Osobitná zodpovednosť zamestnancov

za škodu

Zákonník práce rozdeľuje zodpovednosť zamestnanca za škodu na všeobecnú zodpovednosť a osobitnú zodpovednosť. Koncepcia zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu je podstatne odlišná než zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa ObčZ alebo ObchZ.

Osobitná zodpovednosť zamestnanca

má vždy prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti zamestnanca. Preto, ak sú dané všetky podmienky na uplatnenie osobitnej zodpovednosti zamestnanca, zamestnávateľ má uplatniť túto osobitnú zodpovednosť. Zákonník práce pritom zakotvuje dva druhy osobitnej zodpovednosti – zodpovednosť za schodok (manko) a zodpovednosť za stratu zverených predmetov.
Rozdiel medzi všeobecnou a osobitnou zodpovednosťou zamestnanca spočíva aj v tom, že pri osobitnej zodpovednosti zamestnanca sa uhrádza celá škoda a pri nej sa zavinenie predpokladá. Pri všeobecnej zodpovednosti nemôže zamestnávateľ vymáhať celú škodu – rozsah náhrady škody je Zákonníkom práce limitovaný a zamestnávateľ musí preukazovať zodpovednosť, vrátane zavinenia zamestnanca. Úprava osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu má prednosť pred úpravou všeobecnej zodpovednosti za škodu, to zn. že iba v prípade, ak nie je naplnený osobitný druh zodpovednosti za škodu, treba vychádzať z ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách,

ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať

vznikne, ak sú splnené všetky predpoklady vzniku tejto skutočnosti. Osobitosťou tohto druhu zodpovednosti zamestnanca, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti, pri zodpovednosti zamestnanca za hodnoty zverené na vyúčtovanie nie je zamestnávateľ povinný dokazovať zavinenie. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.

Pre vznik zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je nevyhnutné splnenie nasledujúcich predpokladov

– existencia dohody o hmotnej zodpovednosti,
– vznik schodku na zverených hodnotách,
– zavinenie (toto sa však predpokladá).

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Prvým hmotnoprávnym predpokladom vzniku uvedenej zodpovednosti zamestnanca je dohoda o hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku (v tejto súvislosti viď ustanovenie § 11 ods. 3 ZP).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí mať všetky predpísané náležitosti. Predovšetkým musí byť uzatvorená v písomnej forme. Nedostatok písomnej formy má za následok neplatnosť dohody. Prípadná ústna dohoda je neplatná.

Dohodu o hmotnej zodpovednosti je možné uzavrieť samostatne alebo zároveň s uzavretím pracovnej zmluvy. Táto dohoda sa uzatvára v prípadoch, keď sa zamestnanec prijíma do pracovného pomeru alebo sa prevádza na prácu, k výkonu ktorej je nevyhnutná zvýšená zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.

Pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti si musia zamestnanec i zamestnávateľ prejednať všetky podmienky výkonu práce, ako i vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z dohody. Zamestnanec musí byť s obsahom zvýšenej zodpovednosti riadne oboznámený, aby si bol úplne vedomý dôsledkov z toho vyplývajúcich. Dohoda nemôže byť uzatvorená so spiatočnou platnosťou. V prípade neplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovedá len podľa všeobecnej zodpovednosti.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti nezaniká preradením zamestnanca na inú prácu. Netreba preto v takomto prípade uzatvárať novú dohodu o hmotnej zodpovednosti, aj keď na druhej strane je preradenie na inú prácu alebo na iné pracovisko jedným z dôvodov, ktoré umožňuje zamestnancovi odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec však môže už pri jej uzatváraní po dohode so zamestnávateľom obmedziť jej pôsobnosť len na určité pracoviská.

Príklad

Zamestnávateľ neuzatvoril so zamestnancom písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec mal v pracovnej náplni uvedené, že vykonáva ekonomickú agendu, mzdové a finančné operácie. Pri krátkom opustení pracoviska sa zamestnancovi stratila finančná čiastka, ktorá patrila zamestnávateľovi.

V tomto prípade nebola dodržaná písomná forma dohody o hmotnej zodpovednosti, a preto zamestnanec bude zodpovedať na základe všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. Zamestnávateľ je povinný v tomto prípade preukázať zamestnancovo zavinenie na schodku. Ak sa mu to nepodarí, nemôže od zamestnanca úspešne požadovať náhradu škody vzniknutú schodkom na zverených hodnotách.

