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Z uvedenej podmienky je zrejmé, že v prípade zvýšenia stupňa vzdelania, je oslobodené plnenie len v prípade, ak ide o zamestnancov, ktorých príjmy sú zadefinované v § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ak by išlo o zamestnanca, z ktorého príjmy sú posudzované ako príjmy zo závislej činnosti ale podľa iných ustanovení ako podľa odseku 1 písm. a), potom už toto oslobodenie nie je možné použiť. V prípade konateľa sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.

Daňovo uznateľný náklad

Konateľ si sám kúpi lístok do filharmónie. Zamestnávateľ chce refundovať plnú výšku tohto lístka konateľovi.

Je tento náklad – cena lístka, vstupenky daňovo uznateľným nákladom a zároveň ako to bude pre konateľa – môže to byť v rámci oslobodenia do 500 eur podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP?

Nie.

Vzhľadom na skutočnosť, že nejde o nepeňažné plnenie, nie je možné pri preplatení vyššie uvedených lístkov uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.

Z pohľadu uplatnenia daňových výdavkov je možné takýto benefit uplatniť ako daňový výdavok len vo väzbe na § 19 ods. 1 ZDP, t. j. preplatenie takýchto benefitov musí uviesť pre konateľa v mandátnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa. Tým, že ide o zdaniteľný príjem konateľa, je zároveň splnená aj druhá podmienka pre uplatnenie takéhoto výdavku do daňových výdavkov uvedená v § 19 ods. 1 ZDP.

Uvedenie príjmu do prehľadu, hlásenia, potvrdenia o zdaniteľnej mzde

Konateľovi bez majetkovej účasti bola v roku 2025 vyplatená dividenda za zdaňovacie obdobie 2017.

Uvedie sa takýto príjem do prehľadu, hlásenia, potvrdenia o zdaniteľnej mzde?

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona považuje za zamestnanca. Takýto príjem sa uvádza aj do potvrdenia o príjme za príslušný rok, mesačného prehľadu i ročného hlásenia za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyplatený.

Podiel na zisku

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v SR vyplatila spoločníkovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident SR, podiel na zisku vykázanom za rok 2023.

Má spoločnosť zdaniť tento podiel na zisku daňou vyberanou zrážkou?

Áno, spoločnosť je povinná pri výplate, poukázaní, alebo pri pripísaní úhrady v prospech spoločníka zraziť daň sadzbou dane 7 % a odviesť ju správcovi dane v lehote do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V rovnakej lehote je spoločnosť ako platiteľ dane povinná predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov na predpísanom tlačive.

Členovia štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu obchodnej spoločnosti

Vyplácané sú podiely na zisku určené konateľovi bez účasti na základnom imaní a zamestnancom bez účasti na základnom imaní. Títo sú súčasne aj členmi štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti.

Akým spôsobom majú byť zdanené podiely na zisku určené konateľovi bez účasti na základnom imaní a zamestnancom bez účasti na základnom imaní?

Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Rovnako aj príjmy za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 2 písm. aa) ZDP poberateľ príjmov zo závislej činnosti sa na účely ZDP považuje za zamestnanca.

V ustanoveniach ObchZ upravujúcich s.r.o. nie je osobitne upravená oblasť vyplácania podielov na zisku konateľovi.

Podľa § 178 ObchZ valné zhromaždenie rozhoduje komu vypláca podiely na zisky, pričom tieto sa vyplácajú po splnení podmienok určených v § 179 ods. 3 – 5 ObchZ a delí sa len čistý zisk.

V nadväznosti na uvedené valné zhromaždenie môže určiť rozdelenie podielov na zisku pre

-   spoločníkov, ktorý majú majetkovú účasť na vyplácajúcej spoločnosti,

-   pre členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady,

-   konateľov,

-   zamestnancom bez majetkovej účasti na vyplácajúcej spoločnosti.

V nadväznosti na uvedené sa následne takéto podiely na zisku zaraďujú pod príslušný druh príjmu.

