Otázky z praxe
k automobilu v podnikaní

Manžel ako súkromná osoba vlastní motorové vozidlo, ktoré nadobudol v Nemecku, keďže je tam prihlásený k prechodnému pobytu. Motorové vozidlo je prihlásené v Nemecku a má nemecké evidenčné číslo. Môže uvedené motorové vozidlo využívať manželka – keďže je to spoločné vlastníctvo manželov – ktorá je konateľkou slovenskej firmy, na firemné účely a súčasne môže si uplatňovať paušálne výdavky ako podnikateľka? Aké podmienky musia byť splnené, aby bolo možné uplatňovať vo firme manželky náhrady za používanie vozidla?
Manželka používa motorové vozidlo svojho manžela (majú bezpodielové spoluvlastníctvo) v podnikaní

Konateľka spoločnosti má súčasne nárok na stravné, náhradu za ubytovanie a náhradu vynaložených vedľajších výdavkov pri tuzemských pracovných cestách. Pri zahraničných pracovných cestách má nárok okrem stravného aj na náhradu za ubytovanie, vreckové a nevyhnutné vedľajšie výdavky vynaložené na pracovnej ceste.
Zákon o dani z príjmov nelimituje uplatňovanie výdavkov na používanie automobilu zamestnanom pri pracovných cestách registráciou motorového vozidla v určitom štáte. Spoločnosť nie je povinná zaplatiť za automobil používaný v podnikaní daň z motorového vozidla v zmysle § 84 a nasl. zákona o miestnych daniach pretože motorové vozidlo nie je evidované v SR.

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka – podnikateľa, vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške ustanovenej v zákone o cestovných náhradách pre zamestnanca.
Ak daňovník na cestovanie použije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, môže si uplatniť do daňových výdavkov náhradu výdavkov za spotrebované pohonné hmoty vypočítanú podľa § 7 zákona o cestovných náhradách a sumu základnej náhrady za každý km jazdy podľa § 7 zákona o cestovných náhradách – v súčasnosti 0,183 €/km. Zákon o dani z príjmov nelimituje uplatňovanie výdavkov na používanie automobilu podnikateľom pri pracovných cestách registráciou motorového vozidla v určitom štáte. Podnikateľka nie je povinná zaplatiť za automobil používaný v podnikaní daň z motorového vozidla v zmysle § 84 a nasl. zákona o miestnych daniach pretože motorové vozidlo nie je evidované v SR.

Podnikateľ používa v podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený do obchodného majetku. Do daňových výdavkov uplatňuje základnú náhradu a náhradu výdavkov za spotrebované PHL. Keďže sa stal platiteľom DPH, môže si odpočítavať DPH zo spotrebovaných PHL?
Uplatňovanie výdavkov na používanie vlastného osobného motorového vozidla do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Do daňových výdavkov si daňovník môže uplatniť sumu základnej náhrady za každý km jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky podľa cien v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Pri používaní vlastného osobného automobilu v podnikaní daňovník nemá nárok na odpočítanie DPH z PHL. V tomto prípade podnikateľ neuplatňuje do daňových výdavkov spotrebu PHL podľa vystavených dokladov od dodávateľov, ale uplatňuje náhradu za spotrebované pohonné hmoty ako súkromná osoba, ktorá nie je platiteľ DPH. Podnikateľ si nemá ako odpočítať DPH, pretože nemá zaúčtovaný v účtovníctve doklad od platiteľa DPH, čím nespĺňa podmienku na odpočítanie podľa § 51 zákona o DPH.

FO – podnikateľ, je majiteľom autobusu, o ktorom neúčtuje a nikdy neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie. Na tomto autobuse vykonáva medzinárodnú nepravidelnú prepravu osôb na základe živnostenského oprávnenia (koncesnej listiny). Prináležia mu výdavky za spotrebované PHL a sadzba základnej náhrady? Prináležia mu aj v prípade, že na tomto autobuse vykoná pracovnú cestu jeho zamestnanec? Aké ďalšie náklady v súvislosti s používaním autobusu si môže zahrnúť do daňových výdavkov?
Daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP si pri pracovných cestách môže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky na PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Sadzbu základnej náhrady nie je možné uplatniť ani v prípade, ak cestu vykoná zamestnanec uvedeným autobusom. Zamestnancovi prislúcha sadzba základnej náhrady len v tom prípade, ak cestu vykoná motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ. Podnikateľ si môže zaúčtovať do daňových výdavkov zaplatenú daň z motorového vozidla. Vzhľadom na to, že autobus nie je zaradený v obchodnom majetku, podnikateľ nemôže účtovať o iných nákladoch súvisiacich s prevádzkou autobusu, napr. opravy, výdavky na poistenie autobusu.
Podnikateľ by mal zaradiť autobus do obchodného majetku. V tomto prípade si bude môcť do daňových výdavkov uplatniť všetky výdavky súvisiace s prevádzkou autobusu a taktiež odpisy z obstarávacej ceny autobusu.

