Otázky z praxe
daň z pridanej hodnoty a ZDP
Neodpočítaná daň
Obchodná spoločnosť si neuplatnila odpočet DPH z „bločkov z ERP“, z dôvodu že ich neskoro predložila na zúčtovanie a nechcela robiť dodatočné daňové priznanie.
Môže príslušnú neodpočítanú daň spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov?
Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že daňovým výdavkom je daň z pridanej hodnoty, ak na jej odpočítanie platiteľ nemá nárok, s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, kedy je súčasťou vstupnej ceny. V danom prípade však nárok na odpočítanie obchodnej spoločnosti - platiteľovi DPH v zmysle § 49 až 51 zákona o DPH vznikol. To, že z akýchkoľvek dôvodov spoločnosť nevyužila toto svoje právo na odpočítanie dane nemôže mať dopad na možnosť uplatnenia tejto dane v daňových výdavkoch. Ak si teda spoločnosť neuplatnila právo na odpočítanie dane z dôvodov neuvedených v zákone o DPH (zákon o DPH ustanovuje v rámci § 49, kedy platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane), nemôže túto neodpočítanú daň zahrnúť medzi daňové výdavky.
Časť neodpočítanej DPH
Stavebná spoločnosť - platiteľ DPH používa v súvislosti s podnikaním kosačku, na ktorú uplatňuje výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov v paušálnej výške 80 %. Za opravu kosačky spoločnosť zaplatila 184,50 eur, z toho DPH v sume 34,50 eur. Spoločnosť si uplatnila odpočítanie DPH v sume 27,60 eur, ktorá zodpovedá rozsahu použitia služby opravy na podnikanie.
Môže si spoločnosť časť neodpočítanej DPH v sume 6,90 eur zahrnúť do daňových výdavkov?
Nie nemôže. Daň z pridanej hodnoty, ktorú podľa zákona o DPH nie je možné odpočítať, je totiž daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Nakoľko v uvedenom prípade sa DPH, ktorú nie je možné odpočítať, viaže k výdavku, ktorý nie je uznaný za daňový výdavok v nadväznosti na uplatnenie § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, nie je možné časť neodpočítanej DPH vo výške 6,90 eur zahrnúť do daňových výdavkov.
Odvedenie DPH na výstupe
Obchodná spoločnosť vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získal nepeňažnú výhru - vysávač v sume 120 eur bez DPH. Keďže spoločnosť organizovala reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní ceny do súťaže si uplatnila nárok na odpočet DPH.
Je možné DPH na výstupe, ktorú je obchodná spoločnosť povinná odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže, považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?
Je pravdou, že v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikla spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane.
Výdavky na obstaranie vysávača, ktorý spoločnosť poskytne ako výhernú cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. DPH účtovaná do nákladov, ktorú je spoločnosť povinná odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je však nedaňovým výdavkom v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Nevyužitie nároku na vrátenie DPH
Obchodnej spoločnosti vznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Poľsku. Spoločnosť sa však rozhodla, že tento nárok nevyužije a DPH zaplatenú poľským dodávateľom zaúčtuje medzi daňové výdavky.
Postupovala spoločnosť správne?
V prípade, ak slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH, ktorej vznikol nárok na refundáciu DPH zaplatenej v Poľsku, túto možnosť nevyužije, potom sumu v zahraničí zaplatenej DPH nebude môcť považovať za daňový náklad.
Platí totiž, že ak spoločnosť má nárok na vrátenie DPH z príslušného členského štátu EÚ a o jej vrátenie nepožiada, a teda o nároku na vrátenie neúčtuje do výnosov, takáto DPH zaúčtovaná na príslušný nákladový účet nie je daňovým výdavkom spoločnosti.
Zaplatená DPH
Podnikateľ – platiteľ DPH obstaral na služobnej ceste v Poľsku pohonné látky. Celková suma DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam nepresiahla za zdaňovacie obdobie limit na vrátenie 50 eur.
Bude táto zaplatená DPH daňovým výdavkom podnikateľa?
