Otázky z praxe
– DPH a základ dane z príjmov
Zrušenie registrácie
Spoločnosť ALFA, s.r.o. v septembri 2013, kedy bola platiteľom DPH obstarala dlhodobý hmotný majetok, ktorého cena predstavovala 5 760 eur, z čoho základ dane predstavoval 4 800 eur a DPH 960 eur (20 % DPH). V roku 2013 si teda obchodná spoločnosť uplatnila nárok na odpočet DPH vo výške 960 eur. Uvedený majetok zaradila do 1. odpisovej skupiny a začala ho odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania podľa § 27 zákona o dani z príjmov zo vstupnej ceny 4 800 eur. V priebehu augusta 2014 spoločnosť ALFA, s.r.o. zrušila registráciu platiteľa DPH.
Ako ovplyvní odvedená daň z pridanej hodnoty pri zrušení registrácie základ dane z príjmov uvedenej spoločnosti za rok 2014?
V predmetnom prípade pri uplatňovanom rovnomernom spôsobe odpisovania je priebeh odpisovania majetku nasledovný:
ROK 2013
Spoločnosť ALFA, s.r.o. si kúpou obstarala majetok v obstarávacej cene 5 760 eur, pričom vstupnou cenou pre účely odpisovania bola suma 4 800 eur (základ dane). V hodnote DPH vo výške 960 eur si uplatnila nárok na odpočítanie. Hodnota 4 800 eur predstavovala pre spoločnosť ALFA, s.r.o. v zmysle § 25 zákona o dani z príjmov vstupnú cenu pre účely odpisovania, nakoľko bola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. To znamená, že majetok spoločnosť zaradila pre účely odpisovania do 1.odpisovej skupiny v hodnote 4 800 eur. Za rok 2013 uplatnila pri rovnomernom spôsobe odpisovania v zmysle § 27 ods. 2 zákona o dani z príjmov odpis vo výške 400 eur. To znamená, že daňová zostatková cena nadobudla po uplatnení odpisu hodnotu 4 400 eur (t.j. 4 800 – 400).
ROK 2014
Pri zrušení registrácie podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH je platiteľ povinný v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie priznať a odviesť z majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane daň, a to vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. To znamená, že pri zrušení registrácie platiteľa DPH sa pri odpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku upraví vstupná cena, do výšky ktorej je možné majetok odpisovať, ako súčet pôvodnej vstupnej ceny a DPH vzťahujúcej sa k zostatkovej cene odpisovaného majetku ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia pre DPH.
Ročný odpis už odpisovaného hmotného a nehmotného majetku možno pri rovnomernom spôsobe odpisovania v prípade zrušenia registrácie platiteľa DPH vypočítať ako súčin upravenej vstupnej ceny majetku a ročnej odpisovej sadzby podľa vzorca:
RO = UVC x ROS,
kde UVC = P x (ZC + DPH)
a P = VC / ZC,
pričom:
UVC – upravená vstupná cena pre účely určenia ročného odpisu,
ROS – ročná odpisová sadzba
VC – pôvodná vstupná cena určená podľa § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov,
ZC – zostatková cena určená podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov,
DPH – odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý sa vzťahuje k zostatkovej cene odpisovaného majetku podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH,
P – podiel vstupnej ceny a zostatkovej ceny.
Hodnotu dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje k zostatkovej cene odpisovaného majetku podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH je možné vypočítať ako (ZC / VC) x 960, t.j. 0,9166 x 960 = 880 eur. To znamená, že uplatnená časť DPH formou odpočtu DPH predstavuje hodnotu (960 – 880) = 80 eur.
Vrátená suma dane z pridanej hodnoty, ktorú je daňovník povinný pri zrušení registrácie platiteľa DPH vrátiť v sume 880 eur nebude teda ovplyvňovať základ dane z príjmov za rok 2014, ale bude súčasťou upravenej vstupnej ceny pre účely uplatňovania daňových odpisov.
Zahrnutie do daňových výdavkov
Obchodná spoločnosť si neuplatnila odpočet DPH z „bločkov z ERP“, z dôvodu že ich neskoro predložila na zúčtovanie a nechcela robiť dodatočné daňové priznanie.
Môže spoločnosť príslušnú neodpočítanú daň zahrnúť do daňových výdavkov?
Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že daňovým výdavkom je daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ nemá nárok, s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, kedy je súčasťou vstupnej ceny. V danom prípade však nárok na odpočítanie obchodnej spoločnosti – platiteľovi DPH v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH vznikol. To, že z akýchkoľvek dôvodov spoločnosť nevyužila toto svoje právo na odpočítanie dane nemôže mať dopad na možnosť uplatnenia tejto dane v daňových výdavkoch. Ak si teda spoločnosť neuplatnila právo na odpočítanie dane z dôvodov neuvedených v zákone o DPH (zákon o DPH ustanovuje v rámci § 49, kedy platitteľ nemá nárok na odpočítanie dane), nemôže túto neodpočítanú daň zahrnúť medzi daňové výdavky.
Limit vrátenia
Spoločnosť ABC, s.r.o. obstarala v rámci výkonu prepravy nakúpila pohonné látky v Poľsku. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam však nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.
Aký bude postup?
Spoločnosť ABC, s.r.o. uplatní v Poľsku zaplatenú daň z pridanej hodnoty vzťahujúcu sa k tam nakúpeným pohonným látkam medzi daňové výdavky podľa § 19 ods. 3 písm. k) bod 4 zákona o dani z príjmov, konkrétne ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa týka, v súlade s účtovníctvom.
Daňový dopad
Podnikateľ Karol účtuje v sústave JÚ. Počas roku 2014 vykonal zahraničné pracovné cesty do Poľska, v rámci ktorých nakupoval PHM a platil výdavky za hotel. V peňažnom denníku evidoval v Poľsku zaplatenú DPH uvedená medzi výdavkami neovplyvňujúcimi základ dane.
Aký daňový dopad bude mať táto DPH ak na konci roku 2014 bude celková výška nároku na jej vrátenie v sume 80 eur a o vrátenie požiada dňa 20. decembra 2014? Aký dopad by malo požiadanie vrátenia DPH až v priebehu roku 2015?
V predmetnom prípade bude v Poľsku zaplatená DPH, ktorá súvisí s daňovo uplatniteľnými výdavkami na tovar a služby daňovým výdavkom za rok 2014. Uvedené sa zabezpečí zápisom v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií medzi výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane z príjmov. Následne vrátená DPH z tovarov a služieb obstaraných v Poľsku bude zdaniteľným príjmom v roku, v ktorom bude skutočne prijatá.
V prípade, ak by podnikateľ požiadal o refundáciu dane až v priebehu roku 2015, potom by za rok 2014 v Poľsku zaplatená DPH ostala medzi výdavkami neovplyvňujúcimi základ dane z príjmov a do daňových výdavkov by sa premietla až v roku 2015 a to zápisom v rámci uzávierkových účtovných operácií za rok 2015.
Refundácia DPH
Podnikateľ Peter účtujúci v sústave JÚ počas roku 2014 prekročí limit na vrátenie DPH z tovarov obstaraných v Rakúsku.
Ak sa rozhodne vôbec nepožiadať o refundáciu DPH, môže si túto v Rakúsku zaplatenú DPH uplatniť v daňových výdavkoch?
Podľa zákona o dani z príjmov je v inom členskom štáte EÚ zaplatená DPH daňovým výdavkom len v prípade, že platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie výlučne z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie. V uvedenom prípade však spomínané podmienky splnené nie sú, a teda DPH vzťahujúca sa k tovarom a službám obstaraným v Rakúsku nebude uznaným daňovým výdavkom.
Vstupná cena
Pri zaradení hmotného hnuteľného majetku je rozhodujúca jeho vstupná cena 1 700 eur. Spoločnosť zakúpila prístroj za cenu 1 800 eur, čo je cena vrátane DPH. Cena bez DPH je 1 500 eur.
Akú cenu považovať za vstupnú cenu?
Odpoveď na túto otázku vyplýva priamo z ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Nakoľko nie je uvedené, či predmetná spoločnosť je platiteľom DPH alebo nie, stanovisko bude mať alternatívny charakter.
V prípade, ak spoločnosť je platiteľom DPH, bude pre ňu vstupnou cenou cena bez DPH – t.j. 1 500 eur, nakoľko na časť týkajúcu sa hodnoty DPH sa uplatní nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Tu je dôležité poznamenať, že v danom prípade nedochádza k naplneniu podmienky výšky vstupnej ceny pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov (t.j. vstupná cena je menej ako 1 700 eur).
V prípade, ak spoločnosť nie je platiteľom DPH, potom priamo z § 25 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov vyplýva, že vstupnou cenou pre ňu bude cena vrátane DPH – t.j. 1 800 eur. To znamená, že v tomto prípade prístroj spĺňa podmienky pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov a teda výdavky súvisiace s jeho obstaraním (1 800 eur) si do daňových výdavkov spoločnosť uplatní postupne prostredníctvom daňových odpisov.
Vypracoval:
Ing. Ján Mintál