Charakteristickými znakmi hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, sú ich určenie pre obeh a obrat a možnosť osobnej dispozície s nimi po celú dobu, počas ktorej mu boli zverené. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti teda môžu byť hodnoty vykazujúce uvedené znaky (hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu). Z okruhu týchto hodnôt sú vylúčené také prostriedky ako napríklad motorové vozidlá a drobné krátkodobé predmety v používaní (napr. inventárne predmety). Dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorých predmetom sú napr. motorové vozidlá, sú neplatné, a zodpovednosť vodiča za zverené motorové vozidlo možno posudzovať iba podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca. V takomto prípade nie je možné aplikovať osobitnú zodpovednosť zamestnanca s prezumpciou zavinenia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že predmety určené na obeh a obrat, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti, musia byť riadne odovzdané a prevzaté. Pritom však nie je nevyhnutné, aby zamestnanec tieto predmety mal osobne u seba, stačí, ak ich má zabezpečené proti zásahu inej osoby.

Úprava osobitnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu má prednosť pred úpravou všeobecnej
zodpovednosti za škodu.

Predmety, ktoré sa požičiavajú iným osobám, môžu byť právne spôsobilým predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti len za predpokladu, ak sú zo strany zamestnávateľa pre zamestnanca vytvorené všetky predpoklady, aby sa o zverené predmety mohol bez rizika starať, najmä aby mohol kontrolovať ich prevzatie a vrátenie inými osobami.
V dohodách môže byť so zamestnancami súčasne dohodnuté, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú za schodok spoločne s nimi (spoločná hmotná zodpovednosť).

Príklad

Zamestnávateľ v pracovnom poriadku vymedzil okruh prác, na výkon ktorých bude nevyhnutné uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti. Vzhľadom na organizačnú reštrukturalizáciu nastala zmena na jednom pracovnom mieste, kde doteraz nebola potrebná dohoda o hmotnej zodpovednosti. Zmenou pracovnej náplne tohto pracovného miesta je však takáto dohoda nevyhnutná. Zamestnanec však odmieta podpísať takúto dohodu.

Ak by zamestnanec pracoval v pozícii, na výkon ktorej je potrebné uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti a takúto dohodu by odmietol uzavrieť, zamestnávateľ môže v tejto situácii dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 ZP pre nesplnenie predpokladov na výkon dohodnutej práce určených v internom predpise zamestnávateľa. Zároveň však platí, že výpoveď možno dať iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnávať ďalej, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, resp. ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu.

Schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie

je ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti. Znamená rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Ide teda o situáciu, keď určité hodnoty chýbajú. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ.
Schodok nie je škoda vzniknutá nesprávnym precenením zásob tovaru. Za takúto škodu zodpovedá zamestnanec, a to vtedy, ak porušil povinnosti uložené mu v súvislosti s ocenením zásob. Schodkom nie je ani škoda, ktorá vznikla poškodením alebo úplným znehodnotením tovaru. Nie je totiž naplnený podstatný znak schodku, tovar nechýba, ale sa nachádza u zamestnávateľa, aj keď poškodený alebo úplne znehodnotený. Ak ide o poškodenie alebo úplné znehodnotenie tovaru, musí zamestnávateľ dokázať, že zamestnanec škodu zavinil. Na stanovenie schodku má rozhodujúci význam inventarizácia. Inventarizáciou sa rozumie zistenie skutočného stavu, súpis všetkých zverených hodnôt na vyúčtovanie a porovnanie s účtovným stavom.

Kedy sa musí vykonať inventarizácia upravuje Zákonník práce nasledovne

– pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti,
– pri zániku dohody o hmotnej zodpovednosti,
– pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko,
– pri preložení zamestnanca,
– pri skončení pracovného pomeru.

– pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovedajúcimi zamestnancami,
– pri skončení všetkých týchto dohôd,
– pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
– pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
– na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
– pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Nesplnenie tejto povinnosti (vykonanie inventarizácie) nemá za následok neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, môže mať však pre zamestnávateľa tie dôsledky, že sa ocitne v dôkaznej núdzi a bude musieť inými dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal na vyúčtovanie, a či vôbec a v akej výške došlo k schodku na zverených hodnotách.

Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti
je jednostranný právny úkon zamestnávateľovi,
sa musí oznámiť písomne.

Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Príklad

Zamestnanec, ktorý sa zaradil na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, požiadal o vykonanie inventarizácie. Zamestnávateľ ju nevykonal.

Ak zamestnávateľ nevyhovie žiadosti o vykonanie inventúry u zamestnanca, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci zodpovedajúci za schodok spoločne, zodpovedá tento zamestnanec len za schodok vzniknutý odo dňa jeho zaradenia na toto pracovisko a zistenia pri nasledujúcej inventúre.

Posledným predpokladom vzniku zodpovednosti za zverené hodnoty je zavinenie. Zavinenie zamestnanca sa v prípade zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, predpokladá. Predpoklad zavinenia vychádza z vyvrátiteľnej domnienky, to zn., že zamestnanec sa zbaví zodpovednosti vtedy, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia, napr. zamestnanec preukáže, že nemal vytvorené potrebné pracovné podmienky. Ak zamestnanec nemal vytvorené podmienky umožňujúce mu starať sa o zverené hodnoty bez rizika strát, prípadne bez možnosti účinne ich používať a obeh kontrolovať, súd hmotnú zodpovednosť právne neuzná. Zmestnanec je povinný, ak zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky, oznámiť tento nedostatok svojmu vedúcemu zamestnancovi (§ 178 ods. 2 ZP). Ak by si zamestnanec túto povinnosť nesplnil a tieto nedostatky neboli zamestnávateľovi známe, nemohol by sa zamestnanec na ne odvolávať. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, ak má vytvorené také pracovné podmienky, ktoré mu znemožňujú riadny výkon práce. Sčasti sa zbaví zodpovednosti vtedy, ak má také pracovné podmienky, ktoré mu plnenie jeho povinností sťažujú.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Zavinenie tretích osôb (napríklad páchateľov krádeže) neznamená samo o sebe zánik hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil práve preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami.

Zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od tejto dohody odstúpiť

– ak sa preraďuje na inú prácu,
– ak sa zaraďuje na iné pracovisko,
– ak sa prekladá do iného miesta,
– ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal písomné upozornenie od zamestnanca, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť

– ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec,
– ak je ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.

Okrem uvedených zákonných dôvodov odstúpenia od dohody o hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť aj vtedy, ak možnosť odstúpenia dohodol so zamestnávateľom (napríklad sa dohodol so zamestnávateľom aj na iných ako zákonných dôvodoch odstúpenia od dohody).

Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti je jednostranný právny úkon, pričom sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Nesplnenie písomnej formy nie je viazané na neplatnosť tohto právneho úkonu (na rozdiel od uzatvorenia dohody o hmotnej zodpovednosti). Pri nedostatku písomnej formy odstúpenia musí zamestnanec dokázať inými dôkaznými prostriedkami, že od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil. K platnosti odstúpenia sa nevyžaduje, aby zamestnávateľ s odstúpením súhlasil. Nedodržanie písomnej formy odstúpenia od dohody o hmotnej zodpovednosti nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, aj keď výrazne môže sťažiť dokazovanie v prípadnom súdnom spore. Účinky odstúpenia od dohody o hmotnej zodpovednosti nadobudnú účinnosť až dňom, keď odstúpenie zamestnanec oznámil zamestnávateľovi alebo keď písomné odstúpenie od dohody doručil zamestnávateľovi.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti
(vzor)

Zamestnávateľ:
ABC, s.r.o.,
Ružová 21, 010 10 Žilina,
IČO: 12345678,
DIČ: 2020259876,
zastúpená Ing. Kamilom Novákom – konateľom spoločnosti
(ďalej len „zamestnávateľ“)
a
zamestnanec:
Jarmila Hlasníková,
Štúrova 19, 010 08 Žilina,
narodená 21.decembra 1978,
rodné číslo: 786221/8447,
číslo občianskeho preukazu: SP 123456
(ďalej len „zamestnankyňa“)

uzatvárajú podľa § 182 zákona č.311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. túto
dohodu o hmotnej zodpovednosti:

Článok I.