DPH vzťahujúca sa k pohonným látkam obstaraným v Poľsku je daňovým výdavkom ako súčasť ocenenia nákladu, ktorého sa týka.
DPH ako daňový výdavok
Slovenská obchodná spoločnosť obstarala službu v členskom štáte EÚ, pri ktorej nie je nárok na vrátenie dane v príslušnom členskom štáte EÚ, pričom prekročila limit na vrátenie stanovený týmto členským štátom EÚ. DPH vzťahujúcu sa k službe spoločnosť zaúčtovala v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov.
Bude pre slovenskú spoločnosť táto DPH daňovým výdavkom?
Spomínaná DPH bude za opísaných predpokladov daňovým výdavkom spoločnosti a to na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona o dani z príjmov.
DPH z ubytovania
Firma vysiela svojich zamestnancov (stavebné práce) do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je vystavená so 6% DPH. Napr. Netto 1 061,32 € 6 % BTW 63,68 € = 1 125 €. Základ dane firma zaúčtovala na 518 AE a DPH na účet 548 AE. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. Firma zistila, že v Belgicku nie je možné žiadať DPH z ubytovania. Firma má ešte aj nejaké bločky z nákupu pomocného náradia kde je vyčíslená DPH 21 % (pílniky, kotúče, predlžovačky) a osobné ochranné pomôcky - prilby, rukavice, topánky. Je DPH uznaným daňovým výdavkom keď za rok je 45 €. Firma tiež disponuje bločkami z náradia, kde nie je vyčíslená DPH (suma je iba Totaal).
Môže to firma dať celé do nákladov? Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom?
Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov,
Výdavky na služby – cestovné a ubytovanie
Slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH v súvislosti so svojou činnosťou vykonávanou v Slovenskej republike, pri ktorej má plný nárok na odpočítanie DPH, zabezpečila svojim zamestnancom ubytovanie v rámci zahraničnej pracovnej cesty v Českej republike. Celková suma DPH podľa dokladov bola vo výške 38,50 €. Slovenská spoločnosť nemôže podať žiadosť o vrátenie uvedenej DPH vzhľadom na to, že v rámci kalendárneho roku zaplatená DPH v Českej republike nedosiahla požadovaný limit.
výdavky na služby – cestovné a ubytovanie Vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenská obchodná spoločnosť - platiteľ DPH nemá nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Českej republike z dôvodu, že úhrnná suma 38,50 € za kalendárny rok nedosiahla predpísanú výšku na jej vrátenie (limit 50 €), v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 4 zákona o dani z príjmov táto DPH zaúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom, pretože samotné výdavky na služby – cestovné a ubytovanie, sú daňovým výdavkom. Do daňových výdavkov sa DPH uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade výdavkov na cestovné a ubytovanie.
Splnený limit
Firma vysiela svojich zamestnancov (stavebné práce) do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú jej daňovým výdavkom, vystavená so 6 % DPH. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. V Belgicku však nie je možné žiadať vrátenie DPH z ubytovania.
Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom?
Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného zaplatenej v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je možné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie. Za tohto predpokladu slovenská firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov.
spotrebného alkoholu a reprezentačného DPH zaplatenú v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je potrebné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie. Za tohto predpokladu firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú daňovým výdavkom.
Ak nevznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v Belgicku z dôvodu, že úhrnná suma 45 € za kalendárny rok nedosiahla predpísanú výšku na jej vrátenie (limit 50 €), v súlade s § 19 ods. 3 písm. k) bod 3 zákona o dani z príjmov táto DPH zaúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom, ak samotné výdavky na náradie, sú daňovým výdavkom. Čo sa týka bločkov z náradia, kde nie je vyčíslená DPH do daňových nákladov ich bude možné premietnuť za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Prekročenie minimálneho limitu na vrátenie DPH
Slovenská spoločnosť – platca DPH sa zúčastnila v priebehu roka 2026 medzinárodných výstav vo viacerých štátoch EÚ. V nich vynaložila náklady na obstaranie rôznych tovarov a služieb charakteru daňových výdavkov. Voči každému štátu EÚ, kde sa výstav zúčastnila, došlo k prekročeniu minimálneho limitu na vrátenie DPH. Slovenská spoločnosť požiadala o vrátenie týchto DPH.