Spoločník, konateľ a zároveň zamestnanec s.r.o., vlastní úžitkové vozidlo zaradené do kategórie N1. Toto vozidlo využíva na služobné cesty. Na aké náhrady má nárok? Je pravdou, že u úžitkového vozidla nie je možné účtovať základnú náhradu, ale je možné účtovať si len spotrebu PHL? Aké zákony, resp. opatrenia toto rozoberajú?
Zo znenia otázky vyplýva, že konateľ spoločnosti je súčasne zamestnancom. Uplatňovanie výdavkov za používané motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku na pracovné cesty zamestnancom upravuje § 19 ods. 2 písm. d) ZDP. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovými výdavkami sú aj výdavky na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Náhrady za používanie motorových vozidiel pri pracovných cestách upravuje § 7 zákona o cestovných náhradách. Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo, okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom. Náhradu za spotrebované PHL má zamestnanec podľa cien platných v čase nákupu prepočítanú podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze. Pri výpočte spotreby PHL bude zamestnanec postupovať podľa § 7 ods. 4 až 7 zákona o cestovných náhradách. Pre uplatňovanie základnej sadzby za používanie nákladného automobilu na pracovné cesty je potrebné uzavrieť písomnú dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom (spoločnosťou), v ktorej sa dohodne používanie automobilu na pracovné cesty a základná náhrada za jeden km jazdy. Dohodnutú sumu si bude zamestnanec uplatňovať ako cestovnú náhradu. Pre spoločnosť bude vyplatená náhrada daňovým výdavkom. Tvrdenie uvedené v znení otázky platí pre podnikateľa, fyzickú osobu. Tá si pri používaní nákladného automobilu nezaradeného v obchodnom majetku nemôže do daňových výdavkov uplatňovať základnú náhradu, pretože sa nemá s kým dohodnúť na jej výške.

Osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku používajú v súvislosti s podnikaním obidvaja manželia. V dokladoch motorového vozidla je zapísaný ako držiteľ motorového vozidla manžel. Manžel zaplatí daň z motorového vozidla. Ktorý z manželov si má uplatniť daň do daňových výdavkov?
V tomto prípade budú manželia pri uplatňovaní dane z motorových vozidiel do daňových výdavkov postupovať v zmysle § 6 ods. 14 ZDP. Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. Napríklad, ak manžel používa automobil v rozsahu 60 % a manželka v rozsahu 40 % v takomto pomere si zahrnú do daňových výdavkov aj zaplatenú daň.

Pri vlastnom nákladnom automobile sa nemôže uplatniť náhrada za km 0,183 €. Je uvedené tvrdenie pravdivé?
Ak podnikateľ, daňovník, používa v podnikaní vlastný nákladný automobil, do daňových výdavkov si nemôže uplatniť paušálnu náhradu 0,183 €/km. Neumožňuje mu to žiadny právny predpis ani v súčasnosti a ani v predchádzajúcich obdobiach, a to ani zákon o dani z príjmov a ani zákon a cestovných náhradách. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ak daňovník používa v podnikaní na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť do daňových výdavkov náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky podľa cien v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý km jazdy podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Uvedené ustanovenie umožňuje uplatňovať paušálnu náhradu za km jazdy len na použitý vlastný osobný automobil a nie na automobil všeobecne. Rovnako v § 7 zákona o cestovných náhradách v ods. 2 je stanovené použitie paušálnej náhrady len pre jednostopové vozidlá, trojkolky a osobné cestné motorové vozidlá.
V § 7 ods. 3 zákona o cestovných náhradách sa súčasne uvádza, že pri nákladných automobiloch a autobusoch sumu základnej náhrady dohodne zamestnávateľ so zamestnancom. Keďže podnikateľ nie je sám sebe zamestnávateľom a ani zamestnancom, nemá sa s kým dohodnúť o výške sumy základnej náhrady.

