Osobné prekážky v práci

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci ak nemôže vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu vyšetrenia u lekára. Ide o osobnú prekážku v práci, ktorej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Je zamestnávateľ oprávnený žiadať od zamestnanca potvrdenie od ošetrujúceho lekára? Aké povinnosti, v súvislosti s ošetrením u lekára, má zamestnanec voči zamestnávateľovi?

DÔLEŽITÉ OSOBNÉ PREKÁŽKY V PRÁCI, ktoré sú upravené v § 141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“), spočívajú v osobe zamestnanca. Návšteva zdravotníckeho zariadenia je jedným z dôvodov neprítomnosti zamestnanca v práci, nakoľko nie vždy je možné zabezpečiť vyšetrenie u lekára mimo pracovného času. Ide teda o prekážku v práci na strane zamestnanca, ktorú je zamestnávateľ povinný ospravedlniť a za určitých podmienok vzniká zamestnancovi aj nárok na náhradu mzdy.

Podľa § 141 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v tomto rozsahu:

•    pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

•    ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

•    pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, avšak so splnením podmienky preukázania tejto skutočnosti.

Návšteva lekára neznamená pre zamestnanca „automatickú“ možnosť čerpať pracovné voľno celý deň. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy by mal v prípade, ak je to možné, po absolvovaní vyšetrenia nastúpiť do práce, a teda pracovné voľno čerpať len v nevyhnutnom rozsahu. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný podľa § 144 ods. 3 Zákonníka práce umožniť zamestnancovi odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Zákonný limit pre lekárske vyšetrenia, kedy poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, je najviac 7 dní za rok a pri jeho nevyčerpaní sa zostatok nepresúva do ďalšieho kalendárneho roka. To znamená, že ak si zamestnanec vyčerpá v príslušnom kalendárnom roku napr. 2 dni, v ďalšom kalendárnom roku bude mať nárok opäť v rozsahu 7 dní. V prípade, ak by zamestnanec potreboval absolvovať lekárske vyšetrenia alebo ošetrenia vo väčšom rozsahu než uvedených 7 dní v roku, Zákonník práce to umožňuje a neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlní; avšak ďalšie pracovné voľno (nad limit 7 dní v roku) poskytne zamestnancovi bez náhrady mzdy, opäť na nevyhnutne potrebný čas a za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Upozornenie!

Do zákonného nároku 7 dní plateného pracovného voľna za účelom vyšetrenia alebo ošetrenia nepatrí čas nevyhnutne potrebný na lekársku prehliadku súvisiacu s tehotenstvom, povinnú lekársku prehliadku účasť na darovaní krvi, afréze alebo darovaní ďalších biologických materiálov. Pre tieto skutočnosti Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní neúčasť zamestnanca a poskytne náhradu mzdy nad rámec spomínaných tzv. „7 dní“.

Ak zamestnanec nastúpi do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi rozhodnúť sa, či bude poskytovať zamestnancovi nárok na lekárske vyšetrenia v limite 7 dní za rok alebo nárok na platené voľno bude zamestnancovi pomerne krátiť. Uvedené vyplýva z § 144 ods. 6 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.“

To znamená, že nárok na platené voľno pri návšteve lekára bude vždy najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Napríklad, ak by zamestnanec začal u zamestnávateľa pracovať napríklad v októbri, do konca kalendárneho roka môže absolvovať lekárske vyšetrenia a ošetrenia v rozsahu 3 dní s nárokom na náhradu mzdy.

Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára

Rovnako ako v prípade lekárskeho vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca umožňuje Zákonník práce zamestnancovi sprevádzať rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie, a to bez ohľadu na to, či ide o náhle ochorenie alebo úraz, alebo na vopred určené vyšetrenie či liečenie. Za rodinného príslušníka sa podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce považuje:

•    manžel, manželka,

•    vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,

•    rodič zamestnanca,

•    súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca,

•    rodič manžela/manželky, súrodenec manžela/manželky,

•    prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela/manželky,

•    vnuk zamestnanca a 

•    iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Podmienkou na poskytnutie plateného voľna pri sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie, či ošetrenie je:

1. sprevádzať rodinného príslušníka na vyšetrenie, resp. ošetrenie

2. skutočnosť, že toto vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca.

