Osobný bankrot
Úpadok fyzických osôb predstavuje v Slovenskej republike významný viac sociálny ako ekonomický problém. V právnom poriadku SR bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti právnej úpravy nedosiahol takú očakávanú úroveň, ktorá by sa dala porovnať s okolitými krajinami.
Právna úprava osobného bankrotu
Zákonom č. 377/2016 Z. z. bol zmenený a doplnený zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ďalej len „zákon“. Zákon prináša výrazné zmeny v konkurznom práve, ktoré zásadným spôsobom zjednodušujú a sprehľadňujú konkurzné právo v SR vrátane oddlženia fyzickej osoby.
Zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát.
Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.
Vymedzenie niektorých pojmov
Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
Zabezpečovacie právo je záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky.
Pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím právom zákon považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
Spriaznenou osobou právnickej osoby sa rozumie:
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.
Kvalifikovaná účasť je priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu. Nepriamym podielom sa rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000 000 eur, je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora.
Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.
Bežné právne úkony fyzickej osoby sú tiež tie právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej životných potrieb, ako aj životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť. Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje:
a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,
d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov,
e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,
f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,
g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.
Register úpadcov je informačný systém verejnej správy sprístupnený na webovom sídle, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti SR.
Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle štatistické údaje o konaniach podľa tohto zákona, a to najmä údaje o priemernej dĺžke týchto konaní, priemernej miere uspokojenia veriteľov a priemerných nákladoch týchto konaní.
Platobná neschopnosť
Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa zákona, predpokladá sa, že je platobne neschopný.
Osobný bankrot
môže prebehnúť po novom buď vo forme konkurzu alebo vo forme oddlženia na základe splátkového kalendáru. Osobný bankrot môže dlžník vyhlásiť len raz za 10 rokov, nie častejšie. Návrh sa podáva na okresný súd, ktorý je miestne príslušný podľa bydliska dlžníka, pričom dlžník musí byť zastúpený advokátom alebo Centrom právnej pomoci. Poplatok za osobný bankrot je stanovený na 500 Eur. Ide o preddavok na odmenu správcu procesu oddlženia a platí sa na začiatku konania. Ak dlžník nebude na tento poplatok mať, môže mu požičať Centrum právnej pomoci. Avšak do 3 rokov musí tento poplatok zaplatiť.
Konkurz
Dlžník do 30 dní od zistenia platobnej neschopnosti, podá na príslušný konkurzný súd návrh na vyhlásenie konkurzu spolu s návrhom na oddlženie. Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. Príslušný konkurzný súd je okresný súd v sídle krajského súdu, podľa miesta, v ktorom má dlžník bydlisko. Osobný bankrot môže byť vyhlásený iba ak má dlžník majetok minimálne vo výške 1659,70 eur. Ak majetok dlžníka má nižšiu hodnotu, súd konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku.
Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
Doterajšie uplatňovanie zákona nasvedčuje tomu, že väčšina dlžníkov, ktorá splní podmienky, bude podliehať tzv. malému konkurzu. Podmienky zákon určuje nasledovne:
• ak majetok úpadcu podliehajúci konkurzu neprevyšuje 165 000 eur,
• ak obrat úpadcu v poslednom roku pred vyhlásením konkurzu neprevýšil 333 000 eur,
• úpadca nemá viac ako 50 veriteľov.
Súd po obdržaní návrhu ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom správcu, ktorý určí výšku majetku a záväzkov dlžníka, potom tento majetok speňaží a čiastočne uspokojí veriteľov. Správca má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník. Dĺžka konkurzu je individuálna a záleží od toho o aký komplikovaný prípad ide (trvá cca. 6 mesiacov). Ak sa jedná o malý konkurz, je nutné uhradiť na súd preddavok na úhradu odmeny a výdavkov správcu vo výške 664 eur.
Oddlženie formou splátkového kalendára
Zákon určuje tieto podmienky :
• dlžník je povinný splatiť minimálne 30 % svojich dlhov
• majetok dlžníka nesmie byť väčší, ako je suma 30 % jeho dlhov, čiže splátkový kalendár musí byť ako jediná možnosť a nesmie ísť o „výhodnejšiu“ alternatívu voči bankrotu, kedy by hrozil predaj majetku
• súčasne s rozhodnutím o splátkovom kalendári súd zbaví dlžníka všetkých dlhov
Oddlženie predstavuje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník sústavne komunikuje so správcom a rieši aktuálne problémy týkajúce sa dlhov. Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
Po dobu týchto troch skúšobných rokov je povinný platiť súdom stanovené ročné splátky, ktoré môžu dosahovať až do výšky 70% z dlžníkovho čistého príjmu za predošlý rok. Koniec skúšobného obdobia sa končí buď riadne po troch rokoch alebo skôr, ak dlžník poruší svoje povinnosti.
Ak dlžník neprejde trojročným skúšobným obdobím alebo ak ho z dôvodu porušenia podmienok ukončí, nebude oslobodený od svojich dlhov. Vtom prípade, ak po troch skúšobných rokoch dlžník riadne splnil podmienky, ktoré mu ustanovil súd, končí sa osobný bankrot, dlhy sú nevymožiteľné a dlžník môže opäť začať s čistým štítom. Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona.
Prekážky v konaní
Ak dlžník počas konkurzu zomrie, súd pokračuje v konaní s osobami, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičia. Správca je aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, koná v mene a na účet dedičov. Konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie. Pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť likvidáciu dedičstva. Majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo. Uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez Obchodný vestník.
Ak správca počas konkurzu zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
