Otázky z praxe – k zákonu o dani z príjmov

Majiteľ dvoch rodinných domov sa rozhodol, že upraví voľné priestory v jednom z nich tak, aby sa dali využiť na ubytovanie v rámci cestovného ruchu. Úpravami získal kapacitu 5 až 7 lôžok. Potrebuje k uvedenej činnosti živnostenské povolenie (ubytovacia kapacita do 10 lôžok)? Ak na uvedenú činnosť netreba živnostenské oprávnenie, ktorý z manželskej dvojice má priznať príjem a podať daňové priznanie?
Podnikanie ako také je vymedzené v rámci Obchodného zákonníka ako sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Aby určitá činnosť bola podnikaním v zmysle zákona, musí teda napĺňať tieto znaky: sústavnosť, samostatnosť, musí byť vykonávaná v mene podnikateľa, na jeho zodpovednosť a účet a musí sledovať účel dosiahnutia zisku. Všetky tieto znaky musia byť naplnené súčasne.
Sústavnosťou sa rozumie pravidelnosť a opakovateľnosť činnosti. Týmto znakom sa odlišuje podnikanie od príležitostne alebo náhodne vykonávanej zárobkovej činnosti, ktorá podnikaním nie je.
Samostatnosť znamená, že ten, kto podnikateľskú činnosť vykonáva, sám rozhoduje o jej spôsobe a rozsahu, o dobe a mieste výkonu činnosti. Znamená to, že ten, kto takúto činnosť vykonáva, nie je vo vzťahu podriadenosti k tomu, v prospech koho ju vykonáva. Výkon činnosti vo vlastnom mene znamená, že podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť pod svojím obchodným menom, pod ktorým je registrovaný.
Výkon činnosti na vlastnú zodpovednosť znamená nielen zodpovednosť podnikateľa za porušenie svojich záväzkov alebo právnych predpisov, ale tiež jeho zodpovednosť za výsledok podnikateľskej činnosti – predovšetkým za zisk alebo stratu.
Pre rozhodovanie o tom, či je alebo nie je naplnený znak vykonávania činnosti za účelom zisku, nie je dôležité, či činnosť v konečnom dôsledku skutočne priniesla zisk, alebo skončila stratou. Rozhodujúce je len to, či bola uskutočnená za účelom dosiahnutia zisku.
Pojem podnikanie, ako ho vymedzuje Obchodný zákonník, sa vo vyššie uvedených znakoch kryje s pojmom živnosť podľa živnostenského zákona. Obsah pojmu živnosť je však užší, pretože zahŕňa len podnikanie vykonávané za podmienok stanovených živnostenským zákonom.
Výkon podnikateľskej činnosti fyzických osôb na základe živnostenského oprávnenia je v súčasnej praxi najrozsiahlejším. Verejnoprávne pravidlá výkonu živnostenského podnikania, ktorými sú zákonom ustanovené podmienky získania, prevádzkovania a zániku oprávnenia na výkon živnostenského podnikania z hľadiska ochrany verejných záujmov sú predmetom úpravy živnostenského zákona. Tento zákon upravuje aj pravidlá kontroly dodržiavania podmienok výkonu tejto podnikateľskej činnosti a zároveň aj sankcie, ktoré vyplývajú z porušovania týmto zákonom ustanovených podmienok výkonu živnostenského podnikania.
Zákon podrobne vymedzuje kritériá, za ktorých existencie je možné posúdiť deklarovanú činnosť ako živnosť. Týmito taxatívne určenými kritériami sú:

Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je však živnosťou iba v takých prípadoch, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné ako základné služby spojené s prenájmom. Pri spomínaných službách sa teda na to, aby aktivity prenájmu boli považované za živnosť, vyžaduje spojenie prenájmu s inými ako základnými službami, pričom za základné služby je potrebné pre tieto účely považovať upratovacie služby, drobné opravy, údržbu, zabezpečovanie dodávok vody, energie elektrickej, plynu a pod.

