Otázky z praxe
   domáca práca a cestovné náhrady

Miesto výkonu práce

Miesto výkonu práce bude uvedené trvalé bydlisko zamestnanca.

Je potrebné v pracovnej zmluve výslovne uviesť, že ide o vykonávanie domáckej práce?

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neustanovuje povinnosť v pracovnej zmluve výslovne uviesť, že zamestnanec vykonáva domácku prácu. Zamestnanec nadobudne status domáckeho zamestnanca, ak si so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodne ako miesto výkonu práce iné miesto – napr. bydlisko zamestnanca. Podstatným kritériom nadobudnutia statusu domáckeho zamestnanca je, že miesto výkonu práce zamestnanca je dohodnuté inde než na pracovisku zamestnávateľa.

Nárok na náhradu ako pri služobnej ceste

Zamestnanec pracuje v režime domáckej práce.

Vznikne zamestnancovi nárok na náhradu ako pri služobnej ceste, keď cestuje do sídla firmy?

V zmysle § 52 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce platí, že ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o domácku prácu. Za domácnosť zamestnanca sa na uvedené účely pritom považuje dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa. Na výkon domáckej práce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve. Podľa 52 ods. 5 Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť, že domácka práca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje. V pracovnej zmluve možno však dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy musí byť predmetom vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom aj pri domáckej práci. Na výkon domáckej práce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa  domácka práca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca. Za domácku prácu sa však nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy to umožňuje.

Je teda potrebné rozlišovať, či má zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnuté ako výlučné miesto výkonu práce jeho domácnosť alebo je takéto vymedzenie miesta výkonu práce iba z časti a je dohodnutý aj výkon práce v minimálnom rozsahu na pracovisku zamestnávateľa. Ak by ako miesto výkonu práce bola výlučne uvedená domácnosť zamestnanca, v takom prípade každá cesta na pracovisko zamestnávateľa by sa považovala za pracovnú cestu, keďže nejde o cestu do zamestnania. V opačnom prípade, ak by ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté aj pracovisko v mieste sídla zamestnávateľa, alebo by bolo dohodnuté že vykonáva domácku prácu iba z časti alebo v minimálnom rozsahu na pracovisku zamestnávateľa, nemuselo by ísť o pracovnú cestu. Z uvedeného dôvodu bude posúdenie vzniku resp. nevzniku nárokov ako pri pracovnej ceste závislé na znení pracovnej zmluvy v časti miesta výkonu práce.

Čiastočne zabezpečené stravovanie

Pán Karol pracuje ako domácky zamestnanec. Zamestnávateľ ho vyslal na trojdňovú pracovnú cestu do Českej republiky za účelom školenia. Prvý deň pracovná cesta trvala v časovom pásme do 6 hodín (nárok na stravné 150 CZK), druhý deň trvala pracovná cesta v časovom pásme nad 12 hodín (nárok na stravné 600 CZK.) a tretí deň trvala pracovná cesta v časovom pásme od 6 do 12 hodín (nárok na stravné 300 CZK). Pán Karol mal čiastočne zabezpečené stravovanie nasledovne:

1. deň - večeru,

2. deň – raňajky, obed,

3. deň – raňajky.

V akej výške mal pán Karol nárok na stravné za jednotlivé dni?

1. deň

Pán Karol mal nárok na stravné vo výške 150 CZK, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách kráti o 35 % za poskytnutú večeru, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t. j. o 210 CZK.

Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi neposkytne už žiadne peňažné plnenie z dôvodu, že nárok na stravné mal zamestnanec za kalendárny deň vo výške 150 CZK, miera krátenia za bezplatne zabezpečené stravovanie vyjadrená v nominálnej hodnote je 210 CZK (600 CZK x 35 % = 210 CZK).

Vypracoval: Ing. Ján Mintál