Bude DPH daňovým výdavkom?
Daňovým výdavkom slovenskej spoločnosti bude DPH v roku 2026 za podmienky, že súčasne spoločnosť v tomto roku zaúčtuje aj nárok na vrátenie uvedenej DPH do výnosov.
Paušálna výška
Daňovník v roku 2026 obstará kúpou motorové vozidlo, ktoré bude používať aj na iný účel, ako na podnikanie. Obstarávacia cena motorového vozidla je 24 600 eur, z čoho daň z pridanej hodnoty je vo výške 4 600 eur. Keďže daňovník využíva motorové vozidlo aj na iné účely, ako podnikanie, vzniká mu podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v paušálnej výške 50 % (2 300 eur). Na odpočítanie zostávajúcej časti dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % (2 300 eur) nemá daňovník podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok.
Hoci sa neodpočítavaná časť dane z pridanej hodnoty účtuje ako súčasť obstarávacej ceny hmotného majetku, podľa § 52zzzk nie je táto hodnota súčasťou daňovej vstupnej ceny.
Daňovník pri výpočte daňových odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov vychádza z daňovej vstupnej ceny vo výške 20 000 eur.
Rozdiel, o ktorý účtovné odpisy prevyšujú daňové odpisy, daňovník uvádza ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v riadku 150 DPPO.
Príklad
Pri zaradení hmotného hnuteľného majetku je rozhodujúca jeho vstupná cena 1 700 eur. Spoločnosť zakúpila prístroj za cenu 1 845 eur, čo je cena vrátane DPH. Cena bez DPH je 1 500 eur.
Akú cenu považovať za vstupnú cenu?
Odpoveď na túto otázku vyplýva priamo z ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Nakoľko nie je uvedené, či predmetná spoločnosť je platiteľom DPH alebo nie, stanovisko bude mať alternatívny charakter.
V prípade, ak spoločnosť je platiteľom DPH, bude pre ňu vstupnou cenou cena bez DPH – t. j. 1 500 eur, nakoľko na časť týkajúcu sa hodnoty DPH sa uplatní nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Tu je dôležité poznamenať, že v danom prípade nedochádza k naplneniu podmienky výšky vstupnej ceny pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov (t. j. vstupná cena je menej ako 1 700 eur).
V prípade, ak spoločnosť nie je platiteľom DPH, potom priamo z § 25 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov vyplýva, že vstupnou cenou pre ňu bude cena vrátane DPH – t. j. 1 845 eur. To znamená, že v tomto prípade prístroj spĺňa podmienky pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov a teda výdavky súvisiace s jeho obstaraním (1 845 eur) si do daňových výdavkov spoločnosť uplatní postupne prostredníctvom daňových odpisov.
Príklad
Môže si platiteľ DPH uplatniť do daňových výdavkov DPH, ktorú uhradil za dodávateľa, ktorý si svoju povinnosť nesplnil v súlade s § 69 a 69b zákona o DPH?
V súlade s § 69b zákona o DPH daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v zákonom stanovenej lehote splatnosti neuhradil alebo uhradil len jej časť, je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 14 spomínaného právneho predpisu. V prípade vzniku tejto skutočnosti daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.
Keďže cieľom uvedenej úpravy v zákone o DPH bolo vytvoriť plne legitímne opatrenie v boji proti podvodom na DPH, ktoré je využívané aj v iných štátoch EÚ a ide vo svojej podstate o formu sankcie pre ručiteľa, ktorý napriek zákonom stanovených dôvodov, o ktorých vedel alebo mal vedieť vstúpil do obchodu s rizikovým dodávateľom, zahrňovanie takto zaplatenej dane do daňových výdavkov by bolo v priamom rozpore so zámerom tejto úpravy v zákone o DPH. Z uvedeného dôvodu, takto zaplatená DPH ručiteľom nie je u neho daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Ing. Ján Mintál