Aj v tomto prípade Zákonník práce umožňuje poskytnúť za spomínaných podmienok platené voľno v rozsahu 7 dní v roku. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dieťa môžu k lekárovi sprevádzať obaja rodičia, avšak nárok na náhradu mzdy bude mať vždy len jeden zo sprevádzajúcich rodičov. Rodičia, či iní rodinní príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; v tomto prípade nejde o bežné sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie, čiže tento druh prekážky v práci nepatrí do čerpania zákonného limitu 7 dní v roku. Zákonník práce samostatne definuje rozsah maximálne 10 dní v kalendárnom roku, opäť, vždy len jednému z rodinných príslušníkov.

Preukazovanie prekážky v práci

Podľa Zákonníka práce by mal zamestnanec absolvovať lekárske vyšetrenie v čase, keď nepracuje (mimo pracovnej doby) a len ak to objektívne nie je možné, tak aj počas pracovného času. Ak je zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (napr. ak je zamestnanec objednaný na plánované vyšetrenie, oznámi to zamestnávateľovi deň skôr). V opačnom prípade, keď zamestnancovi nie takáto prekážka vopred známa (napr. keď sa necíti dobre a ide hneď k lekárovi), je povinný o tom upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu (napr. ráno pred príchodom do práce alebo počas pracovnej zmeny).

Prekážku v práci aj jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať a príslušné zariadenie má povinnosť potvrdiť, že takýto druh prekážky v práci aj existoval/nastal. Postup preukazovania neprítomnosti v práci z dôvodu prekážky na strane zamestnanca je upravený v § 144 Zákonníka práce: „Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť zamestnancovi doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.“ Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec je povinný na základe dokladu, ktorý mu vystaví zdravotnícke zariadenie, preukázať zamestnávateľovi dôvod a rozsah trvania vyšetrenia v zdravotníckom zariadení; v praxi sa na tento účel zaužívalo potvrdenie pod názvom „priepustka“.

Niektorí zamestnávatelia poskytujú zamestnancom vlastné tlačivá na preukázanie vyšetrenia u lekára. Pokiaľ by zamestnávateľ nechcel uznať čerpanie pracovného voľna z dôvodu vyšetrenia u lekára len preto, že potvrdenie (pečiatka) nie je na ním predpísanom tlačive, tak by porušil Zákonník práce. Zamestnanec sa v takom prípade môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce

Potvrdenie, ktorý vystavuje zdravotnícke zariadenie, je určené na preukázanie ospravedlnenej neprítomnosti v práci, keďže zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, podľa toho či zamestnanec už vyčerpal limit 7 dní v rámci kalendárneho roka.

Náležitosti potvrdenia o návšteve zdravotníckeho zariadenia nie sú Zákonníkom predpísané, ale aby potvrdenie plnilo účel upravený v Zákonníku práce, potvrdenie by malo obsahovať:

•    meno a priezvisko zamestnanca

•    dátum vyšetrenia/ošetrenia v zdravotníckom zariadení

•    čas trvania vyšetrenia v zdravotníckom zariadení (odkedy – dokedy)

•    ďalšie údaje, napr. poznámka o celodennom vyšetrení/ošetrení

•    verifikovanie obsahu potvrdenia (pečiatka a podpis lekára).

V zmysle GDPR (ochrana osobných údajov) zamestnávateľ môže spracovávať vyššie uvedené údaje, pretože je to potrebné na plnenie zákonnej povinnosti (na preukázanie ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení a prípadne aj na uplatnenie náhrady mzdy). Lekár by však na potvrdení nemal uvádzať dôvod návštevy zamestnanca alebo jeho diagnózu. Diagnóza je údaj o zdravotnom stave zamestnanca, ktorý patrí medzi „citlivé“ osobné údaje a na potvrdení sa nemá uvádzať, nakoľko tento údaj zamestnávateľ nepotrebuje na preukázanie neprítomnosti zamestnanca v práci. V prípade, že zdravotnícke zariadenie napriek tomu uvedie diagnózu na potvrdení, je na zamestnancovi, aby si obsah potvrdenia skontroloval a upozornil na nesprávny postup lekára a žiadal o vystavenie nového (opraveného) potvrdenia.