Daň z motorového vozidla pri automobile nezaradenom do podnikania pri uplatnení výdavkov paušálom za r. 2012 je osobitným nákladom alebo je obsiahnutá v paušálnych výdavkoch?
Musí živnostník platiť daň z osobného automobilu, ak uplatňuje paušálne výdavky, teda neúčtuje náklady na automobil – nie je „preukazované“, že používa automobil na podnikanie, resp. v súvislosti s podnikaním?
Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov podľa § 6 ods. 10 sú vo výdavkoch zahrnuté všetky výdavky daňovníka, okrem zaplatených príspevkov do poistných fondov Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. V paušálnych výdavkoch je zahrnutá aj daň z motorového vozidla. Daň z motorového vozidla nie je viazaná na spôsob uplatňovania daňových výdavkov (paušálne alebo preukázateľné), ale na predmet dane, vznik daňovej povinnosti k dani z motorového vozidla podľa § 84 a § 89 zákona o miestnych daniach. Predmetom dane z motorového vozidla je osobné motorové vozidlo, ktoré je používané na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov. Realitou však je, že ak podnikateľ uplatňuje paušálne výdavky, neúčtuje preukazné výdavky na prevádzku automobilu do výdavkov, nie je možné preukázať používanie osobného motorového vozidla na podnikanie pri daňovej kontrole.

Podnikateľ používa v súvislosti s podnikaním osobné auto požičané od fyzickej osoby, nepodnikateľa. Kto má povinnosť zaplatiť daň z motorových vozidiel?
V § 85 zákona o miestnych daniach sú vymedzení daňovníci dane z motorových vozidiel. Podľa ods. 1 písm. a) je daňovníkom držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla. Pokiaľ držiteľ vozidla nepoužíva vozidlo na podnikanie, ale vozidlo začne využívať na podnikanie iná fyzická osoba, resp. právnická osoba, podľa § 85 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane z motorových vozidiel užívateľ vozidla.
Ak fyzická osoba – nepodnikateľ, vypožičia vlastné motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, podnikateľovi, ktorý vozidlo použije na podnikanie, daňovníkom dane z motorových vozidiel je podnikateľ, čiže užívateľ vozidla.

Fyzická osoba – SZČO používa svoje osobné motorové vozidlo na podnikanie a zároveň aj ako konateľ spoločnosti na služobné cesty. Kto má povinnosť platiť daň z motorových vozidiel?
Daňovníkom dane z motorových vozidiel je podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach držiteľ vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, ktorý vozidlo spĺňajúce podmienku predmetu dane (§ 84 ods. 1) používa na podnikanie. Podľa § 85 ods. 2 písm. a) citovaného zákona daňovníkom dane z motorových vozidiel je tiež zamestnávateľ, ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla. Ak fyzická osoba (SZČO) vozidlo, ktorého je držiteľom, používa na podnikanie v celom zdaňovacom období, v priebehu roku nepodala oznámenie o zániku daňovej povinnosti, ako daňovník dane z motorových vozidiel bude SZČO za predmetné vozidlo povinná podať daňové priznanie a zaplatiť daň z motorových vozidiel.
Aj keď v priebehu zdaňovacieho obdobia SZČO vozidlo okrem podnikania používa aj na služobné cesty ako konateľ pre zamestnávateľa (zamestnávateľ vyplácal konateľovi cestovné náhrady), na zamestnávateľa ako daňovníka dane z motorových sa vzhľadom na jeden predmet dane nevzťahuje povinnosť podať daňové priznanie ani zaplatiť daň z motorových vozidiel, pretože daňové povinnosti za motorové vozidlo si bude musieť splniť SZČO ako daňovník dane z motorových vozidiel.

Podnikateľ používa v podnikaní prenajatý osobný automobil. Ktoré výdavky si môže na základe zmluvy o prenájme motorového vozidla zahrnúť do výdavkov: povinné zmluvné poistenie, náklady na prevádzku vozidla, výmena pneumatík, motorového oleja?
Za daňovo uznateľné výdavky je možné považovať u prenajatého osobného motorového vozidla výdavky na spotrebované PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Za daňové výdavky možno uznať výdavky na bežnú prevádzku a údržbu automobilu, napr. výmena kvapaliny do stieračov, umytie automobilu. Podľa § 633 ObchZ je nájomca povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Zahŕňanie výdavkov je závislé od stanovenia zmluvných podmienok a dĺžky trvania nájomnej zmluvy. Náklady, ako je výmena pneumatík a výmena oleja, by bolo ťažké uznať za daňový výdavok u nájomcu v prípade krátkodobého prenájmu, napr. týždenného alebo mesačného prenájmu dopravného prostriedku. Tieto výdavky by mal hradiť prenajímateľ.
Povinné zmluvné poistenie je povinný uzatvoriť držiteľ motorového vozidla. Ak požaduje prenajímateľ motorového vozidla úhradu povinného zmluvného poistenia, túto by mal zahrnúť do sumy nájomného a nie ju požadovať samostatne.

Vypracoval Ing. Anton Kolembus