Otázky z praxe

daň z príjmov v nákladoch podnikateľa

Vykazovanie odloženej dane

Spoločnosť s ručením obmedzeným nadobudla v septembri 2026 software v hodnote 10 000 euro a uviedla ho v tomto mesiaci aj do užívania.

Ako treba postupovať pri vykazovaní odloženej dane takéhoto majetku?

Odložená daň z príjmov sa okrem iných dôvodov účtuje aj pri dočasných rozdieloch medzi účtovnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou záväzkov vykázanou v súvahe a ich daňovou základňou, pričom dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku a ich daňovou základňou sú aj

tzv. zdaniteľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t. j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je vyššia než je jeho daňová zostatková cena),

tzv. odpočitateľné dočasné rozdiely, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočitateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov (t. j. účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová základňa, napríklad účtovná zostatková cena dlhodobého hmotného majetku je nižšia než je jeho daňová zostatková cena).

Vychádzajúc z ustanovenia § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov je potrebné v otázke spomínaný softvér odpísať v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny. Lehota odpisovania teda plynie od septembra 2026.

Daňové odpisovanie softvéru je tak v zmysle citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov totožné s účtovným odpisovaním nehmotného majetku. Inými slovami, účtovný spôsob odpisovania softvéru je záväzný aj pre daňové účely. Pri účtovnom spôsobe odpisovania si daňovník môže odpisy zvoliť sám, a tieto by mali byť konštruované tak, aby vyjadrovali skutočnú technickú, resp. morálnu opotrebovanosť nehmotného majetku.

V takomto prípade nedochádza k dočasným rozdielom medzi výškou uplatnených daňových odpisov a výškou uplatnených účtovných odpisov. To znamená, že vykazovanie odloženej dane pri takomto majetku je neopodstatnené. Aj z tohto dôvodu postupy účtovania spomínajú pri vymedzení možných dočasných rozdielov len dlhodobý hmotný majetok.

Vlastnícke právo k vynálezu

Pri zakladaní spoločnosti jeden zo spoločníkov s.r.o. vložil do základného imania tejto spoločnosti registrovaný a ocenený vlastný vynález. V rámci tohto vkladu sa spoločník so spoločnosťou dohodol, že vlastnícke právo k vynálezu týmto vkladom prechádza na s.r.o.

Účtovanie o odloženej dani má význam len pri dočasnom, t. j. prechodnom rozdiele medzi účtovnými a daňovými odpismi. V prípade, že medzi daňovými a účtovnými odpismi by vznikal rozdiel trvalý, o odloženej dani sa neúčtuje. Nikdy by totiž nedošlo k vynulovaniu takýmto spôsobom vzniknutej pohľadávky.

Vynález predstavuje pre účely odpisovania podľa § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov práva priemyselného vlastníctva, to znamená, že ide o nehmotný majetok. V zmysle § 23 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva vylúčený z odpisovania, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne (napr. know-how, obchodná značka), a to aj v prípade, ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám. Pod bezodplatným nadobudnutím nehmotného majetku je pre tieto účely potrebné rozumieť nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou pre svoje vlastné potreby – a to vo forme know-how, vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu, alebo inak bezodplatne nadobudnutý nehmotný majetok – napr. obchodná značka.

Spoločnosť s ručením obmedzeným v danom prípade nebude môcť uplatniť daňové odpisy z predmetného nehmotného majetku, ktorý bol použitý ako vklad do základného imania, a to aj napriek tomu, že týmto vkladom prešlo na ňu vlastnícke právo k predmetnému nehmotnému majetku. Spoločnosti s ručením obmedzeným by vzniklo právo odpisovať tento nehmotný majetok iba v prípade, ak by spoločník – vkladateľ, predložil doklady o odplatnosti nadobudnutia tohto vynálezu.

Spoločnosť s ručením obmedzeným bude predmetný nehmotný majetok odpisovať iba účtovne. Z titulu nemožnosti uplatnenia daňových odpisov z tohto majetku by vznikali trvalé rozdiely medzi účtovnými a daňovými odpismi, čo znamená, že o odloženej dani sa z tohoto dôvodu účtovať nebude. V každom účtovnom období by totiž vznikala odložená daňová pohľadávka (účtovný odpis by bol vždy vyšší ako daňový, keďže tento by bol nulový), ktorá by sa nikdy nevyrovnala. Takýmto spôsobom vzniknutá pohľadávka by v súvahe spoločnosti nemala žiadne ekonomické opodstatnenie a skresľovala by objem aktív vykazovaný spoločnosťou.

Suma uplatnených účtovných odpisov

Obstarávacia cena majetku je 30 000 eur. Ak suma uplatnených účtovných odpisov od začiatku odpisovania je 12 000 euro, účtovná zostatková cena je 18 000 eur. Ak suma už uplatnených daňových odpisov je 15 000 eur, daňová zostatková cena je 15 000 eur (daňová základňa).

Rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 3 000 eur je zdaniteľným dočasným rozdielom, ktorý by zvýšil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane. Ide o odložený daňový záväzok. Výška odloženej dane sa potom vypočíta ako 3 000 eur x sadzba dane z príjmov, u ktorej sa predpokladá, že bude platiť v tom období, v ktorom bude odložený daňový záväzok uplatnený.

Daňová zostatková cena

Obstarávacia cena majetku je 40 000 eur. Ak suma uplatnených účtovných odpisov od začiatku odpisovania je 20 000 eur, účtovná zostatková cena je 20 000 eur. Ak suma už uplatnených daňových odpisov je 15 000 eur, daňová zostatková cena (daňová základňa) je 25 000 eur.

Rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou vo výške – 5 000 eur je odpočítateľným dočasným rozdielom, ktorý by znížil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane. Ide o odloženú daňovú pohľadávku. Výška odloženej dane sa potom vypočíta: - 5 000 eur x sadzba dane z príjmov, u ktorej sa predpokladá, že bude platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná.

Opravná položka

Účtovná hodnota pohľadávky zúčtovanej 311/602, t. j. vo vzťahu k účtovnému hospodárskemu výsledku je 3 000 eur. K tejto pohľadávke bola zúčtovaná na účte 547 opravná položka (daňovo neuplatniteľná) vo výške 1 000 eur. Účtovná hodnota zúčtovanej pohľadávky je tak 2 000 eur.

Rozdiel medzi opravnou položkou zúčtovanou do nákladov 1 000 eur a daňovou hodnotou opravnej položky vo výške 0 eur (daňovo neuznaná opravná položka), resp. rozdiel medzi účtovnou hodnotou pohľadávky 2 000 eur a daňovou hodnotou pohľadávky 3 000 eur je odpočítateľným dočasným rozdielom, ktorý by v budúcom období (v ktorom dôjde k úhrade pohľadávky a zúčtovaniu opravnej položky) znížil vykázaný účtovný výsledok hospodárenia pri jeho transformácii na základ dane.

Daňovo uplatniteľné odpisy

Spoločnosť ALFA, s.r.o. dlhodobo vykazújúca výnosy nad 500 000 eur, účtovala počas roka o účtovných odpisoch vo výške 10 000 eur, pričom daňovo uplatniteľné odpisy môžu byť iba vo výške 7 000 eur. Takisto zúčtovala opravnú položku k rizikovej pohľadávke (ktorá nebola uznaná ako daňový výdavok) vo výške 5 000 eur, vytvorila novú rezervu na reklamácie vo výške 660 eur, na základe výsledkov inventarizácie vytvorila opravnú položku k zásobám vo výške 10 000 eur. Má povinnosť účtovať o odloženej dani.

Ako sa tieto účtovné prípady prejavia v účtovnej závierke?

Súčet kladných hodnôt (odpočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) a záporných hodnôt (pripočítateľných položiek pre určenie základu splatnej dane) je základom pre výpočet odloženej dane. Do základu dane sa nezahŕňajú trvalé rozdiely vznikajúce pri určovaní základu splatnej dane (t. j. také rozdiely, ktoré sa nedajú vysporiadať pri určovaní základu splatnej dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach). Odložená daň sa určí ako súčin uvedeného základu dane a predpokladanej sadzby dane z príjmov, ktorá bude platiť v období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná, resp. odložený daňový záväzok uplatnený (resp. sadzby dane z príjmov platnej v nasledujúcom zdaňovacom období). Ak základom dane je záporná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložená daňová pohľadávka. Ak základom dane je kladná hodnota, vypočítaná odložená daň sa účtuje ako odložený daňový záväzok.

V danom prípade:

-   keďže účtovné odpisy sú vyššie ako daňové, rozdiel je pripočítateľnou položkou pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane a v základe pre výpočet odloženej dane sa prejaví zápornou hodnotou      - 3 000 eur,

-   zúčtovanie nedaňovej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v odpočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane kladnou hodnotou    + 5 000 eur,

-   tvorba daňovo neuznanej rezervy sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou    – 660 eur,

-   tvorba daňovo neuznanej opravnej položky sa pri transformácii hospodárskeho výsledku na základ dane prejaví v pripočítateľných položkách a v základe pre výpočet odloženej dane zápornou hodnotou         - 10 000 eur.

Základom dane pre zaúčtovanie odloženej dane bude teda suma -8 660 eur, tzn. účtovaná jednotka zaúčtuje odloženú daňovú pohľadávku (MD 481 / D 592) vo výške 1 818,60 eur (-8 660 x 21 %).

Ing. Ján Mintál