Jednou z náležitostí potvrdenia o návšteve zdravotníckeho zariadenia je aj čas trvania vyšetrenia. Zamestnávateľ v zásade nemá právo posudzovať skutočnosť, či vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca malo trvať celý deň (celú pracovnú zmenu), či pol dňa, či kratšie. Ide o odbornú otázku, o ktorej rozhoduje výlučne lekár (ten by mal na potvrdenie uviesť čas trvania vyšetrenia, prípadne poznámku o celodennom ošetrení). Určenie rozsahu vyšetrenia je teda v kompetencii lekára.

Preto, ak lekár zamestnancovi potvrdí, že ide o celodenné vyšetrenie (v rámci pracovnej doby), tak by to zamestnávateľ mal rešpektovať, pretože on sám nie je odborníkom a nemôže vedieť, aký je zdravotný stav zamestnanca. Okrem doby vyšetrenia sa do celkovej doby prekážky v práci započítava aj nevyhnutná cesta tam a späť a čas strávený čakaním pred vyšetrením.

Príklad 1

Môže zamestnávateľ žiadať od zamestnanca potvrdenie od ošetrujúceho lekára, ktorého navštívil počas pracovnej doby?

Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi preukázať svoju neprítomnosť v práci. V prípade, že neprítomnosť nezdôvodní, môže byť postihovaný z dôvodu neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo pracovnej doby počas pracovného dňa, čo môže viesť ku kráteniu dovolenky a pri opakovanom zameškávaní až k ukončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Príklad 2

Zamestnanec v prípade prekážky v práci z dôvodu návštevy lekára je povinný predložiť zamestnávateľovi potvrdenie zo zdravotníckeho zariadenia. Má zamestnávateľ možnosť nepožadovať tieto potvrdenia a upraviť si takýto postup napríklad v internom predpise?

Postup preukazovania neprítomnosti v práci z dôvodu prekážky na strane zamestnanca je upravený v § 144 Zákonníka práce, ktorý by mal zamestnávateľ aj dodržiavať. Ak by zamestnávateľ nepožadoval predloženie potvrdenia o návšteve lekára, mohlo by dochádzať k zneužívaniu vyššie uvedeného paragrafu, pretože zamestnávateľ by nemal vedomosť, že takto poskytnuté pracovné voľno s náhradou mzdy bolo naozaj využité na účel uvedený v Zákonníku práce. Zamestnávateľ by preto nemal zbavovať zamestnancov tejto povinnosti, a mal trvať na preukázaní osobných prekážok v práci tak ako to ustanovuje Zákonník práce.

V zmysle čl. 11 Zákonníka práce, ktorý predstavuje zásadu ochrany súkromného života zamestnanca zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.

Príklad 3

Má zamestnávateľ právo zisťovať akého rodinného príslušníka sprevádza zamestnanec a na aké vyšetrenie? Má zamestnávateľ právo žiadať od zamestnanca doklady, ktoré potvrdzujú príbuzenský vzťah k rodinnému príslušníkovi? (napr. kópiu sobášneho listu, rodného listu).

Keďže ide o prekážku na strane zamestnanca, zamestnanec je povinný podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce preukázať zamestnávateľovi existenciu prekážky a dobu jej trvania. Zamestnanec si splní zákonnú povinnosť, ak svoju neprítomnosť zdôvodní a preukáže dokladom zo zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ ide o preukazovanie „v akom príbuzenskom vzťahu je sprevádzaná osoba so zamestnancom“, takéto informácie resp. doklad nemá zamestnávateľ právo požadovať. V praxi zamestnanec zvykne oznámiť, ktorého rodinného príslušníka bude sprevádzať, avšak zamestnávateľ ho k uvedenému nemôže nútiť. Informácie ohľadne vyšetrenia zamestnávateľ nemôže zisťovať, ide o informácie týkajúce sa rodiny zamestnanca.

Ing. Iveta Matlovičová