1) Na základe pracovnej zmluvy z 6. augusta 2010 sa zamestnankyňa zaviazala vykonávať pre zamestnávateľa prácu vo funkcii „personálna a mzdová účtovníčka“ od 9. augusta 2010. S výkonom uvedenej funkcie je spojená zodpovednosť za zverené hodnoty.
2) Zverenými hodnotami sa na účely tejto dohody rozumejú finančné prostriedky (hotovosť) zamestnávateľa.

Článok II.

Zamestnankyňa sa zaväzuje:

a) riadne hospodáriť so zverenými hodnotami,
b) ochraňovať zverené hodnoty,
c) vykonať všetky potrebné opatrenia zamerané na zabránenie vzniku škody zamestnávateľovi, najmä opatrenia na zabránenie odcudzeniu, strate, zničeniu alebo poškodeniu zverených hodnôt,
d) oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu skutočnosť, že nemá vytvorené primerané pracovné podmienky na riadne hospodárenie a ochranu zverených hodnôt,
e) nahradiť zamestnávateľovi v plnej výške škodu spôsobenú na zverených hodnotách.

Článok III.

Zamestnávateľ sa zaväzuje:

a) vykonať všetky opatrenia zamerané na zabránenie vzniku škody na hodnotách zverených zamestnankyni,
b) vytvoriť zamestnankyni primerané podmienky, ktoré jej umožnia riadnu ochranu zverených hodnôt,
c) vykonať inventarizáciu zverených hodnôt vždy pri zmene podmienok výkonu práce, najmä v prípade nástupu nového zamestnanca do útvaru, v ktorom zamestnankyňa vykonáva prácu alebo v prípade odchodu iného zamestnanca z tohto útvaru,
d) vykonať inventarizáciu zverených hodnôt

- pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti,
- pri zániku dohody o hmotnej zodpovednosti,
- pri preradení zamestnankyne na inú prácu alebo na iné pracovisko,
- pri preložení zamestnankyne,
- pri skončení pracovného pomeru.

e) vykonávať pravidelnú inventarizáciu zverených hodnôt, najmenej štyrikrát za účtovné obdobie tak ako to vyplýva z § 29 ods.3 zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve v z.n.p..

Článok IV.

Ostatné podmienky zodpovednosti za prípadný schodok na zverených hodnotách sa riadia Zákonníkom práce.

Článok V.

Táto dohoda sa uzaviera na dobu výkonu práce podľa pracovnej zmluvy zo 6. augusta 2010.

Článok VI.

Túto dohodu možno zmeniť iba písomnou dohodou medzi zamestnankyňou a zamestnávateľom.

Článok VII.

Táto dohoda je spísaná vo dvoch vyhotoveniach. Po jednom vyhotovení obdrží každý z účastníkov tejto dohody.

V Žiline 6. augusta 2010

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
                Ing. Kamil Novák
     konateľ spoločnosti ABC, s.r.o.

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Jarmila Hlasníková
zamestnankyňa

Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

Pri výkone zamestnania sú zamestnancom často zverované určité predmety, napríklad nástroje, ochranné pracovné prostriedky alebo iné obdobné predmety. Zamestnanec je povinný tieto predmety nielen chrániť pred poškodením, ale aj v určitej lehote ich zamestnávateľovi vrátiť. Právne spôsobilým subjektom zodpovednosti za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie je na rozdiel od zodpovednosti za schodok aj mladistvý zamestnanec. Predpokladom založenia zodpovednosti zamestnanca je okrem iných všeobecných zodpovednostných predpokladov vznik škody vo forme straty zvereného predmetu a písomné potvrdenie o prevzatí predmetu. Funkciu písomného potvrdenia spĺňajú aj napr. karty na náradie, evidenčné listy, evidenčné knihy, výdajky, ktoré podpisuje zamestnanec. V prípade, že zamestnávateľ nie je spôsobilý preukázať prevzatie predmetu, dostáva sa do dôkaznej núdze, pretože písomné potvrdenie nemožno nahradiť iným dôkazným prostriedkom.

Príklad

Ak nedošlo k strate zvereného predmetu, ale zamestnanec ho odmieta vydať zamestnávateľovi, ako má zamestnávateľ v tomto prípade postupovať?