V zmysle znenia predmetnej otázky nie je možné jednoznačne určiť, či prenájom ubytovacích priestorov je spojený aj s inými ako spomínanými základnými službami. Z tohto dôvodu bude stanovisko k danému problému alternatívne

Manželia prenajímajú v roku 2013 rodinný dom, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Rozhodli sa pre vedenie evidencie v zmysle § 6 ods.11 ZDP – t.j. preukázateľne vynaložené výdavky. Za rok 2013 dosiahnu príjmy za uvedený prenájom v sume 4 000 eur a preukázateľné výdavky 1 200 eur. Ako daňovo správne vysporiadať príjem plynúci manželom z prenájmu rodinného domu, ak manželka bude počas celého roka 2013 nezamestnaná?
Podľa § 4 ods. 8 ZDP platí, že príjmy uvedené v § 6 ods. 3, § 7 a 8 tohto zákona, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.
To zn., že zákon v danom prípade umožňuje určitý stupeň daňovej optimalizácie príjmov manželov, nakoľko je dovolené sa dohodnúť, že predmetný príjem z prenájmu rodinného domu v BSM si zahrnú do základu dane manželia v takom pomere, v akom je to pre nich najvýhodnejšie – v predmetnom prípade sa javí správne uvažovať o zahrnutí do zdaniteľných príjmov len u manželky.
Po uplatnení oslobodenia podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP by zdaniteľný príjem podľa § 6 ods.3 ZDP predstavoval sumu 3 500 eur (4 000 – 500). Preukázateľne vynaložené výdavky by potom činili 1 050 eur (1 200 × 0,875).
V predmetnom príklade tak treba uvažovať z čiastkovým základom dane vo výške 2 450 eur (t.j. 3 500 – 1 050). Nakoľko v prípade manželky by sa jednalo v roku 2013 o osobu, ktorá nemala žiadne zdaniteľné príjmy, je vhodné, aby uvedený príjem za prenájom rodinného domou zdanila ona. Pri výške nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2013, ktorá bude určite vyššia ako 2 400 eur, bude mať totiž pani Laura zo spomínaného základu dane nulovú daňovú povinnosť.

Pán X vlastní jednoizbový byt, ktorý nadobudol kúpou a zaplatil zaň kúpnu cenu 40 000 eur. Pán Y vlastní štvorizbový byt, ktorý nadobudol kúpou za 100 000 eur. Ani pán X a ani pán Y nemali uvedené byty zahrnuté do obchodného majetku. Pán X a pán Y sa na základe zámennej zmluvy dohodli, že si predmetné byty vymenia, t. j. pán X sa v zámennej zmluve zaviazal odovzdať pánovi Y do vlastníctva jednoizbový byt a pán Y sa zaviazal odovzdať pánovi X do vlastníctva štvorizbový byt. Okrem toho sa v predmetnej zmluve dohodli, že vzhľadom na to, že pán X za jednoizbový byt získa štvorizbový, je povinný pánovi Y doplatiť v hotovosti 75 000 eur. V zámennej zmluve je uvedená cena vymieňaných bytov (určená znalcom) tak, že cena jednoizbového bytu je 62 000 eur a cena štvorizbového bytu predstavuje 135 000 eur. Ako je to so zdanením pri zámene nehnuteľností?
Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažný príjem získaný zámenou, to znamená, že v dôsledku zámeny získal pán X nepeňažný príjem 135 000 eur (čo je hodnota štvorizbového bytu, ktorý získal zámenou). Pán Y získal nepeňažný príjem 62 000 eur (hodnota jednoizbového bytu, ktorý získal zámenou) a okrem tohto nepeňažného príjmu získal aj peňažný príjem 75 000 eur (doplatok, ktorý mu na základe zámennej zmluvy zaplatil pán X), t. j. v úhrne dosiahol príjem v sume 137 000 eur.
Príjem (nepeňažný aj peňažný), ktorý daňovníci dosiahli na základe zámennej zmluvy sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods.1 písm. b) ZDP. Pri zistení základu dane z uvedeného príjmu musia obidvaja daňovníci postupovať podľa § 8 ods. 2 a 5 uvedeného zákona. Pretože obidvaja nadobudli byty, ktoré dali na zámenu kúpou, bude u obidvoch výdavkom kúpna cena, ktorú za byt, ktorý dali na zámenu preukázateľne zaplatili.
To znamená, že na účely zistenia základu dane (čiastkového základu dane) z prevodu bytu si môže pán X príjem získaný zámenou v sume 135 000 eur znížiť o výdavok v sume 40 000 eur (kúpna cenu bytu preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu) ako aj o doplatok 75 000 eur. Pán Y si môže dosiahnutý príjem 137 000 eur znížiť o výdavok v sume 100 000 eur (kúpna cena bytu preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu).

Ing. Ján Mintál