V § 133 ObchZ sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zároveň sa v § 125 ObchZ uvádza, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti s.r.o., rozhoduje aj o odmeňovaní konateľov a členov dozornej rady.

Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný z hospodárskych výsledkov za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je určený na rozdelenie:

1. osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 % (10 % za rok 2024), resp. 35 % (daň vyberaná zrážkou). Medzi takéto osoby patrí aj konateľ, ktorý sa podieľa na základnom imaní,

2. členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 % (10 % za rok 2024), resp. 35 % (daňou vyberanou zrážkou) bez ohľadu na to, či sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní alebo nie; konateľ obchodnej spoločnosti do tejto skupiny osôb nepatrí (podľa ObchZ nie je konateľ člen štatutárneho orgánu ale je štatutárny orgán),

3. zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) ZDP považuje za zamestnanca. Ak podiel na zisku je určený pre zamestnanca bez účasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale súčasne bude aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní preddavkovo podľa § 35 ZDP. Ak by dostal podiel na zisku určený pre zamestnanca, ale aj podiel na zisku určený pre člena štatutárneho orgánu, potom každý z týchto podielov má rôzne zdanenia, pričom v prvom prípade ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP a v druhom prípade o podiel na zisku podľa § 3 ods.1 písm. e) ZDP.

Postup pri zdanení príjmu

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Maďarskej republike vyplatila spoločníkovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident SR, podiel na zisku vykázanom za rok 2024, ktorý mu bol zdanený sadzbou dane vo výške 15 %.

Ako má fyzická osoba postupovať pri zdanení tohto príjmu?

Fyzická osoba je povinná dosiahnutý príjem uviesť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom jej bol podiel na zisku vyplatený. Podiel na zisku vyplatený od maďarskej obchodnej spoločnosti predstavuje samostatný základ dane, z ktorého sa daň vypočíta sadzbou dane 10 %. Následne za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia rezident SR môže uplatniť metódu zápočtu dane.

Člen štatutárneho orgánu

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v SR vyplatila konateľovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident SR, podiel na zisku vykázanom za rok 2023. Konateľ spoločnosti nemá podiel v spoločnosti, teda nepodieľa sa na základnom imaní spoločnosti.

Má spoločnosť zdaniť tento podiel na zisku daňou vyberanou zrážkou ako členovi štatutárneho orgánu sadzbou 7 %?

Nie, nakoľko konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani členom štatutárneho orgánu, ani členom dozorného orgánu. Podiel na zisku vyplatený konateľovi spoločnosti bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti zdaní spoločnosť rovnakým spôsobom ako zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti, a to preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP, teda sadzbou dane 19 %, prípadne 25 %.

Daň vyberaná zrážkou

Spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v SR vyplatila spoločníkovi tejto spoločnosti, ktorým je fyzická osoba - rezident Maďarskej republiky, podiel na zisku vykázanom za rok 2024.

Má spoločnosť zdaniť tento podiel na zisku daňou vyberanou zrážkou sadzbou dane 7 %?

Áno, nakoľko v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej s Maďarskou republikou je stanovená vyššia sadzba dane z podielov na zisku (15 %). Ak by zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vyplývala nižšia sadzba dane ako 10 %, potom by bola spoločnosť povinná zdaniť príjem fyzickej osoby zrážkou, a to nižšou sadzbou vyplývajúcou z príslušnej zmluvy.

Uplatnenie cestovných náhrad

Môže si konateľ spoločnosti uplatniť cestovné náhrady?

Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje na konateľa na základe ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) – ide o osobu zvolenú alebo vymenovanú do orgánu právnickej osoby, ak nie je k tejto právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu.

Za pracovnú cestu sa podľa ustanovenia § 2 ods. 1, druhá veta zákona o cestovných náhradách na účely poskytovania cestovných náhrad považuje každá cesta konateľa, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z tohto osobitného postavenia, t. j. z postavenia konateľa spoločnosti.

Podmienkou poskytovania cestovných náhrad je v tomto prípade priama súvislosť medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa spoločnosti a nie miesto, kde sa táto činnosť vykonáva.

Ing. Miroslava Brnová