Zákonník práce nepozná ustanovenie, ktorý by upravoval nárok zamestnávateľa na vydanie veci. Zamestnávateľ by mohol na súde uplatniť voči zamestnancovi žalobu o vydanie veci len podľa ObčZ.

Predmetmi zverenými na podpis môžu byť len také predmety, ktoré sa užívaním nespotrebujú a ktoré je možné vrátiť. Predmety zverené na základe písomného potvrdenia musí mať zamestnanec v osobnej dispozícii, to zn. musí mať vytvorené podmienky na ich zabezpečenie pred stratou v dobe svojej neprítomnosti na pracovisku.
Ak je nástroj, ochranný pracovný prostriedok alebo iný obdobný predmet zverený zamestnancovi na písomné potvrdenie, zodpovedá zamestnanec za jeho stratu, iba ak by zamestnanec preukázal, že stratu nezavinil. Ak zamestnanec preukáže, že napr. zverený predmet sa mu stratil a že na strate nenesie žiadnu vinu, zbaví sa zodpovednosti.
Ak sa zamestnanec chce zbaviť zodpovednosti, musí napr. pred súdom sám preukázať vlastnú nevinu.

Zodpovednosť zamestnanca za stratu predmetov

zverených na písomné potvrdenie predpokladá, že ide o predmet, ktorý zamestnanec používa výlučne sám a má možnosť kvalifikovane sa postarať o jeho ochranu. Nie je to vtedy, ak zverený predmet používajú aj iní zamestnanci v rámci svojej pracovnej činnosti vyplývajúcej pre nich z pracovných povinností. Na rozdiel od dohody o hmotnej zodpovednosti, v prípade zodpovednosti za stratu zverených predmetov nemožno založiť spoločnú hmotnú zodpovednosť.

Osobitnú zodpovednosť za stratu zverených predmetov možno založiť len v prípade straty zverených predmetov, nie však v prípade ich poškodenia. Stratou sa rozumie, keď zverený predmet chýba a zamestnanec nemôže spoľahlivo preukázať, ako sa stratil. V prípade poškodenia predmetu zvereného na podpis možno založiť len všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu.

Postup zamestnávateľa

v prípade zistenia, že zamestnanec spôsobil škodu

má predovšetkým zistiť príčiny a okolnosti vzniku škody. Zamestnávateľ

Zodpovednosť zamestnanca za stratu predmetov
zverených na písomné potvrdenie predpokladá,
že ide o predmet, ktorý zamestnanec používa
výlučne sám a má možnosť kvalifikovane sa
postarať o jeho ochranu.

sám rozhodne o tom, či od zamestnanca bude žiadať náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zákonník práce neukladá zamestnávateľovi povinnosť vymáhať od zamestnanca spôsobenú škodu. Výšku požadovanej náhrady škody určuje zamestnávateľ. Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. Rozsah náhrady škody závisí od toho, či ide poškodenie novej veci, keď sa náhrada škody poskytuje v plnej výške jej nadobúdacej ceny, alebo ide o škodu starších, opotrebovaných vecí, pri ktorých sa prihliada na ich vek, opotrebovanie alebo chyby. Ak sú pochybnosti pri určení ceny veci, treba vychádzať z ceny určenej na základe znaleckého posudku.
V prípade pracovnoprávnej zodpovednosti má ten, kto je v právnej pozícii škodcu právo voľby – ak zamestnanec nenahradí škodu uvedením do predchádzajúceho stavu, škodu je povinný nahradiť v peniazoch.
Zamestnávateľ je podľa § 191 ZP povinný prerokovať výšku požadovanej náhrady škody so zamestnancom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak zamestnávateľ s ním dohodne spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak by bola dohoda neplatná a zamestnávateľ by nebol oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy na náhradu škody. Dohoda bude obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu a dohodu o spôsobe náhrady škody.
Uzavretím dohody, ktorá obsahuje dohodu o vykonávaní zrážok zo mzdy, vzniká zamestnávateľovi právo vykonať zrážky zo mzdy a pri zmene platiteľa predložiť dohodu novému platiteľovi mzdy. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Výšku požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 33,19 eura, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Neprerokovanie náhrady škody so zástupcami zamestnancov však nemá vplyv na platnosť uzavretej dohody. Ak zamestnávateľ nesplní uvedenú povinnosť, ide o porušenie povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce, čo môže inšpektorát práce sankcionovať pri kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Aj keď si zamestnávateľ uvedenú povinnosť nesplnil, môže náhradu škody požadovať súdnou cestou od zamestnanca. Zo znenia § 191 ods. 2 a 4 ZP, ani z ich účelu a zmyslu nemožno vyvodiť, že prerokovanie náhrady škody so zamestnancom a so zástupcami zamestnancov má charakter procesnoprávnej podmienky, ktorej nedostatok by bránil uplatneniu nároku v súdnom konaní.

Rozsah náhrady škody

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu, a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu vecí do predchádzajúceho stavu.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Rozsah náhrady škody závisí tiež od toho, či škoda bola spôsobená úmyselne, z nedbanlivosti alebo pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

1. Ak sa zamestnávateľ rozhodne žiadať od zamestnanca náhradu škody spôsobenú z nedbanlivosti, nesmie u zamestnanca náhrada škody prekročiť sumu rovnajúcu sa švornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Ide o maximálny limit ustanovený ZP, ktorý zamestnávateľ v prípade, že žiada od zamestnanca náhradu škody a škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, môže od zamestnanca žiadať. Nič nebráni tomu, aby zamestnávateľ žiadal od zamestnanca náhradu škody aj v nižšej sume ako je štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca, alebo aby clekovo upustil od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. Toto obmedzenie do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 ZP, alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok, alebo psychotropných látok. Zamestnávateľ sa však aj v týchto prípadoch môže sám rozhodnúť, či bude žiadať náhradu škody, v akej výške, alebo či výšku náhrady škody zníži.

Pri stanovení rozsahu v prípade spoločnej zodpovednosti zamestnancov právna úprava vychádza z princípu tzv. delenej zodpovednosti. Na rozdiel od ObčZ, v Zákonníku práce je táto zásada uvedená ako výlučná – solidárna zodpovednosť sa v prípadoch posudzovaných podľa Zákonníka práce v žiadnom prípade nepripúšťa. Maximalizácia výšky náhrady škody vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku sa rovnako ako na osobitnú zodpovednosť zamestnanca nevzťahuje ani na spoločnú hmotnú zodpovednosť. Toto obmedzenie sa vzťahuje vždy na jednotlivého zamestnanca. Každý zo zodpovedných zamestnancov je povinný uhradiť zamestnávateľovi iba podiel zodpovedajúci miere svojho zavinenia. U každého zamestnanca je treba preukázať zavinenie a zodpovednosť samostatne. Zamestnávateľ nemôže požadovať celú náhradu škody len od jedného zamestnanca s tým, aby sa tento zamestnanec s ostatnými sám vyrovnal.

2. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo stratu zverených predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške, ak sa zamestnávateľ nerozhodne inak.

Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, prekročiť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podľa podielu náhrady.
Ak bola škoda spôsobená aj zamestnávateľom, je nutné pri zisťovaní a určení miery zavinenia jednotlivých zamestnancov určiť súčasne i podiel zamestnávateľa na škode. Škoda je spôsobená porušením povinností zo strany zamestnávateľa napr. vtedy, ak zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi potrebné pracovné podmienky, neoboznámil zamestnanca s novými poznatkami bezpečnostnej techniky, a zamestnanec v dôsledku toho spôsobí zamestnávateľovi pri plnení pracovných úloh škodu. V tomto prípade bude nutné určiť časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ, a o takto určený rozsah bude zodpovednosť zamestnanca znížená. Ak ide o porušenie povinností zo strany zamestnávateľa, nie je rozhodujúce, či ide o porušenie zavinené, alebo nezavinené.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu pri dohodách vykonávaných mimo pracovného pomeru
Zamestnanec, ktorý so zamestnávateľom uzatvoril dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t.j. dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov alebo dohodu o pracovnej činnosti) zodpovedá v zmysle § 225 ZP za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s výkonom tejto práce rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Rozdielna úprava je len v prípade, ak zamestnanec spôsobí zamestnávateľovi škodu z nedbanlivosti, náhrada škody v takomto prípade nesmie prekročiť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce. Netýka sa to však prípadov podľa § 182 až 185 ZP (zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov).

Ing. Ján Mintál